Sarko
Reply on: eMareq #31444:
Kompletny policajny spis neexistuje z jednoducheho dovodu, nikto si neurobil kopie alebo sa nepostaral o jeho ziskanie v case vyradenia z evidencie, co sa udialo uplynutim maximalnej casovej lehoty, ktora je/bola tusim 10 rokov. Kopie zaverecnych sprav je vsak mozne doteraz najst v kniznej podobe v DPMK... Mal ju aj vtedajsi dopravny namestnik Arpad Schwartz, ktory mi ju osobne ukazoval po uverejneni mojej reakcie v Kosickom veceri na spomienkovy clanok uvedenej udalosti. Kopiu som si neskor zohnal aj ja a uz po prvom precitani to zavana viacerymi zavaznymi nepresnostami a procesnymi chybami. Podstata a vysledok bol vsak jediny, vodicka zomrela a vtedajsi politicky rezim si nemohol dovolit, aby vyrobok Ceskoslovenskej socialistickej republiky zlyhal po technickej stranke. Dokumentarny prispevok o nehode na Markize je iba takou spomienkou a vypovedou priamych svedkov rodinnych prislusnikov obeti:
http://archiv.markiza.sk/?31337d=23.05.2007&31337p=30&31337m=1&31337o=10
Z toho mi vyplýva len jedno - mesto na MHD kašle. Tak nech máme aspoň štadión.
PTI
Nepatril som za môjho druhého pôsobenia v P-DPMK k tým, ktorí chceli niečo tutlať a neinformovať, práve naopak, keď sa chceli novinári niečo dozvedieť, išli za mnou. Avšak až do času, keď sa vo vedení firmy objavil pán Jaššo, a po dovolení p.Frankovej do P-DPMK sme už s J.Bendžalom nemohli robiť nič, išli si za svojim cieľom (SORy, OutClaim ap.). Čo sa týka vykoľajenia električky pod Amfiteátrom, nie je mi známe kedy sa ten materiál Markýzou natáčal, ak by som o tom čosi vedel, určite by som sa neskrýval. Najmä keď si na tú DN veľmi dobre pamätám, nakoľko som sa s vodičkou Martou Lilekovou osobne poznal, brigádoval som vtedy ako vysokoškolák najprv ako revízor - keď sa spustil systém štikania lístkov - ona vtedy bola kmeňovou revízorkou, robili sme spolu kurz K na elektičky, no a pre zaujímavosť - nakoľko sa zadelenie vodičov spracovávalo už vtedy na dva dni dopredu, bol som požiadaný, či by som neodjazdil jej službu nasledujúci deň, nakoľko ona vtedy umierala v nemocnici. Samozrejme že som to neodmietol. Taktiež som bol pri tom, keď sa Brada a spol rozhodli urobiť rekonštrukciu tejto nehody, naložili dvojičku hore na Bardejovskej vrecami s pieskom, tak ako keby bola plná cestujúcich, a chcel sa s takto naloženou električkou spustiť dole Amfiteátrom plnou rýchlosťou, a či to dole ubrzdí. Chvalabohu, električka prišla k Fakultnej nemocnici, a tam kolegovia z údržby Bradu presvedčili aby neblbol.
Ten predný voz 229 bol po generálke - prerobená T2 na T3, spárovali ho so zadným vozom 298 z inej súpravy, a povrávalo sa, že pri brzdení búchajú vozy o seba, že to nebolo v poriadku. Ale M.Lileková zomrela, a tak to firma hodila celé na ňu.
A ešte jedna perlička, ako sa vtedy báli ľudia určitý čas cestovať električkou - asi tri dni po nehode som brigádoval na 4-ke, viezol cestujúcich z Barce na lampiónový sprievod VOSR, a pri Astórii sa mi prepálil trolej. Spadol na strechu, buchlo to, zaiskrilo, a než som sa obzrel do voza - behom troch sekúnd boli všetcia cestujúci von z električky.
Takže určite by som sa nebránil vyjadriť za vedenie DPMK o tomto vykoľajení, je to najväčšia DN v dejinách firmy, verím že sa nič podobného už nikdy nestane.
P.Titl