Discussion Forum › Off-Topic Forum

Myslíš okolie Bešeňovej? Tam sú práve tie oblúky dosť ostré, rýchlosť mi príde adekvátna tým oblúkom (je tam tuším 60 km/h?). Inak tie vznikli z dôvodu výstavby Liptovskej Mary - pôvodná trať viedla dnes zatopeným územím, vlak dnes ide po preložke, ale to asi vieš...

co sa tyka trate 180, tam je z hladiska rychlosti (aspon co som si v minulsoti mal moznost vsimnut) asi najhorsia "najnovsia" cast medzi ruzomberkom a liptovskym mikulasom, len mi nie je uplne jasne ze preco (polomer tych oblukov tam zas az tak uplne zufalo maly nie je....)

K nákladným vlakom snáď odpovie niekto fundovanejší, ale niekde som sa dočítal, že vyššia rýchlosť, ako 100 km/h je pre nákladné vlaky ekonomicky nevýhodná. Aj väčšina nákladných vozňov má maximálnu rýchlosť 100 km/h (prípadne v prázdnom stave 120 km/h).

Čo sa týka nákupu naklápacích jednotiek. Myšlienka to nie je zlá, a možno by nebolo od veci, keby sa železničná doprava v SR časom mohla vyvíjať týmto smerom. Správne si poznamenal, že v SR nemáme zdroje na budovanie dlhých tunelov na rýchlosť +/-200 km/h. Problém však je, že my nemáme zdroje ani na úpravu tratí na 140 - 160 km/h v hornatom teréne. Aj pri modernizácii na takúto rýchlosť je nutná výstavba preložiek s drahými umelými stavbami, a vtedy už je v princípe jedno, či sa to nespraví rovno na 200 km/h.

Inak pokiaľ som správne zachytil, tak modernizácia koridoru od Žiliny ďalej na východ sa bude robiť s minimálnym množstvom preložiek, a teda aj s minimálnym zvyšovaním traťových rýchlostí, aj to na väčšine úsekov v horizonte 2035+. Tu by snáď tie naklápacie súpravy aspoň trochu mohli pomôcť, aby sa ten vlak nevliekol povedzme 100 km/h, ale aspoň o niečo rýchlejšie (odhadujem tak 120 - 130?).

No a južný ťah je podľa mňa zabitý úplne. Tam pochybujem, že sa dočkáme aspoň nejakej komplexnej rekonštrukcie zvršku (bez toho ani naklápacia jednotka nemôže naklápať, ani Pendolino za Žilinou nenaklápa). Skôr je pravdepodobné, že sa v horizonte +/-10 až 20 rokov na tej trati úplne zastaví doprava, z dôvodu jej havarijného stavu a totálnej nekonkurencieschopnosti voči cestnej doprave V podstate v podmienkach SR budeme radi, ak sa podarí zachovať trať BA - ZA - KE, Kúty - Štúrovo a nejakých ďalších pár tratí v okolí väčších miest vhodných pre prímestskú dopravu. Na ostatné jednoducho nebudú financie, ten obrovský údržbový a investičný dlh sa už nikdy nepodarí dohnať.

"A nesúvisiaca otázka na adminov: Nešlo by vytvoriť nejake celoslovenské železničné fórum pre takéto témy, ktoré by sa zobrazovalo na všetkých sekciách? Lebo železničné témy tu riešime často a zďaleka sa netýkajú iba BA."
A nestačilo by, aby vo všetkých sekciách zobrazovalo Diskusné fórum sekcie Slovensko a svet?

Dobre, ale aká veľká je potreba výrazne zrýchlovať nákladnú dopravu?

tak co sa strby tyka, tam to uplne zufale nie je ani dnes a tam naozaj skor je problem so sklonom.....
spominali sa tu ale aj trate ako ziar nad hronom, tam tie pomery asi budu trosku ine....

Na hlavnej trati zrejme ani teraz nie sú oblúky na menej ako 60 km/h (to je cez Štrbu). Väčším problémom je (ne)údržba zo strany ŽSR a zbytočné pomalé jazdy. A pre nákladnú dopravu predstavujú problém aj veľké stúpania, ktoré ale bez dlhých tunelov pri Štrbe veľmi neodstránime...

neocakavam zeby naklad dosahoval 160 kmh (aj ked v pripade uceleniek by to mozno nemuselo byt uplne nerealne), avsak urcite bude mat aj tak vyssiu maximalnu povolenu rychlost v obluku s vacsim polomerom (a teda nehovoriac ze nalozenemu nakladu aj dlhsie trva rozbehnut hoc aj na nejaku 80tku po tom co preliezol oblukom kde mal obmedzenie na 40 alebo 50)

Nie sú nákladné vlaky beztak limitované inými faktormi? Nepredpokladám že by náklad išiel 160kou ani po rovnej trati, ale môžem sa mýliť. Pri osobákoch zas zrejme nie sú tak dlhé úseky aby sa to stihli na dostatočne dlhú dobu dostatočne rozbehnúť. Rýchliky a expresy by už mali klopené jednotky.

Aby bolo jasné, nenavrhujem vôbec trate nenarovnávať. Určite sú miesta v rovinatom teréne kde by to zmysel malo. Ale zároveň si neviem predstaviť že postavíme rovnú trať s desiatkami kilometrov tunelov medzi Novou Baňou a Zvolenom, alebo Ružomberkom a Margecanmi. Čiže som uvažoval nad konceptom rovných tratí na 200-230 na západe a potom viac na východe kde sa jazdí údoliami aspoň nejakých tých 140-160 (samozrejme tiež po nejakej úprave infraštruktúry) ak by to šlo dosiahnúť. To už by sme snáď dali celkom dobré jazdné doby. Ide mi najmä o to vyhnúť sa nutnosti stavania tunelov, ktoré budú ešte dlho mimo náš budget.

ja len ze pokial to pri tom narovnavani trate spravis dobre, mas na najblizsich 100 rokov +- pokoj (teda musis riesit len priebeznu udrzbu) a profit z toho maju predpokladam ze vsetky prechadzajuce vlaky (vcetne tych pomalsich nakladnych, ak este niekde nevyhynuli), kdezto ak to nahanas na sposobom upravy vozidiel, tak za rovnake obdobie tieto prostriedky navyse bude treba vynalozit viackrat (aj napriek dlhzej zivotnosti zeleznicnych vozidiel hitnes minimalne 2 cykly obmeny) a zrychlenie sa dotkne len spojov na ktorych budu tieto jednotky nasadene....

Triest.

Mali by podľa vás zmysel klopené jednotky na diaľkových linkách na Slovensku (najmä BA-ZA-KE a BA-BB)? Dala by sa tým dosiahnúť nejaká citeľná časová úspora?

V posledných týždňoch som celkom unesený z toho ako rýchlo dokážu jazdiť SJ X2000 a SJ X3000 na kľukatých tratiach a uvažoval som či by to niečo podobné nebolo uplatniteľné na kľukatých tratiach na Slovensku (napr. okolo Tatier, alebo Žiaru nad Hronom). Nákup niekoľko takých jednotiek by predpokladám bol výraznejšie lacnejší ako narovnávať trate razením početných tunelov, len teda neviem aký výsledok by sme tým vedeli dosiahnúť.

(A nesúvisiaca otázka na adminov: Nešlo by vytvoriť nejake celoslovenské železničné fórum pre takéto témy, ktoré by sa zobrazovalo na všetkých sekciách? Lebo železničné témy tu riešime často a zďaleka sa netýkajú iba BA.)

Janov - Genova, Oslo

Liberec. Len netuším koľko má ten obyvateľov.

Aha, tak mi to ujo gúgl prezradil, je to 103088, tak nič.

Zürich, Sankt Gallen,...

Veľa z nás tu má záľubu v cestovaní a k tejto otázke prichádzam viacmenej na základe diskusie v príspevku o autonómnych vozidlách, poznáte nejaké mestá v Európe nad 200 000 obyvateľov, ktoré sú takmer výhradne celé zasadené do kopcovitého terénu a zároveň majú použiteľnú hromadnú dopravu? Nemyslím ani tak mestá, ktoré samotné ležia vysoko, ale výškový profil v rámci mesta je takmer rovina, skôr mi ide o mestá, kde sú výrazné výškové rozdiely medzi jednotlivými časťami. Ďakujem za prípadné odpovede.

Nebude lepšie si túto informáciu vypýtať priamo od DPB?
info@dpb.sk

Zdravím všetkých, prosím vás vedel by mi niekto, najlepšie vodič, poskytnúť informáciu o priemernej spotrebe vozidla Solaris Urbino 18 IV, pre potreby semestrálnej práce.
Ďakujem

Myslím, že podobný projekt je aj na Karloveskej, ZUŠ Jozefa Kresánka, a aj ZŠ Vištuk. Ak sa nemýlim, mal s nimi niečo spoločné architekt Dedeček.