V Prahe je teraz pútne misto šotoušov na Karlove, kde pri rušení trate v súvislosti s výstavbou mosta Klementa Nusvalda nevytrhli výhybku trianglového obratiska, lebo tam už stála stavebná ohrada.
Veľa ciest sa tak vyasfaltovalo. Proste sa vykydla vrstva asfaltu na existujúci povrch. Dodnes môžeš od Račianskeho mýta po takmer celej "Februárke" vŕtať z povrchu cesty dolu a nájdeš veľké mačacie hlavy. Sú stále tam. Keď sa staval vjazd do podzemnej garáže Carltonu od Reduty, tak tam "našli" električkové koľajnice z Jesenského na Hviezdoslavovo nám.
Ja si pamätám, ako sa v Bratislave vo veľkom asfaltovalo (nie za Iva Nesrovnala ale v dávnom socializme). Zrejme Slovnaft produkoval veľa asfaltu, bolo treba nájsť odbyt. Na mnohých miestach sa jednoducho dlažobné kocky zaliali tenkou vrstvou asfaltu. To bola "kvalita". Tak dopadlo aj Račianske Mýto, vtedy ľudovo známe ako Križovatka u Lakatoša (to bola narážka na pomalý postup stavby, väčšinou tam boli dvaja rómski robotníci s krompáčom, lopatou a fúrikom, robili čo mohli, ale ručne takú križovatku prestavať nemohli).
A spomínam si na konečnú Centrálne Trhovisko (Trnavské Mýto) - nástupište a výstupište boli pri lekárni. Autobusy tam odbočili doľava z Trnavskej po akejsi úzkej, krivej a hrboľatej asfaltovej ceste súbežnej s Trnavskou (pozostatkom je dnešná súbežná cesta a široký chodník). Okolo tej cesty bol ... kopa blata (ak sa nechcem vyjadriť vulgárne). To bolo naozaj hodné hlavného mesta vtedajšej SSR. Mimochodom aj za unitárnej ČSSR bola Bratislava akýmsi hlavným mestom, namiesto ministerstiev tam sídlili povereníctva - politiku som nesledoval, chodil som do základnej školy.
810zssk