Discussion Forum › Off-Topic Forum

Ten bauring so schodíkmi k bráne na Tehelnej to je riadna blbosť vo Viedni ani v Trnave sa to takto nikde nestavalo, asi nemal kto vyhĺbiť stavebnú jamu.

To som vtedy neskúmal, nebol som tam zo 30 rokov. Ale to, že výťah nešiel až k nim, si pamätám. Možno chodili až hore len tie výťahy v sekcii s vchodom? Ešte som si spomenul, že tam pri vchode boli výťahy dva (menší a väčší, tzv. nákladný) a tuná v tej menejcennej sekcii len jeden.

Ďakujem.

Tak ak je to myslené ironicky, celkom vtipné. Ak vážne, tak Pán Boh pomáhaj tomuto nešťastnému národu...

V tých našich oddeľoval copilit exteriér od interiéru schodiska a šachta bola s výnimkou prednej časti murovaná

V jednej facebookovej skupine dával niekto fotky viedenských BA-BC a s výťahom to tam bolo rovnako (na každom druhom poschodí). BA-BC mali oproti ostatným československým sústavám nižšiu konštrukčnú výšku podlažia (2500 mm miesto typických 2800 mm). Domnievam sa, že práve sústava BA-BC bola inšpiráciou pre sústavu ZTB.

Vtedy sa fakt kládol dôraz na bezbariérovosť. Moja teta býva v bauringu a schodíky boli k bráne, kde bol výťah, ktorý stál len na každom druhom medziposchodí, takže ďalšie schody boli od výťahu k bytom. Génius.

A to nie je všetko, neviem či to bola nejaká vada, ale v ich vchode stal výťah na 0,2,6 a 7 poschodí. Ona býva na 9. Takže k nim sa išlo po schodoch k výťahu, potom výťahom na 7. a následne dve poschodia peši (okolo presklenej šachty, aby si sa mohol pozrieť, kde nejazdí výťah ). Nehovoriac o tom, že ten originál výťah vyzeral ako obrovský nepodarok: hlučný, v kabíne sa rozchádzali steny, tlačidlá boli podsvietené ale fungovali len keď som bol veľmi malý a potom v nich zhoreli žiarovky takže boli také poloroztopene.

Po rekonštrukcii si vymenili aj výťah, ktorý teraz stojí všade, ale aj tak sú to medziposchodia a pol poschodia musí ísť peši od terénu k výťahu a pol poschodia od výťahu k bytu.

Zaujímalo by ma, či tieto závady mal aj originál rakúsky bauring, alebo či to bolo prispôsobené slovenským pomerom.

Je to jedna z verzií doskového paneláku sústavy BA NKS S, ktoré sa vyskytujú po celej Petržalke. Konkrétne tieto s prepojovacou chodbou sú na týchto adresách.

Nebola strojovňa výťahu náhodou vo vežičke (to červené čo vytŕča nad strechou)?

To bol nejaký tzv. experimentálny typ paneláku alebo ich postavili viacej?

V tomto dome, na poslednom podlaží úplne vpravo býval môj už nebohý strýko. Takže sa k nemu išlo jedným výťahom alebo po schodoch do prepojovacieho podlažia, peší prechod do "jeho" sekcie, ďalším výťahom do predposledného podlažia a pešo hore, keďže tam už výťah nechodil (mal tam strojovňu, rovno vedľa spálne. Fakt genitálny koncept.

Trvalé pobyty v nebytových priestoroch treba zrušiť! Ale možno by xenofóbne bratislavské diskutujúcstvo aspoň dovolilo, aby v týchto nehygienických nebytových priestoroch mali možnosť bývať aspoň podľudia, čo aj tak nemajú nárok na TP - cudzinci, Ukrajinci, Indovia, Uzbekistanci...

...ak nedochádza k zmene spoločných priestorov a vchod je priamo z terasy, tak sa k tomu dokonca nevyjadruje ani spoločenstvo vlastníkov bytov. (To len pre zaujímavosť. )

Keď zistíš, že prerobené obchodné prevádzky a krčmy na petržalských terasách sa podľa nového zákona kolaudujú ako byty (bez možnosti sabotáže samosprávou), tak ťa asi od závisti roztrhne.
Tam predpokladám nemá Сралло žiadnu právnu kľučku, ako rezidentskú kartu nevydať.

Áno, teoreticky sú vchody 2 (predný a zadný - neviem či je to tak vždy), ale dá sa k nim dostať iba jedným schodiskom. V tom sokli (prízemie) sú rôzne priestory na občiansku vybavenosť prístupné z terasy. V niektorých prípadoch majú domy iba jedno prepojovacie podlažie (miesto troch).