Discussion Forum › Off-Topic Forum

Myslel som 22 kV, ale následne som to video pozeral ešte raz a niekto tam spomínal, že je tam viac, čomu nasvedčuje aj veľkosť izolátorov - tipujem tých 220 kV. Každopádne, je to extrémne nízko
https://www.youtube.com/watch?v=hvQ9H9K7XeM

Inak v BA máme na Mierovej celkom extrém. Sú tam dve 100 kV linky tesne ponad rodinné domy.

Ak vás zaujíma problematika delenia tržieb pri systémoch s viacerými dopravcami, dávam do pozornosti zmluvu o prístupe k Systému jednotního tarifu v ČR, najmä prílohu č. 4 (v PDF od strany 40) ktorá rieši priradenie vydaných lístkov k jednotlivým vlakom a teda dopravcov.
https://smlouvy.gov.cz/smlouva/soubor/14409844/12_LK_ZBZ_P12_Vzorova_Pristupova_smlouva_k_SJT.pdf

Osobitne oceňujem že hoci systém delenia tržieb je založený na použití konkrétneho lístka a teda je potrebné poznať akými vlakmi a v akých úsekoch je lístok použitý, je to nastavené tak aby získavanie týchto údajov nebolo cestujúcemu na ťarchu. Keď som bol prvý krát na prezentácií k SJT, trochu som sa obával že pri použití tých dokladov sa bude riešiť evidencia "lajnistickým" sposôsobom, otázkami o tom kam cestujúci ide a podobne. Nakoniec to tak ale nie je, z pohľadu obsluhy len dôjde k štandardnému načítaniu 2D kódu a všetko ostatné už vyrieši backoffice na základe údajov o všetkých kontrolách daného lístka a cestovných poriadkoch. Zároveň sa mi pritom nepodarilo nájsť žiadnu situáciu kde by v relevantnom rozsahu hrozilo nesprávne priradenie tržieb dopravcom, tie situácie kedy systém môže situáciu vyhodnotiť zle sú len veľmi okrajové prípady. Za mňa teda obrovské plus za to ako si na tom dali záležať a ako je to premakané.

Celkovo SJT považujem za veľmi inšpiratívny projekt. Z tarifného hladiska má nejake chybičky, ktoré mu škodia, ale po technickej a organizačnej stránke je to world-class riešenie.

Imo pri tých z videí ti chýba jedna nula, vedenie veľmi vysokého napätia máva 400 prípadne 220 kV, miestne 110 kV. A ak ledva rozsvietiš žiarivku pod VVN, tak s 25 kV vysokým napätím to imo nepôjde.
K skratu dochádza ak jediný odpor je odpor vodiča. Prúd môže človeka zasiahnuť aj bez priameho kontaktu s vodičom, pri VN sa jedná o vzdialenosť do 0,5 metra, ktorú prúd môže tzv. preskočiť, čo asi bol aj Cmorejov prípad.

s ohľadom na bežnú prax paranoidných schizofrenikov z ÚOÚČ bude v daných dňoch k dispozícii pre cestujúcich len jeden minibus, ktorý bude premávať na linke 77, všetky ostatné vozidlá budú opätovne zneužité na tvorbu bariér

... už aby ten cirkus rýchlo skončil, nech sa život opätovne vráti do normálu

Dnes bol zverejnený program návštevy pápeža, takže môžete začať modelovať dopravné obmedzenia

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210721033

Ešte by som sa chcel tu prítomných odborníkov na trakčné vedenie spýtať jednu vec.

Na youtube som našiel zopár videí, kde partia ľudí zobrala staré neónky a postavila sa pod elektrické vedenie (ale nikde som nezistil, aké napätie, ale vyzeralo to na 22 kV) a dotýkajúc sa jedného terminálu neónky tieto svetlá začali žiariť. Zdrojom energie bola elektromagnetická indukcia z vedenia.

Minulý rok dostal pozdrav z 25 kV aj tanečník Cmorej, keď pri natáčaní videoklipu vyliezol na vagón, ktorý bol odstavený pod trakčným vedením v stanici Východné. Prežil a tvrdil, že len liezol po rebríku a ničoho iného sa nechytal. Predpokladám, že tiež to cez neho pretieklo vďaka elektromagnetickej indukcii.

Tu sa chcem spýtať niekoľko otázok:
- v stanici Lamač je oceľový nadchod, ktorý je (pre mňa laika) dosť blízko k trakčnému vedeniu (rádovo je vzdialený tak max 30 cm - keby som veľmi chcel, vedel by som prestrčiť ruku a vedenia sa chytiť [prečo by som to ale robil?]). Na viacerých miestach je uzemnený. Prechádza cez tento nadchod tiež prúd vďaka EM indukcii? Nie je to de facto skrat? Nie sú tie straty pre celú elektrifikovanú sieť ŽSR vysoké?
- Vždy som si myslel, že keby ten nadchod v Lamači nebol uzemnený, že riziko úrazu by bolo len v prípade, ak by nastala na trakčnom vedení taká porucha, pri ktorej by došlo k dotyku nadchodu a vedenia. Ale ono to vyzerá tak, že ak by nebol uzemnený, bol by bol nebezpečný aj pri bežnej prevádzke, je to tak?
- Platí toto aj pre DC (3 kV, 1,5 kV a 600 V)? Predpokladám, že vzhľadom na princípy EM indukcie, ktorá funguje len pri zmene veľkosti prúdu a teda pri DC funguje len pri zapnutí a vypnutí, asi nie.

Bolo by to akceptovateľné...

Holíč a Skalica majú priame spojenie do Veselí nad Moravou autobusovou linkou IDS JMK č. 910, ktorej interval by mohol byť v prípade potreby (a dohody na financovaní) zahustený.
Najlepším riešením by podľa mňa bola elektrifikácia tých 7 km trate medzi Holíčom a Skalicou (resp. ideálne 10 km až po Sudoměřice), a priame vlaky s elektrickými jednotkami BA - Kúty - Skalica - Sudoměřice (tam prestup na ďalšie Os). Žiaľ v SR sci-fi, pričom v ČR to ide, a vďaka elektrifikácii a modernizácii 7 km (Hustopeče u Brna - Šakvice), resp. 3 km (Židlochovice - Hrušovany u Brna) vznikli priame vlakové spojenia s Brnom.

Všetko naj k 21 rokom imhd.sk!

Myslím, že dedina Rohatec by to prežila, do Veselí má priamy bus, ktorý je rovnako rýchly. A mestá Skalica a Holíč majú viac dochádzajúcich pracujúcich na Moravu ako do BA.

A je to na českej strane akceptovateľné? Predsalen sú tam po ceste nejake obce. Možno lepší variant by bol predĺžiť linku BA - Kúty do Hodonína cez Holíč a k tomu pripoje Holíč - Veselí. Ale to už sme sa asi dostali do scifi sféry

Môže byť, ak to nevadí z pohľadu poplatku za DC.

Nebolo by lepšie vlak z BA končiť v Holíči a presmerovať linku Hodonín - Veselí cez Holíč a Skalicu namiesto Rohatca s prípojmi na vlaky z/do BA v Holíči?

Aj v takejto situácii by bolo jednoduchšie elektriku na vlaku nechať a okuliarnika dať na príprah. Veď za dobu otočenia z Holíča do Skalice a späť by tá elektrika aj tak žiadny iný výkon nespravila.

Dobrá poznámka. Zatiaľ ale vychádzam z toho že tam jazdí kombinácia konvenčných súprav a push-pullov. Ako dlhodobé riešenie by samozrejme bolo ideálne tých 7 km zatrolejovat.

Vzhľadom na to, že sa tam čím ďalej tým viac budú objavovať jednotky, tak by nešlo ani tak o preprah ale o príprah. A tam záleží najmä na ZZ a konfigurácii koľajiska. Keď by osobák vchodil na obsadenú,kde by už čakal okuliarnik s prsiami, tak aj päť minút by stačilo.

Čo mám odsledované, tak v grafikone zvykol byť čas na preprah 12-13 minút.

V zaplavovej zone? Spravia z nej Propeler?

Aký je minimálny čas realisticky potrebný na preprah rušňa? Uvažujem v kontexte možnej vozby priamych vlakov BA-Skalica. Naozaj by prípadný preprah v Holíči nestál za to, najmä keď zohľadníme že prestupné časy v Kútoch tiež nie sú najkratšie?