Discussion Forum › Off-Topic Forum

https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/7834-K-modernizacii-trate-Zilina-Kosice-Cierna-nad-Tisou/

Inak ospravedlňujem sa za zavádzanie. Ešte raz som si článok prečítal, ale preložka okolo LM by sa realizovať mala. Nejak mi to predtým blbo utkvelo v pamäti...

Každopádne to nič nemení na tom, že rozsah budúcej modernizácie trate je značne oklieštený so značnými rýchlostným prepadmi.

Poprosím odkaz na ten článok. Tento variant sa mi zdá nepravdepodobný vzhľadom k vykúpeným pozemkom v južnej trase.

Mesto s kopcovitým terénom a použitelnou hromadnou dopravou môžem uviesť i naše Ústí nad Labem i keď máme len niečo okolo 100 000 obyvatelov, teda asi ano Banská Bystrica. No, na rozdiel tiež kopcovitej Banskej Bystrice, sú tu všetky hlavné smery zatrolejované, autobusy vlastne tvoria len doplnkovú dopravu do okrajových částí mesta, prakticky dedín (obdoba bratislavských Vajnor, alebo Rusoviec ) . Základný interval na radiálu je 10 minút, prekladajú sa obyčajne dve linky s 20 minutovým intervalom, napr. Všebořice L 54, 56 . V centre mesta na Revoluční Ulici je prestupný uzol, kadial prechádzajú všetky trolejbusové linky a prevažná časť autobusových. Stúpa sa poriadne hlavne na sídliská Severní Terasa, Dobětice, Skalka, Kamenný Vrch. Trolejbusy, ktoré idú z centra mesta hore na Severní Terasu ulicou Důlce, prekonávajú dvojitú serpentínu. Okrem tejto na sídlisko vedú ešte dalšie dve trate a Severní Terasa s Doběticami je sama o sebe trolejbusová motanica s linkami 51, 53, 54, 55, 60. Okrem MHD je v okolí i velice solídna i prímestská doprava, hlavné autobusové linky majú pravidelný hodinový interval cez pracovné dni, cez víkendy dvojhodinový, napr. L 452 s trasou Verneřice-Ústí n.L.- Tisá - až do nemeckého Bahratal. Hlavné prímestské vlakové linky majú základný hodinový interval , linky U1, U4 . Inak dobrý príklad mesta nad 200 000 obyvatelov s kopcovitým terénom je "Hlavní Město" Praha, električky hodne stúpajú na Barrandov, Sídliště Modřany, Kobylisy Trojskou ulicou, slušne sa stúpa i na Hradčany z Malej Strany. Slušné stúpania a kopcovitý terén má i Brno , napr.
Sídliště Líšeň. Naopak ten Liberec, čo sa týká aspoň električkových tratí ( v súčasnosti ) , zasa až také stúpania nemá i keď tiež nie je celkem na rovine.

Nedávno o tom na vlaky.net vyšiel článok. Pôvodne sa trať mala prekladať južne od Liptovského Mikuláša, vrátane stavby novej stanice niekde pri diaľnici. Nakoniec sa ale zvolil uspornejší variant, ktorý zachová +/- terajšie trasovanie, aj súčasnú stanicu v LM. Inak podla môjho názoru je to tak lepšie, lebo súčasná stanica v LM je prakticky v centre a v susedstve autobusovej, a jej odsunom by sa ľuďom výrazne skomplikovala dochádzka do mesta...

Nemyslíš náhodou prejazd Paludzou, ktorý bol dlhšiu dobu pomalý kvôli rekonštrukcii koľajiska?

Pozeral som TTP, je tam 100 km/h. Teda pri celkovom stave trate je to v pohode, akurát je otázne, či sa s tým pri modernizácii bude niečo robiť

ano, viem a ked som pozeral na mape tak priznavam ze to vyzera s dost malym polomerom (za jazdy mi to az tak neprislo)

Myslíš okolie Bešeňovej? Tam sú práve tie oblúky dosť ostré, rýchlosť mi príde adekvátna tým oblúkom (je tam tuším 60 km/h?). Inak tie vznikli z dôvodu výstavby Liptovskej Mary - pôvodná trať viedla dnes zatopeným územím, vlak dnes ide po preložke, ale to asi vieš...

co sa tyka trate 180, tam je z hladiska rychlosti (aspon co som si v minulsoti mal moznost vsimnut) asi najhorsia "najnovsia" cast medzi ruzomberkom a liptovskym mikulasom, len mi nie je uplne jasne ze preco (polomer tych oblukov tam zas az tak uplne zufalo maly nie je....)

K nákladným vlakom snáď odpovie niekto fundovanejší, ale niekde som sa dočítal, že vyššia rýchlosť, ako 100 km/h je pre nákladné vlaky ekonomicky nevýhodná. Aj väčšina nákladných vozňov má maximálnu rýchlosť 100 km/h (prípadne v prázdnom stave 120 km/h).

Čo sa týka nákupu naklápacích jednotiek. Myšlienka to nie je zlá, a možno by nebolo od veci, keby sa železničná doprava v SR časom mohla vyvíjať týmto smerom. Správne si poznamenal, že v SR nemáme zdroje na budovanie dlhých tunelov na rýchlosť +/-200 km/h. Problém však je, že my nemáme zdroje ani na úpravu tratí na 140 - 160 km/h v hornatom teréne. Aj pri modernizácii na takúto rýchlosť je nutná výstavba preložiek s drahými umelými stavbami, a vtedy už je v princípe jedno, či sa to nespraví rovno na 200 km/h.

Inak pokiaľ som správne zachytil, tak modernizácia koridoru od Žiliny ďalej na východ sa bude robiť s minimálnym množstvom preložiek, a teda aj s minimálnym zvyšovaním traťových rýchlostí, aj to na väčšine úsekov v horizonte 2035+. Tu by snáď tie naklápacie súpravy aspoň trochu mohli pomôcť, aby sa ten vlak nevliekol povedzme 100 km/h, ale aspoň o niečo rýchlejšie (odhadujem tak 120 - 130?).

No a južný ťah je podľa mňa zabitý úplne. Tam pochybujem, že sa dočkáme aspoň nejakej komplexnej rekonštrukcie zvršku (bez toho ani naklápacia jednotka nemôže naklápať, ani Pendolino za Žilinou nenaklápa). Skôr je pravdepodobné, že sa v horizonte +/-10 až 20 rokov na tej trati úplne zastaví doprava, z dôvodu jej havarijného stavu a totálnej nekonkurencieschopnosti voči cestnej doprave V podstate v podmienkach SR budeme radi, ak sa podarí zachovať trať BA - ZA - KE, Kúty - Štúrovo a nejakých ďalších pár tratí v okolí väčších miest vhodných pre prímestskú dopravu. Na ostatné jednoducho nebudú financie, ten obrovský údržbový a investičný dlh sa už nikdy nepodarí dohnať.

"A nesúvisiaca otázka na adminov: Nešlo by vytvoriť nejake celoslovenské železničné fórum pre takéto témy, ktoré by sa zobrazovalo na všetkých sekciách? Lebo železničné témy tu riešime často a zďaleka sa netýkajú iba BA."
A nestačilo by, aby vo všetkých sekciách zobrazovalo Diskusné fórum sekcie Slovensko a svet?

Dobre, ale aká veľká je potreba výrazne zrýchlovať nákladnú dopravu?

tak co sa strby tyka, tam to uplne zufale nie je ani dnes a tam naozaj skor je problem so sklonom.....
spominali sa tu ale aj trate ako ziar nad hronom, tam tie pomery asi budu trosku ine....

Na hlavnej trati zrejme ani teraz nie sú oblúky na menej ako 60 km/h (to je cez Štrbu). Väčším problémom je (ne)údržba zo strany ŽSR a zbytočné pomalé jazdy. A pre nákladnú dopravu predstavujú problém aj veľké stúpania, ktoré ale bez dlhých tunelov pri Štrbe veľmi neodstránime...

neocakavam zeby naklad dosahoval 160 kmh (aj ked v pripade uceleniek by to mozno nemuselo byt uplne nerealne), avsak urcite bude mat aj tak vyssiu maximalnu povolenu rychlost v obluku s vacsim polomerom (a teda nehovoriac ze nalozenemu nakladu aj dlhsie trva rozbehnut hoc aj na nejaku 80tku po tom co preliezol oblukom kde mal obmedzenie na 40 alebo 50)

Nie sú nákladné vlaky beztak limitované inými faktormi? Nepredpokladám že by náklad išiel 160kou ani po rovnej trati, ale môžem sa mýliť. Pri osobákoch zas zrejme nie sú tak dlhé úseky aby sa to stihli na dostatočne dlhú dobu dostatočne rozbehnúť. Rýchliky a expresy by už mali klopené jednotky.

Aby bolo jasné, nenavrhujem vôbec trate nenarovnávať. Určite sú miesta v rovinatom teréne kde by to zmysel malo. Ale zároveň si neviem predstaviť že postavíme rovnú trať s desiatkami kilometrov tunelov medzi Novou Baňou a Zvolenom, alebo Ružomberkom a Margecanmi. Čiže som uvažoval nad konceptom rovných tratí na 200-230 na západe a potom viac na východe kde sa jazdí údoliami aspoň nejakých tých 140-160 (samozrejme tiež po nejakej úprave infraštruktúry) ak by to šlo dosiahnúť. To už by sme snáď dali celkom dobré jazdné doby. Ide mi najmä o to vyhnúť sa nutnosti stavania tunelov, ktoré budú ešte dlho mimo náš budget.

ja len ze pokial to pri tom narovnavani trate spravis dobre, mas na najblizsich 100 rokov +- pokoj (teda musis riesit len priebeznu udrzbu) a profit z toho maju predpokladam ze vsetky prechadzajuce vlaky (vcetne tych pomalsich nakladnych, ak este niekde nevyhynuli), kdezto ak to nahanas na sposobom upravy vozidiel, tak za rovnake obdobie tieto prostriedky navyse bude treba vynalozit viackrat (aj napriek dlhzej zivotnosti zeleznicnych vozidiel hitnes minimalne 2 cykly obmeny) a zrychlenie sa dotkne len spojov na ktorych budu tieto jednotky nasadene....

Triest.

Mali by podľa vás zmysel klopené jednotky na diaľkových linkách na Slovensku (najmä BA-ZA-KE a BA-BB)? Dala by sa tým dosiahnúť nejaká citeľná časová úspora?

V posledných týždňoch som celkom unesený z toho ako rýchlo dokážu jazdiť SJ X2000 a SJ X3000 na kľukatých tratiach a uvažoval som či by to niečo podobné nebolo uplatniteľné na kľukatých tratiach na Slovensku (napr. okolo Tatier, alebo Žiaru nad Hronom). Nákup niekoľko takých jednotiek by predpokladám bol výraznejšie lacnejší ako narovnávať trate razením početných tunelov, len teda neviem aký výsledok by sme tým vedeli dosiahnúť.

(A nesúvisiaca otázka na adminov: Nešlo by vytvoriť nejake celoslovenské železničné fórum pre takéto témy, ktoré by sa zobrazovalo na všetkých sekciách? Lebo železničné témy tu riešime často a zďaleka sa netýkajú iba BA.)