No lebo vtedy ich tam vozili nase K-732 z 4.DPA ako 4074 a 4086. Vies velka tovaren na auta a z tych autobusov urobili take vraky ze to som nikde este nevidel. Ale ved v pohode neboli ich ale DPB...
Z: No to som si myslel, lebo videl som ta len na asi 1sec. potom som uz nevidel cez to spinave okno... ?
"Nie je to vždy jednoduché - pretože: koľko ľudí, toľko názorov. Niekedy sú názory natoľko protichodné, že to chce značnú dávku diplomacie, aby sa našli riešenia, či aby bol "vlk sýty i koza celá"."
A nemas pocit, ze prave toto je problem? Ze prave to sposobuje, ze DPB navonok posobi ako organizacia bez akehokolvek smerovania a koncepcie? Ze sa tak presadilo vela veci, o ktorych priamo ludia v DPB vedia, ze nie su spravne, ale niekto to jednoducho pretlacil, lebo neexistuju poriadne pravidla hry a vnutorna kontrola?
Urcite do toho nevidim zdaleka tak, ako ty, ale tak, ako tu vela ludi je chorobne pesimistickych (a ja medzi nich urcite patrim), tak mam niekedy pocit, ze ty si chorobne optimisticka, a ani jeden z tychto extremov nie je celkom OK...
To je v pohode, ani ja som netusil kolko ludi maka v VW kym som tam nebol na poruche vytahu... hehe, chodia tam ako otroci na svoje miesta a vsetci po mne pozeraju a asi si myslia ze "ten parchant soplavy sa tu vozi na aute a ostatni tu slapu pesi..." ?
Ak smiem zo svojho osobného pohľadu zhodnotiť situáciu, divízia autobusy sa nachádza azda v najkritickejšom období. Každá z dopravných prevádzok sa borí zo špecifickými ťažkosťami často obrovského formátu - a chce to často nie veľkú, ale úžasnú mieru či dávku pevných nervov toto všetko zvládnuť- aby bola zachovaná nielen profesionalita, ale i súdržnosť, kolegialita...a v najväčšej miere VIERA v SEBA A VO VLASTNÝCH ĽUDÍ. Je to všetko o práci s ľuďmi. Nemám teraz na mysli cestujúcich - ale ľudí pracujúcich na DA. Každá zo štyroch DP sa denne borí so svojimi vlastnými špecifickými problémami, ktoré sú často vyhranené či priamo na hranici riešiteľnosti - a ja (so značnou dávkou osobnej -a tým značnej neprofesionálnej ?- hrdosti) obdivujem súdržnosť divízie v takýchto kritických chvíľach. Či v hľadaní schodnejších riešení, alebo schopnosť ľudí z prevádzok za sebou stáť. Nie je to vždy jednoduché - pretože: koľko ľudí, toľko názorov. Niekedy sú názory natoľko protichodné, že to chce značnú dávku diplomacie, aby sa našli riešenia, či aby bol "vlk sýty i koza celá". Ale všetko je to hlboko ľudské a pochopiteľné - nikto nie je dokonalý. Keby to tak bolo, (ako som už spomínala nedávno) ligotali by sme sa na slnku ako správne technické odliatky. ? Možno tú dávku osobnej hrdosti pociťujem preto, aké množstvo ľudí "mojej" divízie dokáže priznať chyby i vlastnú nedokonalosť. Som len obyčajný malý človek v sukniach - a nemám možnosť chod udalostí či problémy DA nejak ovplyvniť či zmeniť. Viem však, že ľudia (či už na divízii autobusy, ED, technickom rezorte či na iných miestach) áno. Tým, že dokážu veriť vo vlastnú profesionalitu a v dobro spoločnej veci, i keď majú často pocit, že je to nad ich sily.
Zdenko