Pekne fotky a naaaadherna a skutocne vydarena, v ziadnom pripade nie nepodarena a zle vypocitana, naprojektovana a odvedena praca nasich trabustov!!! ? ? ?
Mna by uz teraz nikto nedonutil robit vodica v DPB ani keby traktory padali. Je to nebezpecne, malo platene, prilis zodpovedne a este k tomu je to DPB.
Re #23946 Zdenko: Iba cas a datum, pripadne ak uz je casovo neplatny, tak aj zastavka. Pasmo a evidencne cislo ho nezaujima.
Z: ja viem, ale vela vodicov na toto zabuda, a spravaju sa inak (samozrejme, cest vynimkam).Dalej vsak tiez pochybujem ze niekto kto ma vysoku pojde robit vodica.Ale ak je to frenkyho sen, nemam nic proti.
Dnes rano sa mi stala jedna komicka vec. Natupil som do 4510, stikol som si listok a kukam, ze zrazu sa veziem v 4507!!!! ? Aj som mal chut tomu vodicovi povedat, ze nema v poriadku stikace, ale nevystupoval som na konecnej. Ktovie, co by povedal na to revizor. A vobec, podla coho sa hlavne riadi taky revizor?
Byť vodičom autobusu je povolaním, nielen prácou - je v tom obrovská miera prispôsobivosti, tiež schopnosť byť "všetkým pre všetko" - vodič autobusu je zároveň informátorom, sekretárkou, psychológom, upratovačkou ...či - a niekedy v nemalej miere - terčom či fackovacím panákom nálad svojich zákazníkov! Vodič autobusu musí byť dosť tvrdý na to, aby dokázal zniesť všetky stresujúce faktory a zároveň dosť ľudský nato, aby popri nich dokázal byť profesionálom a človekom. To neraz všetko s vedomím, že pri súčasnom neutešenom stave, s akým sa dennodenne boria všetky dopravné prevádzky DA sa musí profesionálne vyrovnať s bezohľadnosťou či agresivitou mnohých tiežmotoristov...či vlastných cestujúcich. Byť vodičom autobusu nie je MALÝM cieľom. Pre mňa to znamená potvrdenie veľkých či malých skúšok, úsilia či učenia sa byť ľuďom nablízku - s vedomím, že všetko, čo k tomu patrilo, za to stálo. I to, že hoci naplnenie môjho vlastného snaženia je stále ešte podmienené mnohými skutočnosťami, ktoré sa možno nepodarí prekonať, som mala možnosť poďakovať sa svojim kolegom, učiteľom, známym či dlhoročným priateľom za to, že hoci som len nedôležitý malý človek v sukniach, spolu so mnou s veľkým pochopením bojovali nielen za spoločnú vec, ale i za môj vlastný osobný sen. Som na nich všetkých hrdá - a i keď je tu reálna možnosť, že príde k situácii, že sa nepodarí pre nejakú príčinu môcť s nimi jazdiť, ďakujem im, že v miere, akú mi preukázali, dokázali za mnou stáť.
aNTI