Asi pred dvoma tyzdnami v poloprazdnej 201 jeden stary dedo dosiel ku mne ze "Dakujem. Dakujem." Ja nic, ze to neni pre mna, a potom zas "Dakujem." Tak som sa opytal, ze "Prosim?" a on "Dakujem." Zachvilu zacal "Ja nemozem sediet chrbtom dopredu"... Tak som ho pustil so slovami "Prepacte, to som nemohol tusit." :-))) A sadol som si na miesto oproti 
Vacsiu kravinu som este nepocul Ze nemozu sediet chrbtom :-)))
Vacsiu kravinu som este nepocul Ze nemozu sediet chrbtom :-)))
.
J
frenky: No to že DPB to robí tak ako robí je jedna vec, ale to že jedna firma robí pre jeden podnik busy kvalitne a pre druhí tak ako máme tú česť vidieť v našich uliciach je pre mňa záhada.
Moja prababka odmietala púšťanie mladými sadnúť si a to z jedného dôvodu. "Ja celý deň nič nerobím, oni chodia do školy a športujú, sú určite viac unavení ako ja." Jej dcéra, moja babka zase chce sedieť, ale vždy poprosí a poďakuje.
Nedávno som cestoval v buse a babka sa potichu, tak aby to počuli okolostojaci začala nadávať, že ju tie dve maldé nepustia sadnúť. A ja jej na to: skúsili ste sa ich spýtať či vás pustia? Pozrela namňa, pochopila, spýtala sa a postavili sa okamžite obidve naraz.
Keď nastúpi starý ale aj mladí človek s barlou, či vidím, že ide ťažko po schodoch, tak okamžite vstanem, ak však ide normálne, dokonca dobieha na bus a potom sa tvári, že umiera tak sa nepostavím kým nepoprosí.
Mat3j: Starému si mal vynadať, že nemáš oči na chrbte a že keď niečo chce mal by poprosiť, lebo to je základ slušnosti a učia sa to trojročné deti a takisto potom ako dostane čo chcel by mal tiež poďakovať.