Discussion Forum › General Discussion

Mimochodom, dnes do noci som robil na vlastnej konstrukcii plne NP vozidla pre BA. Podvozky to ma sice pevne (ako napr. Combino), ale trakacky, brzdy aj prevodovku to ma plne odpruzenu, upevnenu mimo podovzku v strednom clanku. Aplikovatelne je to aj na 1435, len by sa vymenilo koleso s pruznymi tlmiacimi tiahlami, teda poradie ako su ulozene (cize rozdiel medzi 1000 a 1435 je asi ako u podvozku T3, motory s prevodvkami zostavaju, len sa posuva pozdlzny "nosnik" a tiahla za koleso alebo pred koleso. Tymi tiahlami myslim pruzne tlmice sluziacie na hladky prenost taznych a brzdnych sil mezdzi ramom podvozku a skrinou. Na kazdej strane je jeden trakcak s kotucovou brzdou ulozeny pozdlzne sikmo, priamo nadvazuje na hyopidne prevodovky. Odtial je prevod kardanom a drazkovanym hriadelom, nieco na sposob podovzku T3. Pohonna jednotka je umiestnena v silentblokoch v plne odpruzenej skrini. Rozvor je 1,7 metra, priemer kolesa 550 mm. Vinute pruziny zachytavajuce vertikalne sily su v rohoch, ich tlmice tiez. Vzdialenost capov, na ktorych visi skrina je iba 2,46 metra, cize vyrazne menej ako u obdobnych konstrukcii typu Combino a spol (tam je to mozno aj 4 metre). Hnaci sam o sebe je NP, ma styri sedadla a po jednom okne. Vyska podlahy v clanku predstavuje momentalne 400 mm nad TK, ale dalo by sa to myslim este znizit mozno na 380 mm. Nabeh z vlozenych clankov je po jemnej sikmej ploche, v nich je vyska podlahy momentalne 300 mm, ale nie je problem zavesit to nizsie. Vlozene visiace clanky maju 4 okna po 1300 mm. Krajne clanky su obdobne ako u Combina a spol, iba kratise, avsak s dverami sirky 1300 mm. Pri dlzke 36,5 metra to ma 8 hnacich naprav, cize ovela priaznivejsie tlaky ako ine konstrukcie. Prejde to oblukom o polomere 18 metrov, co som prebezne skusal natocit to. Niekedy by si mohol dojst na odbornu kritiku, lebo sa mi to nezda. Samozrejmostou je uplne odlisne rieseny klb ako sme zvyknuty. Sirka chodbicky predstavuje momentalne 800 mm, ale mozno ju bude treba este zuzit na 700. Pevnostne vypocty ramu samozrejme este nemam. ? Ani jeho typak.

Keď sa šmýka, treba pieskovať ? .

hmm, som myslel, že ich nahradia v celej dlžke...takže usek cez Kramare bude bez náhrady ? Už nebude priame ? spojenie Kramarov a DD

Jo a ozaj, to tam bude trolejova točka na Riviere, cez električky a cez tie všetky cesty a oddych bude iba hore ? Nebude to kilometricky rekordne kratka linka v ramci EU ? ? ? ? inak sa na to docela teším

No, ono využitie hmnotnosti bude viac ako 66% u K2 a viac ako 33% u Štádlerov (už aj preto, že trakčný povozok je výrazne ťažší (K2) a stredný článok Štádlera vezie kompletnú výzbroj vozidla, ale inak máš v princípe pravdu.
Inak ale vlečniaky sa vyrábali k T3, k T4, ako ja k T6 (ale len v šírke 2,2 - B6A2, jazdí dodnes v Drážďanoch ako historická súprava). Trakčné B vozy sa NIKDY nevyrábali, akurát nemci si pár takých narekonštruovali. Čistokrvné vlečniaky stáli samozrejme výŕazne menej ako A-vozy, lenže niečo iné je drážďanská či viedenská placka ako bratislavský horský terén. Dovolím si ale upozorniť na stuttgartské GT 6 s DVOMA hnacími nápravami (u kĺbového vozidla!), premávajúce minimálne do takých kopcov, aké máme v BA.

Pre tu 185 bola vystupna Starohajska, nastupna bola vedla vchodu do dostihovej drahy - Dudova.
Byvale vystupiste 185 Starohajska bude aj po novom zastavka Starohajska, nove pribudne zastavka Starohajska na Starohajskej pre 92, a 82 pred krizovatkou s Furdekovou {oznacnik tam uz je} Dudovej bude zodpovedat nastupiste Dostihova draha + pribudne aj nove vystupiste dostihova draha

Trolejbusové vedenie na Dlhých dieloch by malo viesť od dnešnej konečnej Kuklovská, po trase linky 32, obojsmerne až po Molecovu. Na zastávke linky 32 Molecova na Karloveskej by malo byť výstupište. Obratisko má byť v križovatke pri Riviére. Čiže tam sa otočí a pôjde kúsok po Karloveskej, potom odbočí na Molecovu na dnešnú zastávku liniek 32 a 33, kde by malo byť nástupište. V rannej spičke sa počíta s určenými spojmi až pod Nový most. Z toho vyplýva že zastávky Segnerova a Baníkova už nebudú obsluhované ...aspoň takto to nejako bolo písane v niektorom z Karloveských Vestníkov... Len nieje mi celkom jasné ako to bude s linkou 32, či ostane autobusová, alebo bude tiež duobusová. Neviem či by tie trolejbusy stačili na náhradu dvoch autobusových liniek..

83 bude mať za Nám. Hraničiarov ešte 2 zástavky, a to Starohájska a Dostihová dráha. Kedysi, keď sa tam točila 185, tak ta 185 mala konečnú Dudova. Pri tej 83 ale neviem, ktorá z jej dvoch zástavok bude zodpovedať tej Dudovej.

Nevravim ze nevhodne, vravim ze problemove. A najproblematickejsi je asi usek Zilinska - Hl.stanica, hlavne pohnutie sa do krizovatky do kopca, ale tiez ubrzdenie do Predstanicneho zo stanice. Ked sa smyka, samozrejme. Ale vseobecne su problemove useky s vacsim stupanim, ked sa smyka, najma na uzavretych zvrskoch, kde je na kolajniciach obvykle viac maglajzu

BEUS: Tie pripojne vozne k T6 boli, ale v uzsej verzii, T6A2 mala pripojne B6A2. O existencii nieco ako B5A5 neviem. Ktore useky nie su vhodne pre K2X?

Z kombinacie znakov J&T je blivno viacerym... fakt sa zacinam obavat o osud fabricky, vyrabajucej IMHO velmi vydarene vozidla... ?

Neviete, kde by som mohol najst projektovu dokumentaciu pre trolejbusovu trat na Dlhé Diely? Neviete, kde bude končit a začínat približne trolejové vedenie ?

To by ale domotalo ľudí ešte viac než vyššiespomínaná šoková terapia.

hmmm, no, ja len ze kedysi jazdili aj vlecnaky u nas, nie? ale v tomto sa fakt nevyznam, tak ma len zaujima, co k tomu povedia odbornici alebo aspon laici s nejakymi skusenostami a znalostami "smile" ;o) zdalo sa mi to ako dobra vec, ale ked to ma byt len problematicke..hm.

Na T3EV som sa v Brne viezol este ked jazdila solo. Suhlasim ze to ma paradny vykon, samo o sebe je to raketa, ale aj dobre nastaveny ZR voz dokaze spravit taky odpich. Druha vec je zrychlovanie od 40 km/h, tam T3EV jasne vyhrava.

Doporucuju sednout na vlak a zajet si do brna projet se soupravou T3R.EV+VV60LF. Myslim ze K2 se muze jit zahrabat. S jizdou to problem nemelo , spis s brzdama (na velku byly slaby), ted uz je to OK. Ono koneckoncu kdyz je na motoraku vykon vic jak dvojnasobny oproti klasice (T3 4*45kW T3R.EV 4*100kW) uz to musi byt nekde znat.

Ehm, nechcem byt sprosty, ale taka 38+135 ma adheziu mizivu, vsak aj 38 sama o sebe nie je nic moc (je velmi lahka). A bez problemov to vyjde na stanicu. Myslim ze tu ide aj o ine veci nez adheziu. Nakoniec, v ex DDR je plno suprav T4D+B4D, pripadne T3D+B3D. A tiez tam jazdia aj do stupani. Rozdiel je v tom, ze takato suprava ma pri plnej obsaditelnosti polovicny trakcny vykon oproti suprave dvoch motorovych voznov, cize zakonite pomalsi rozjazd a je leniva, lenivsia ako kachna. A to je uz co povedat. Samozrejme, adhezia je tiez polovicna, co iba prispieva k suchtavemu rozjazdu. Nakoniec, vid Wien, supravy E2+c5, ktore maju dokopy 5 podvozkov, z toho 2 trakcne. Preto maju tie ich tramvaje aj taky mizerny odpich, najma ked zacne prsat (zazil som, to sa nevedelo rozbehnut ani na robvine). O tej brzde, kde zadny voz narazal do predneho a potom ho zasa brzdil by sa dalo tiez pisat. Ked uz bola suvisle mokra kolaj, tak to bolo zasa OK. ?

ok, dik moc za vysvetlenie. ano, adhezia je prilnavost. sice mam len „povrchne“ vzdelanie technicke a na vyske som sa rozhodol predsa len venovat inym veciam, chapem ta. ? aj tak mi to ale trocha vrta v hlave a ked som to teraz vysvetlil tuto hla kolegovcom, zacali spekulovat nad tym, ci to stupanie trati je naozaj az take… ale v tomto verim odbornikom. ? takze dik

ale no tak prosim vas, shak skusme byt optimisti a mysliet si, ze dpb vsetko domyslelo, prepracovalo a malo na pamati najma cestujucu verejnost a az potom svoje vlastne ambicie individualnych clenov managementu. fakt nas mozno milo prekvapia. a most apollo? hm…nie su v nasej milovanej BA vsetci pribuzni? ?

Ad vlecniaky: Ak ti hovori nieco slovo adhezia, budes mi rozumiet (a v podstate by som tu s vysvetlenim rovno mohol skoncit) Ak nie, tak male intro - pomer hnacich naprav (cize tych, opatrenych motormi) k ich celkovemu poctu, inymi slovami pomer hmotnosti, ktora aj prenasa trakcnu silu na kolajnice, ku celkovej hmotnosti.
Jednoducho - prevadzkovat v BA kopcovitych podmienkch vozidla/supravy s 50% adheziou je... len o malicko mensia zvrhlost, ako prevadzkovat v Tatrach serble typu 425.95x s 33% adheziou, zvysenou kadejakymi zavaziami na mozno 40% (odbornici, opravte ma).
V BA je na niektorych miestach aj 66%-na adhezia vozidiel K2x problemom, a keby si mal trakcny voz s vlecniakom, na stanicu sa ti za nevhodnych podmienok nema sancu vyhrabat ani s tonou piesku. U nas je jednoducho potrebna 100%-na adhezia, takze by si potreboval nie vlecniaky, ale plnohodnotne trakcne B-vozy, cize by sa lisili len absenciou kabiny a niektorych riadiacich obvodov, a domysli si, ci by sa to vobec vyplatilo Dalsia vec je, ze k T6 sa vlecniaky nevyrabali, k T3 som vlecniaky kdesi videl (tusim Osijek kedysi pradavno?), ale BA ich chvalabohu nema Trakcne B-vozy (bez kabiny) sa tusim robili len ku T4 (pre nejakych Nemcov), a urcite nestali o nic menej ako A-vozy T4

Zmena temy: Pre vsetkych, ktori nechapu obratisko Dostihova draha - to NIE JE myslene ako konecna Dostihova draha, to je myslene ako konecna Nam.hraniciarov, a kedze tie vozy tam nie je kde otocit, tak aspon odvezu tych par ludi 1 zastavku na/z Dudovej, a tam sa otocia. Technicky neexistuje lepsia moznost, ako ukoncit linku na Nam.hraniciarov (co povazujem za celkom rozumne ukoncenie).