Reply on: Beus #47993:
No, ono využitie hmnotnosti bude viac ako 66% u K2 a viac ako 33% u Štádlerov (už aj preto, že trakčný povozok je výrazne ťažší (K2) a stredný článok Štádlera vezie kompletnú výzbroj vozidla, ale inak máš v princípe pravdu.Inak ale vlečniaky sa vyrábali k T3, k T4, ako ja k T6 (ale len v šírke 2,2 - B6A2, jazdí dodnes v Drážďanoch ako historická súprava). Trakčné B vozy sa NIKDY nevyrábali, akurát nemci si pár takých narekonštruovali. Čistokrvné vlečniaky stáli samozrejme výŕazne menej ako A-vozy, lenže niečo iné je drážďanská či viedenská placka ako bratislavský horský terén. Dovolím si ale upozorniť na stuttgartské GT 6 s DVOMA hnacími nápravami (u kĺbového vozidla!), premávajúce minimálne do takých kopcov, aké máme v BA.
fobust
Ehm, nechcem byt sprosty, ale taka 38+135 ma adheziu mizivu, vsak aj 38 sama o sebe nie je nic moc (je velmi lahka). A bez problemov to vyjde na stanicu. Myslim ze tu ide aj o ine veci nez adheziu. Nakoniec, v ex DDR je plno suprav T4D+B4D, pripadne T3D+B3D. A tiez tam jazdia aj do stupani. Rozdiel je v tom, ze takato suprava ma pri plnej obsaditelnosti polovicny trakcny vykon oproti suprave dvoch motorovych voznov, cize zakonite pomalsi rozjazd a je leniva, lenivsia ako kachna. A to je uz co povedat. Samozrejme, adhezia je tiez polovicna, co iba prispieva k suchtavemu rozjazdu. Nakoniec, vid Wien, supravy E2+c5, ktore maju dokopy 5 podvozkov, z toho 2 trakcne. Preto maju tie ich tramvaje aj taky mizerny odpich, najma ked zacne prsat (zazil som, to sa nevedelo rozbehnut ani na robvine). O tej brzde, kde zadny voz narazal do predneho a potom ho zasa brzdil by sa dalo tiez pisat. Ked uz bola suvisle mokra kolaj, tak to bolo zasa OK. ?