Discussion Forum › General Discussion

no ja neviem, ale nemam ten dojem zeby ti tu niekto tvrdil ze elektricka bude mat vacsiu kapacitu (na jednej trati) ako metro... ale je myslim uplne postacujuce ak ju bude mat rovnaku a to sa dosiahnut da. A co je dost podstatne, da sa to dosiahnut pri omnoho nizsich uvodnych (vystavba) aj prevadzkovych nakladoch.

Jo a vsetci nad 150 cm sa budú cez dvere plazit ze? :-d

no to tiez nie je az tak easy - dvere ti siahaju az niekam dole a tie co sa otvaraju smerom dnu, ti buu prekazat, naopak zas vyska dveri bude mala a ludia si tam budu trieskat hlavy (alebo inac povedane, bolo by asi treba hodit pohon dveri do podlahy a dvere dat vyssie)

Ved staci spravit plosinu na schody, uzavretu spredu.. To mas robotu na pol hodinu (jednu plosinu myslim, nie jeden voz )

Napríklad na kamennom námesti by ani vysoké perony nemuseli vypadat zle. Ale budes zase potrebovat drahu obmenu vozového parku, prípadne drahu modifikáciu sucasnych vozov.

galiyosha: K Stuttgartu: Ja som za. Kupme to

To vies, niekto ma velke oci ? a silny hlas tak VYKRIKUJE!!! ?

?

Myslite si ze ked teraz nie su peniaze na obnovu vozového parku, nájdu sa vobec na stavbu dalsieho systemu? Ved v tomto momente potrebujeme vymenit skoro vsetky autobusy (ved aj ikarusy rady 400 su tesne pred skončenim zivotnosti), a aspoň tretinu električiek a trolejbusov. A to uz su tazke miliardy. Ak sa nenájdu peniaze na toto, nemá význam uvažovať nad metrom.

Pozeral si napriklad ten Stuttgart, ktory som spominal? Tam za 20 rokov presli z elektrickoveho systemu na metrovom rozchode na rychlodrazny system, pricom vozidla nadalej pouzivaju zvacsa rovnake trasy, ako predchadzajuca elektricka. Vysoke perony, nastup vo vyske podlahy. Nieco podobne je podla mna do Bratislavy idealne. Ano, vysoke perony budu na tych par zastavkach v centre vyzerat odporne (pokial nebudu pod zemou) -- no a co, na lepsie nemame...

http://www.railway-technology.com/projects/stuttgart/
http://www.urbanrail.net/eu/stu/stuttgrt.htm

Bod-Centrum samozrejme

Mne sa napriklad vobec nepacia tie metrove trate. Pripomina mi to uz vlak, a nie je to ono.. krajsie vyzera ked je trat zamaskovana v chodniku, alebo v ceste...
ja by som si to predstavoval, ze by sme si v BA nechali ten nas rozchodik, poriadne (podotykam PORIADNE!!!) by sme zrekonstruovali vsetky useky, a zaviedli trat do petrzalky. V Janikovom dvore by mphla byt vozovne. Alebo este trosku sci-fi navrh. Vybudovat obrovske obratisko pod zemou v centre (ako je napr. parkovisko pri Carltone) a siet by nebola bod-bod, ale centrum centrum

V tomto sa takmer bezvyhradne zhodneme. Sam ale asi uznas, ze na radialach nema zmysel budovat nove trate, ked tam by podobny system uplne bez problemov na stavajucich tratiach fungovat mohol. V centre je situacia ina, tam som tiez za zapustenie pod zem, len sa bojim, ze financie nebudu ani na to, nieto este na prechod pod Dunaj tunelom... Ale stale si myslim, ze system vychadzajuci zo sucasnej elektricky ma vacsiu sancu na realizaciu v ako-tak rozumnom casovom horizonte, nez system budovany samostatne.

Presne takto som to myslel. Ak chceme elinu v Petržalke s novými sedemčlánkovými elinami, tak sa musíme pripraviť aj na secondhand vozy a naša bratislavská hrdosť musí ísť stranou.

Re #36978 Color: A keby sa tým K2 dali automatické spriahadlá ako má 7303 tak by mali tiež 41 metrov? Alebo by to bolo akurát.

O co by podla teba bola cesta Hlavna stanica - Lucanka pomalsia elektrickou, nez sucasnou a-93 cez coraz upchatejsi Novy most, Hodzovo namestie a Stefanikovu? Podla mna o nic. A vobec -- kolko cestujucich cestuje skutocne az na Hlavnu stanicu? Vacsina podla mna vystupi v centre a pokracuje inym smerom.

Re #36973 Janči: To, ze si to ty nevies predstavit, este neznamena, ze je to nemozne. Zmena vyhlasky je podla mna najmensi problem.

Okrem toho, ukaz mi, prosim, tie prepchate ulice brzdiace elektricky, o ktorych stale tolko recnis. Ani v najuzsom centre Bratislavy nie je miesto, kde by musela elektricka zdielat drahu s automobilovou dopravou. Z Namestia SNP bude vyhladovo pesia zona -- odpadne cakanie na krizovatke na Kamennom namesti. Po uzavreti Stareho mosta pre individualnu dopravu sa pre nu pravdepodobne uzavrie aj Sturova ulica -- odpadne cakanie na Safarikovom namesti. Ktore kriticke miesta teda zostavaju? Trat na Hlavnu stanicu? Preco by tam nepomohla preferencia, rovnako ako na Florianskom namesti? Preco by sa na danych miestach nemohli pripadne vybudovat elektrickove podjazdy?

Nechapem, ako moze niekto tvrdit, ze financie na lacnejsi variant -- a teda na mimourovnove krizovania ci useky elektricky -- nie su, ale na omnoho drahsie metro by sa nasli.

Uvadzat ako priklad prazsky usek Rajska zahrada - Cerny most, co je ten absolutne najexemplarnejsi priklad mrhania penazi, to uz vazne hranici so zdravym rozumom. Ak by sa malo v Bratislave stavat metro podobne chorym lobistickypenazomrhacskym sposobom (a o tom nepochybujem, ved v hlavnom mestecku predsa nie su ziadni suflikanti...), tak som PRVY, kto spisuje peticiu proti jeho vystavbe.

Prosim vas, ludia, zobudte sa a uvedomte si, co potrebujeme a na co mame. (Keby ste nahodou mali s odpovedami problem, mala napoveda: na metro NEMAME a ani ho NEPOTREBUJEME. Ved aj na jednu blbu trat do Petrzalky a obnovu kriticky prestarnuteho vozoveho parku si mesto ide brat pozicku!)

hehe, no to su prave veci za ktore by ma ludia ako napriklad beus alebo fobust najradsej asi zniesli zo sveta, ale moja predstava tej trate do petrzalky (a nasledne prebudovanie celeho systemu) je naozaj taka, ze plna zabezpecovacka, automaticke stavanie vlakovych ciest, mimourovnove krizovania vsade kde sa len da, rozchod 1435 mm, sirka voznovej skrine min 2.8 metra... (a trakcne napatie 3 kV, ale to je z toho asi najmenej realne )

Ale ty nerozumieš jendej veci. Pri dnes plánovaných 10 mld. na rýchlodrážnu elinu by si postavil tak 7 kilometrov metra, čiže by si sa tušim nedostal z Petržalky ani po Kamenné námestie a to nerátam nákup vozidiel. Jednoducho v najbližších 30 rokoch toto mesto na metro mať nebude. Ani Praha na metro nemá a má zadĺženosť na 100% príjmov. Tie sú 30mld Kč, Bratislava má príjmy tuším 6mld Sk. Ako sa bude musieť toto mesto zadĺžiť aby postavilo merto? Na 2600%, ktorá banka ti to dovolí?

No napriklad 3xT3 (45m) si v meste, aj v centre na Sturovej, predstavit viem a rovnako si viem predstavit 40m klobasu a la Combino (ja viem, zly priklad ?). Vyhlaska je v sucasnosti tusim 40m - ved 2xK2 ma tusim 41m a je to neskutocna skoda. Verim v to, ze ta vyhlaska sa posunie aspon na 45m+nejaka rezerva. A do 10 rokov by som ocakaval, ze Safko-Sturova+Kamenne/SNP+Spitalska+Obchodna budu cele pod zemou. Ostatne netreba, ak zabranime koliznym situaciam. ?

1. zle poznas vyhlasku, nehovori o 30, ale o 40 metroch a suprava 3xT6A5 tuto dlzku prekracuje o neaku meter (spriahadla)
2. zmenit sa da bud vyhlaska alebo definicia toho co ta elektricka vlastne je, ak by bola vola, da sa to...
3. skor ty si prilis velky optimista v tom, ze ak sa postavi tych cca 8 km trasy metra a da sa to neak do prevadzky, ze budu peniaze aj na pokracovanie vystavby (usek popod dunaj ma podla prognoz ako jediny sancu v najblizsich 30 rokoch si zarobit na svoju prevadzku, takze zabudni na budovanie neakych inych tras ako do petrzalky)
3.1 tato trasa bude uplne rovnaka "zvazacia" ako ta elektricka s uplne rovnakou funkcionalitou, len bude odlisna cena (vystavby aj prevadzky) a napojenia na ostatne systemy (prestup)
3.2 zriesis tymto iba cast petrzalky balikom financii, s ktorym by sa dalo pomoct daleko viacej doprave vo vacsom rozsahu keby sa nevyplytvali na tunely (nezabudaj ze nielen v petrzalke byvaju ludia)

si: záleží od parametrov vozidla a trate. Ak to vozidlo umožňuje rýchly nástup v rovine podlahy (žiadne schodíky), má veľký počet širokých dverí na každej strane, schopnosť prevádzky v rámci zabezpečovacieho systému (ideálne automatickej), potom je kapacita daná už najmä dĺžkou a šírkou súpravy. To však hovoríme o súprave, ktorá sa neotočí na Jesenského alebo z nábrežia na Štúrovu, musí mať plne segregovanú trať a na konečnej sa nebude otáčať. Ak toto všetko splní tvoja električka, potom mi je jedno, či sa volá električka alebo light rail. Ako som už spomenul v minulosti, v Amsterdame tomu hovoria Sneltram, ale v skutočnosti je to vozidlo železničného typu (je však užšie, ako vlaky metra - 2.65m, a dvojsystémové, na povrchu sa napája z vrchného vedenia).

obrázky na:
http://world.nycsubway.org/eu/nl/ams-metro.html
http://www.trainweb.org/subwaymark/transit/Holland/ams_hr.htm

Na rozdiel od týchto vozidiel, Combino alebo ULF sú električky klasického typu a v prevádzke nie sú o nič rýchlejšie, ako staré klasické žlté električky.

K financiám: práve v súčasnosti je vhodné "okno", keď by sa na projekt nosného systému dali získať peniaze, ale samozrejme to nie je možné, ak nie je projekt, ani jednoznačná podpora na úrovni mesta, kraja aj štátu samotného.