Discussion Forum › General Discussion

Tento rok som utrpel pozitívny šok na Skiathose - pozdĺž celého ostrova z letiska až na najvzdialenejšiu pláž Koukonaries premáva linka od skorého rána do hlbokej noci večera v 15-minútovom intervale, k tomu asi dve alebo tri doplnkové linky. Cestovné poriadky a označníky všade. Zastávky nemajú názvy, len čísla - treba si zapamätať, na akej zastávke bývaš.
Naproti tomu na Skopelose je typická grécka doprava metódou náhodného výstrelu, cestovné poriadky na internete neaktuálne, kopa spojov zrušených, vždy pri príchode som si fotil odchodový CP, aby sme vedeli ako späť domov. Ešte aj taxikári pindali, že po Covide boli zredukované autobusy, zaisťujúce celoostrovnú dopravu, z piatich na tri kusy a oni nestíhajú voziť, keďže na celom ostrove je 35 taxikárov bez dispečingu, takže musíš obvolávať jedného za druhým.
Paradoxne na Chalkidiki, keď sme tam začali chodiť, bola taktová doprava zo Solúne na dva prsty (okrem kláštorného), postupom času to vyredukovali takmer k nepoužiteľnosti.

A čím to je zložité? Systém teoreticky vôbec nemusí vedieť, že na jednej karte je X lístkov, môže mať zaznamenaných X samostatných lístkov na jednu kartu a každý aj spracovať samostatne (t.j. ten zložitý výpočet ostáva rovanký pre 1, 2, 5 aj 10 lístkov, iba sa vykoná viac krát).
Pridať druhú tarifu (dospelý / dieťa) by tiež nebol tak veľký problém.
Jediné obmedzenie by bolo napr. že na jednu kartu treba kúpiť všetky lístky naraz a potom sa aj naraz ukončia.
To je vec ktorú ti komplet celú naprogramuje maturant za jeden deň maximálne.

A aký bude rozdiel v tom, či to vreckové predrbú medzinárodne alebo národne?

Poslednú nemedzinárodne platnú kartu som mal u Poštovej banky v roku 1994.

Ja chodím s celou rodinou podobne ako Ike skoro každoročne už 25 rokov a ručne písaný doklad som tam ešte nevidel.

Ale lístok sa väčšinou kupuje u vodiča alebo u sprievodcu.

Tak naopak, z výstupišťa na nástupište se odchádzalo až na gule odchodové, ktoré museli stavať v predstihu.

Však tam aj reléovka bola (hádam aj stále je).

Naprogramovať to samozrejme ťažké nie je. Problém je to v kontexte automatického výpočtu cestovného, ktorý by sme do budúcna mali mať (dá sa to, ale to je ten moment kedy to začne byť veľmi zložité dovnútra). Preto aj v mestách ako Ostrava a Brno lístky pre spolucestujúcich fungujú len vo forme priamej voľby typu CL, nie ako automatický výpočet. Z toho potom vzniká priestor na rôzne omyly ktoré cestujúci môže spraviť pri používaní systému. V iných mestách to potom riešia tým že jedna karta = jeden lístok, ako je to aj v BA (Londýn, Brusel, Stockholm).

Čo je komplikované na možnosti zadať si kolónku na terminály počet ks dospelý CL a počet ks detský CL (s uvedením veku)?Môj švagor ti to naprogramu za jediný deň, úpravu toho softu.
Neriešim ostrava či Brno, nech rozhodnú odborníci, ale platenie PK cez terminál vo vozidle by malo byť rovnako jednoduché a výhodné pre cestujúceho ako je platenie v obchodoch.
Ak to vedia nastaviť obchody, služby, eshopy...., musí túto službu vedeieť proaktívne nastaviť aj vedenie DPB, ak nie nemajú čo na menežérskych pozíciách robiť. Dnes ľudia bežne používajú online služby, tak nech ide DPB s dobou.

Tak to sme donedávna mali aj v BSK že v jednom smere označník nebol a autobus stál zvykovo. A v mnohých regiónoch Slovenska to tak stále je. (Vidíš, mám ďalší podnet pre zákon o VD :)).

No pri prímestskej doprave platí zvykové právo, že autobus stojí "hen tu na rohu tejto križovatky". Kto nevie, ten má smolu. Ale je pravda, že systém vykazuje určitú vyššiu mieru stability a ten autobus tam zastavuje už 60 rokov.

OK, takže podľa všetkého aj napriek diskutovaným nedostatkom cestovali spomínaní Gréci asi tak 8x lepšou verejnou dopravou, ako tá, na ktorú sú zvyknutí doma

Na Kréte ani označníky nie sú, a ak áno, tak sú 40 ročné. Vyvesky nie sú. Avšak sú niektoré frekventované zastávky vybavené aj elektronickými tabuľami (často nešli).

O tom že Kartuj je hrozný systém nemusíme viesť polemiku, tam sa zhodneme a dokazujú to aj čísla jeho využívanosti. Ja osobne pred ostravským systémom preferujem brnenský ktorý je oveľa komplexnejší, ale aj Ostrava je fajn. Zároveň ale ani jeden z tých systémov nevyužíva plný potenciál ktorý tento model účtovania cestovného ponúka (napr. nezmyselne majú denný limit stanovený na kalendárny deň, lebo to proste skopírovali z Londýna, hoci v týchto mestách tradične boli v ponuke lístky na 24 hodín, nie deň).

Teraz k tomu druhému odstavcu: Miešajú sa tu dve témy. Prvou je či na kartu poskytovať aj zľavnené cestovné (tam súhlasím že áno). Druhou je či umožniť na jednu kartu kúpu viac lístkov. Tu sa prikláňam k tomu že nie, lebo to systém prehnane komplikuje, najmä ak ho plánujeme rozšíriť do celého IDS a už beztak bude nutné zohľadňovať milión iných vecí.

"My nedáme možnosť cudzincom cestovania lacnejšie pre deti a seniorov, lebo im nesprístupníme túto službu cez plat. terminál v buse?" - Prepáč ale toto je už trochu hysterický výrok. "Cudzinci" môžu cestovať za úplne rovnakých podmienok ako miestni. Čo v prípade Bratislavy znamená že ak im ide o cenu, treba si kúpiť lístok v automate alebo appke. Cez oba tieto kanály sú dostupné aj zľavnené lístky, ktoré môže využiť aj "cudzinec". DPB sa rozhodol že platba kartou vo vozidle bude prémiová príplatková služba, čo nie je ideálne, ale ani to nie je "hanba", ani to neznamená že niekomu upierame právo na použitie zľavnených lístkov.

A zástavkové tabule to už ukazujú s cieľom Depo Petržalka alebo tam ešte stále býva Romanova?

Oz... ČO?

A ako je to s označníkmi a cestovnými poriadkami na zastávkach? Začínajú byť už štandardom alebo ešte stále nie?

Rozlomená je preto že DPB systém očividne nevie spracovať rozdielny príchod a odchod, tak to nahodili ako dva spoje. Každopádne dáta sa samozrejme mali nastaviť tak aby to konečnú nehlásilo.