Discussion Forum › General Discussion

obava sa podnik ze by vznikol pool zdielanych platobnych kariet za ucelom optimalizacie cestovneho (aj ked neviem kde by sa nasli dobrovolnici co by riskovali zneuzitie svojej karty za usetrenie par centov) alebo by podnik skrachoval keby sa obcas stratilo niekde par eur kvoli neopravnene poskytnutej zlave pri vymene ludi v ramci tej skupinky (pricom ale vynos z vybraneho cestovneho miesto jazdy "na cierno" by toto mohol s vysokou pravdepodobnostou prevysit) ?

Musíš počítať s tým, že na jednu kartu môžu s jej držiteľom cestovať rôzni ľudia a teda sa musí rozlišovať, či pri druhej a každej ďalšej ceste počas dňa sa zoznam cestujúcich prislúchajúcich k jednej karte nezmenil aj pri zachovaní ich počtu - kvôli výpočtu (maximálneho) cestovného pri zúčtovaní. A keďže je to v praxi asi neodkontrolovateľné (možno s využitím kamerových záznamov vo vozidle)., tak sa preferuje identifikácia každého cestujúceho vlastnou kartou.

+ #245230
regionalne obmedzene karty (aj ked od medzinarodnych vydavatelov) jestvuju aj dnes

a rozdiel je v tom, ze pokial Ti niekto cmajzne udaje z karty (cislo, drzitela, expiraciu a cvv) tak na domacom uzemi resp. v eu s nou velmi nic nespravi (kvoli 2fa), pokial mas ale kartu regionalne nelimitovanu, tak spravit len s vyssie uvedenymi udajmi platbu nie je ziaden problem....

Služba Kartuj je samozrejme úplne na hovno ale to neznamená, že by som nemohol opraviť nepresnosti.

Ako kde.

Na Kréte sme boli vlani. Označníky boli, vývesky síce nie ale aktuálne CP boli na internete. Ale na Kréte, na rozdiel od tohtoročného Skiathosu a Skopelosu, sa vyplatilo auto z požičovne, takže som to neriešil. Tento rok, vzhľadom na to, že Gréci vybičovali ceny áut do nepríčetnosti v predstave, že si musia všetky straty z covidového obdobia vyryžovať v prvej sezóne späť, stál taxík krížom cez celý ostrov a späť menej ako požičanie auta, som si auto nepožičiaval a jazdili sme busmi a taxíkmi.

A je toto naozaj ten podstatný problém? Stále máme kopec vozidiel, ktoré sú vybavené až jedným označovačom schopným použiť super službu KARTUJ.
Takže nejaká zahraničná rodinka nastúpi, porozhliada sa po vozidle, lokalizuje označovač, presunie sa k nemu a všetci začnú vyťahovať karty (ideálne keď je rodinka zložená z dvoch rodičov a dvoch detí, tak to chvíĺu aj zaberie).
Náledne budú hľadať kde to na ten označovač majú priložiť, pretože nejaký medzinárodný symbol na označovači byť nemôže (hlavne, že máme medzinárodné stn.)
A na to všetko majú 30 sekúnd od zavretia dverí, kedy im ten označovač môže zamknúť revízor, ktorý ideálne nebude vedieť anglicky, takže si to s ním moc nevyhádajú.
Jednoznačne zážitok, po ktorom budú mať sto chutí MHD využiť znova.

Tento rok som utrpel pozitívny šok na Skiathose - pozdĺž celého ostrova z letiska až na najvzdialenejšiu pláž Koukonaries premáva linka od skorého rána do hlbokej noci večera v 15-minútovom intervale, k tomu asi dve alebo tri doplnkové linky. Cestovné poriadky a označníky všade. Zastávky nemajú názvy, len čísla - treba si zapamätať, na akej zastávke bývaš.
Naproti tomu na Skopelose je typická grécka doprava metódou náhodného výstrelu, cestovné poriadky na internete neaktuálne, kopa spojov zrušených, vždy pri príchode som si fotil odchodový CP, aby sme vedeli ako späť domov. Ešte aj taxikári pindali, že po Covide boli zredukované autobusy, zaisťujúce celoostrovnú dopravu, z piatich na tri kusy a oni nestíhajú voziť, keďže na celom ostrove je 35 taxikárov bez dispečingu, takže musíš obvolávať jedného za druhým.
Paradoxne na Chalkidiki, keď sme tam začali chodiť, bola taktová doprava zo Solúne na dva prsty (okrem kláštorného), postupom času to vyredukovali takmer k nepoužiteľnosti.

A čím to je zložité? Systém teoreticky vôbec nemusí vedieť, že na jednej karte je X lístkov, môže mať zaznamenaných X samostatných lístkov na jednu kartu a každý aj spracovať samostatne (t.j. ten zložitý výpočet ostáva rovanký pre 1, 2, 5 aj 10 lístkov, iba sa vykoná viac krát).
Pridať druhú tarifu (dospelý / dieťa) by tiež nebol tak veľký problém.
Jediné obmedzenie by bolo napr. že na jednu kartu treba kúpiť všetky lístky naraz a potom sa aj naraz ukončia.
To je vec ktorú ti komplet celú naprogramuje maturant za jeden deň maximálne.

A aký bude rozdiel v tom, či to vreckové predrbú medzinárodne alebo národne?

Poslednú nemedzinárodne platnú kartu som mal u Poštovej banky v roku 1994.

Ja chodím s celou rodinou podobne ako Ike skoro každoročne už 25 rokov a ručne písaný doklad som tam ešte nevidel.

Ale lístok sa väčšinou kupuje u vodiča alebo u sprievodcu.

Tak naopak, z výstupišťa na nástupište se odchádzalo až na gule odchodové, ktoré museli stavať v predstihu.

Však tam aj reléovka bola (hádam aj stále je).

Naprogramovať to samozrejme ťažké nie je. Problém je to v kontexte automatického výpočtu cestovného, ktorý by sme do budúcna mali mať (dá sa to, ale to je ten moment kedy to začne byť veľmi zložité dovnútra). Preto aj v mestách ako Ostrava a Brno lístky pre spolucestujúcich fungujú len vo forme priamej voľby typu CL, nie ako automatický výpočet. Z toho potom vzniká priestor na rôzne omyly ktoré cestujúci môže spraviť pri používaní systému. V iných mestách to potom riešia tým že jedna karta = jeden lístok, ako je to aj v BA (Londýn, Brusel, Stockholm).

Tak to sme donedávna mali aj v BSK že v jednom smere označník nebol a autobus stál zvykovo. A v mnohých regiónoch Slovenska to tak stále je. (Vidíš, mám ďalší podnet pre zákon o VD :)).

No pri prímestskej doprave platí zvykové právo, že autobus stojí "hen tu na rohu tejto križovatky". Kto nevie, ten má smolu. Ale je pravda, že systém vykazuje určitú vyššiu mieru stability a ten autobus tam zastavuje už 60 rokov.

OK, takže podľa všetkého aj napriek diskutovaným nedostatkom cestovali spomínaní Gréci asi tak 8x lepšou verejnou dopravou, ako tá, na ktorú sú zvyknutí doma