Discussion Forum › General Discussion

Záleží aj od toho, akú obsaditeľnosť a s akým rozsahom dopravy narábajú pri výpočtoch. Lebo pri výpočte priemernej dotácie sa berie do úvahy celý súbor liniek MHD a určite je rozdiel vo výške dotácie napr. na linku 93 a na linku 79.

"Keď dokončia všetky tie stavby, tak doprava tam nadobro skolabuje, ulica Mlynské Nivy to podľa mňa neznesie, Prievzoská už teraz má čo robiť a to ešte bude Twin City..."

Hehe, už vidím, ako za také dva-tri roky začneš príspevok slovami: "Pre mňa, keď som ešte cestoval do práce, ..." ?

http://bratislava.sme.sk/c/3646538/Linku-do-Hainburgu-nespustili.html
Zaujala ma tam jedna vec: "Prepočty dopravného podniku rátajú s cenou 1,20 eura" To je cca 40 Sk. Podľa Cílka mesto dotuje cenu cestovného priemerne 60 %-ami. Z toho vyplýva, že ak platíme za 30-minútový lístok 18 Sk, skutočná cena prepravy je cca 45 Sk. Ako je to teda? Je navrhovaná cena lístka do Hainburgu dumpingová, alebo Cílek nehovorí pravdu o výške doplácania, alebo si sumu autorka článku poplietla, alebo tomu nerozumiem a je to úplne inak?

Keďže Ti nikto kompetentnejší zatiaľ nedal úplnú odpoveď, tak skúsim ja:
1. Vlakové súpravy nemusia nevyhnutne brzdiť všetkými nápravami. Kedysi bolo bežné, že vozeň mal obrzdený len jeden podvozok alebo len jednu os z dvoch. Myslím, že dnes sú už všetky naše rušne a osobné vozne plne obrzdené, ale aj tak sa môže stať, že je brzda pre poruchu vypnutá a vozeň nebrzdí.
2. Ak aj je vozidlo plne obrzdené, neznamená to, že brzdiaca váha je rovná hmotnosti vozidla (do pozornosti odporúčam používanie pojmov VÁHA a HMOTNOSŤ). Brzdiaca váha síce od hmotnosti vozidla závisí, ale zohľadňuje aj účinnosť brzdy a režim brzdenia (R+Mg, R, P, G). Brzdiaca váha plne obrzdeného vozidla môže byť vyššia alebo nižšia, než je hmotnosť vozidla. Brzdiace váhy a hmotnosti vozidiel sú napísané na ich boku. (Príklad: laminátka 240 má hmotnosť v službe 84,5 t, br.v. G 32 t, P 52 t.)
3. Myslím, že každé vozidlo nejakú brzdu má, okrem špeciálnych vozidiel (napr. traťovácke vozíky ju asi nemajú).
4. V zásade to tak funguje (keď sa vypustí vzduch z priebežného potrubia) - na tomto princípe funguje záchranná brzda. Ale, ako som spomínal, brzda sa dá vypnúť.
Nie som si istý, ako je to s nákladnými vozòami - či ešte existujú nejaké čiastočne obrzdené, alebo vôbec nebrzdené. Na stránke Carga sú údaje o vozidlách - skús pozrieť, či je tam niečo o brzdách.

Pre mňa, ešte keď som cestoval sockou, znamenala dochádzka do práce väčšinou plesnivý, v zime nevykúrený a v lete rozpálený (večer) Ikarus 280 alebo 283, občasne Ikarus 435 alebo Vrakosu, potiažmo Tambus. Nasledoval bariérový presun ošťatým smradľavým podchodom (síce ho na sklonku môjho cestovania sockou vyčistili) na Vrakosu alebo Tambus na linke 70, ktorá si jazdila ako sa jej práve podarilo a cestovný poriadok mal výpovednú hodnotu toaletného papiera. A špičkový interval linky 70 nebol vtedy o nič lepší než ten súčasný. Vo vetri a daždi sa tam veru príjemne nečakalo, vďaka rozibtej zastávkovej búde. Šlapať od Prístavného mosta k Apollu sa dá, len v zime, za dažďa a vetra to už bolo nepríjemné, navyše autá blokovali chodníky, bolo treba kráčať na viacerých úsekoch po ceste a hrozilo vždy ošpliechanie nejakým arogantným prasaťom v IGK. Za ten čas čo som presadlal na IGK sa sitácia v pešej doprave iba zhoršila, čo sledujem pravidelne. Prebieha tam masívna výstavba, všade je prach, bordel a keď naprší tak blato, hluk a smrad z nekonečných kamiónov. Niekedy vidím aký sajrajt nechávajú na ceste, normálne by som ich pokutoval za znečisťovanie verejného priestranstva. Tatrovky sa pekne oblepia bahnom ktoré z nich na ceste odpadáva. Keď dokončia všetky tie stavby, tak doprava tam nadobro skolabuje, ulica Mlynské Nivy to podľa mňa neznesie, Prievzoská už teraz má čo robiť a to ešte bude Twin City...

"Vyhrady voci linke mal Postbus nie VOR."

A kto iný mohol mať výhrady, keď nerokovali s nikým iným - kompetentným, teda VOR?

Foto Plovdivskej 14Tr0
http://www.railfaneurope.net/pix/bg/trolleybus/Plovdiv/SUNP0127.jpg

Neviem ani ja. Myslím ale, že časom zanikne možnosť prekladov intervalov liniek 34, 83 a 84. Keď ľudia bývajúci pri novej trase 83 prejdu pri ceste do mesta a späť k nej a bude zaplnená tak, že interval 8 minút bude málo potom už nepôjde robiť preklad 83 a 34, resp. 84. Podľa mňa by kľudne mohla 84 premávať celotýždenne, posilnená o spoje 99. 99 by premávala po Muchovo námestie a 78 by bola predĺžená zo Starého mosta k Dostihovej dráhe a tak by sa zabezpečilo spojenie škôl v jej okolí cez pracovné dni čo bohate postačuje, cez víkendy tam nechodí nikto.

Vyhrady voci linke mal Postbus nie VOR.

"A ucastnikmi konania su aj existujuci dopravcovia. Na slovenskej strane SL, na rakuskej Postbus."

Už nevládzem. Na rakúskej strane zdužuje všetkých východorakúskych dopravcov Verkehrsverbund Ost-Region Ges.m.b.H. a PostBus je len jedna firma z mnohých...

na udelenie licencie je potrebne spravne konanie. A ucastnikmi konania su aj existujuci dopravcovia. Na slovenskej strane SL, na rakuskej Postbus. Ak ti daju zamietave stanovisko, tazko moze byt licencia udelena. Prave preto ze sa nema jednat o klasicku medzinarodnu linku ale o linku prihranicnu ktora sa chce hrdit podobnostou s MHD.

Prečo sa s plovdivu neodkupi 14tr0 bolo by to super historicke vozidlo .

Ja stále nechápem ako tá zmena trasy 84-ky mohla prejsť, veď teraz ide v Ovsišti súbežne s 99-kou na úkor Ekonomickej univerzity... To nejaká komisia schvaľovala? Z magistrátu či z DPB?

184-ka podľa mňa mohla kľudne vzniknúť aj bez presmerovania 84-ky. A to, čo by sa vrazilo do 184-ky by sa možno ušetrilo na zrušených spojoch 84-ky v časoch premávky 184-ky...

MOJ NÁVRH NA ÚPRAVU TRASY LINKY N95

Tá zachádzka do Ovsišťa (a odtiaľ po tej istej trase na Lachovu bez zastavenia) mi pripadá dosť zmätočná. Vyjadrite sa prosím k môjmu návrhu. Odhadujem, že navýšenie vzkm by bolo zanedbateľné a možno by to prispelo k väčšej prehľadnosti jej trasy:

Smer Vozovňa Petržalka, variant A: Zo zastávky "Ovsište" by išiel na Dolnozemskú cestu, kde by mal zastávku "Ekonomická univerzita" a "Bosákova" (tá už v tom smere kvôli presmerovaniu 84ky neexistuje).

Smer Vozovňa Petržalka, variant B: To isté, ale bez zastavenia na tých dvoch spomínaných zastávkach.

V opačnom smere tak isto - variant A alebo variant B.

Pokial tam nebude platit tarifa VOR (co nebude, myslim ze to uz bolo pisane) nevidim dovod aby to riesil VOR.

VšETKÝM : ČÍTAL SOM SI VŠETKY MOŽNÉ PROTESTY ĽUDÍ PROTI PRESMEROVANIU L84 A NADÁVKY NA DOCHODCOV, ŽE MUSIA MAŤ LINKU K LIDLU. TERAZ ZRAZU SA PRETRHLO VRECE S VYHLÁSENIAMI, ŽE NEUŠKODÍ ŠTUDENTOM AK SI PREJDÚ 200 METROV K L84.

STOJÍ SI TU NIEKTO ZA SVOJIM NÁZOROM?

Ja presmerovania L84 a vznik L184 schvaľujem no neschvaľujem zrušenie jej premávky v období skúšok!

Pre teba platí to čo pre Ámos. Určite si jeden z tých čo nástojili na význame L84 okolo EUBA.

No veľmi dobre si pamätám ako všetcia pindali na presmerovanie 84, všetcia si zastávali účel 84 pre EUBA, a ty niesi výnimka. Nikto tu nepripustil presmerovanie 84! A sotva si myslím,že ty áno.

bwd ti to tu už niekoľkokrát vysvetlil, a skutočnosť je taká, že má pravdu.. A to viem na 100%, nevedel som akurát, kde sú hranice VORu..
Okrem toho Rakúsko je celé pokryté integrovanými systémami dopravy. VOR je jeden z nich. Niektoré systémy sa aj prekrývajú, čiže môžeš cestovať z jedného Bundeslandu do druhého s tým, že použiješ lístky obidvoch integrovaných systémov, cez ktoré prechádzaš. Takže si nemusíš kupovať zvlášť lístok u ÖBB (pri ceste vlakom)..
Ani v Rakúsku ale nie je ešte všetko doriešené čo sa týka integrácie, a preto sa práve diskutuje o tom, či má byť jeden hlavný koordinátor pre celé Rakúsko, alebo nie.. Pretože ešte sú stále nezrovnalosti medzi cenami lístkov v jednotlivých regiónoch, atď...Takisto by mal byť urobený jednotný takt pre celé Rakúsko, v 30 a 60 minúte... atď...

Ale aj medzinárodná linka môže byť súčasne regionálnou. ?