Discussion Forum › General Discussion

OK, tak sa tretia kolajnica neprida ☺

Pozeral som sa aj na Lijn 51 amsterdamskeho metra (Sneltram), tam je to riesene tak, ze vozidla su napajane z tretej kolajnice v metre (kde zdielaju trasu klasickych vozidiel metra), v stanici, kde vychadzaju na povrch vysuvaju horny zberac a pokracuju po svojej preferovanej trati (ktora vedie v otvorenom lozku bud mimo ciest, alebo medzi pruhmi stvorprudovej komunikacie - a la Karlova Ves).

Tuto trasu zdielaju s elektrickami, pricom Sneltram pouziva zvysenu cast nastupista, elektricky znizenu. Podotykam, ze ide o trat Sneltramu, nie elektriciek - tie sa na trat pripajaju len na useku niekolko stanic medzi sidliskami a neskor sa odpoja na svoju trat vedenu uz po sidlisku bez preferencie. Sneltram pokracuje do koncovej stanice po svojej preferovanej trati.

Z toho mi vychadze, ze tam, kde ma byt pritomny kapacitny system a doplnkova elektricka (s hustejsimi zastavkami), asi nemozu byt na jednej trati (vodicovi elektricky tiez neprida, ak za nim vyhukuje nejaky vlak :-)) a neviem ako by sa to komplikovalo dalej s napajanim, rozchodmi atd. - ci by to vobec stalo za to.

Preboha, aká napájacia koľajnica, prečo napájacia koľajnica? Preč s takými zvrhlosťami.

Dobry postreh, mne to doslo az teraz. ? Kludne moze ostat vrchne vedenie, ako aj premavka elektriciek, vsak staci pridat tretiu kolajnicu, ako v Stuttgarte, hehe. ?

"prida sa napajacia kolajnica, nastupistia sa prerobia na vysoke (nastup v rovine podlahy) a na trase zacnu jazdit vozidla kategorie Light Rail, ktore (pripadne) budu moct pokracovat na regionalnych zeleznicnych tratiach (napriklad cez Filialku na Racu a dalej)."

Nejako mi nejde dohromady pridanie napájacej koľajnice a prevádzka na regionálnych tratiach - nebolo by jednoduchšie ponechať vrchné napájanie (aj keď v inej sústave). Hoci taký hybrid s pantografmi a bočným zberačom by bol zaujímavý

práve na toto som myslel a má to uroven ako sa dostat z mesta dalej

vyjadrujú tak svoj maximálne kladný vzťah ku svojim platiacim zákazníkom ?

To čo trepeš?

To je cele DPB aj s ich vlnitym plechom.

A sú k dispozícii aj podrobnejšie materiály ako na webe? Najmä čo sa MHD (ale aj dopravy všeobecne týka). V jednotlivých rokoch sú uvedené počty liniek jednotlivých trakcií (napr. pre rok 2020: 9 liniek električiek, 16 liniek trolejbusov a 29 liniek autobusov), zaujímalo by ma ako ich navrhli naši dopravní inžinieri. Sú špecifikované, či už v grafickej alebo textovej podobe, ich trasy?

K druhej časti: krásnou preferenciou by bol električkový podjazd napr. pod križovatkou Krížna - Karadžičova, Račianske mýto, Gaštanový hájik, Alexyho a mechanické zábrany na obmedzenie "vletenia" havarovaných cestných vozidiel na segregovanú trať - nejaký druh zvodidiel.

K http://ba.sme.sk/clanok.asp?cl=1708488

No uplny balkan.

"Takze sa bude prestupovat na petrzalskej strane mosta z elektricky na rychlodrahu" a Re #32973 galiyosha: "V Petrzalke jedna jedina elektrickova trat neskor prebudovana na "nosny system""
A nebude to náhodou tak (ako bolo veľakrát v poslednej dobe predstaviteľmi mesta spomínané), že úsek Janíkov dvor - Bosákova bude postavený ako trať nosného systému (teda plne oddelená od ostatnej dopravy) a v budúcnosti použiteľný napr. aj pre metro. Prechod električky cez Starý most je dočasné riešenie do výstavby tunela pod Dunajom (čiže s metrom - alebo čo to bude - sa stále počíta). Dôležité je, že toto dočasné riešenie neblokuje výstavbu nosného systému v Petržalke (kvoli tomu, že by sme nemali peniaze na tunel pod Dunajom ešte napr. 50 rokov). V dokumentoch, ktoré som čítal nie je nikde napísané, že sa bude v Petržalke prestupovať z jedného systému na druhý. Skôr pôjde v prvej etape o trať s rýchlodrážnymi parametrami v Petržalke a klasickú elinu s drobnými vylepšeniami v ostatnej časti mesta. Vozidlá môžu samozrejme prechádzať z jednej trate na druhú a prestup nebude nutný (preto sa aj buduje trať v Petržalke s rozchodom 1000 mm). V ďalšej fáze, keď (ak) sa postaví tunel pod Dunaj a trasa B cez stanicu na Trnavské mýto, môžeme prestavať rozchod a vytvoriť prvú linku metra. Nezatvárajú sa tak dvere ani pred jednou možnosťou. V dokumente sa okrem iného píše, že trať NS končiaca v Karlovej Vsi (pred jej predĺžením do Dúbravky) môže byť napojená na električkovú sieť alebo druhá možnosť je, že sa bude prestupovať.

Za to kultúru maju na lepsej urovni. Tak ubohost je... ?

http://81.88.128.29/soubory/700000/1035445_V1-1.jpg
na tomto obrazku vyzera vieden v porovnani s Bratislavou ako ubohe predmestie :))) Pozor, ma to asi 1,5 MB.

Mozno by nebola na figu borovú. napr. Len je tu vela ciernych pasazierov, sice sa mozno vozy trocha udrzuju a vela sa urcite minie aj na opravy, malo je to dotované a radsej si bývali cestujuci kupujú drahsie auta, co tu V BA len tak pribuda, Myslim obrazne , ze v Brne je to opacné a tak to malo Sk co z toho MHD ostáva v BA ostáva , je len vlastná reklama. No verím, ze by sa to dalo zmenit, len by to musel niekto zhora riadne chciet

My tiez pretoze vieme ze sa to tak skoro nezmeni ?

?

Jsem velmi skormoucenej, protoze doprava v Bratislave je na figu!

V Cityrunneri sú tie sedačky nad kolieskami. Čo bohužiaľ v ULFe nejde, bo nad kolieskami sa kardany, motory a....

Vyzerá to ako 4402 v dráhovej úprave. ?

treba si pozriet napr. 100% np Cityrunner v Linzi na 900mm, tam kde je podvozok to ma este aj sedacky po obidvoch stranach a uplne postacujucu ulicku na prechod.