Discussion Forum › General Discussion

Čo si myslím ja nie je rozhodujúce, dôležité je, čo si myslia turisti. Voziť turistov do historického centra je najlacnejšie a najjednoduchšie. Všetko ostatné je zložitejšie a nie sú v tom dostatočne veľké peniaze. Samozrejme môžeš robiť sprievodcu po brutalistickej architektúre alebo cyklovýlety v Malých Karpatoch. Akurát sa na tom nedá zarobiť a teda nie je žiaden ekonomický dôvod to robiť.

Nepýtal som sa ich.

Ja som ale hovoril o súčasnosti. Okrem toho to, čo popisuješ, "spáchala" napríklad aj Praha pri výstavbe Pařížskej.

A boli žubrienky zez Plzně?

To je možno pravda dnes, ale historicky to bolo práve naopak.

https://usa.streetsblog.org/2016/05/06/historical-photos-of-st-louis-capture-the-great-violence-of-urban-renewal

https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=927654709553330&id=cyclinginstitute

To, čo u nás spáchal Boľševik s výstavbou Staromestskej ulice sa dialo v takmer každom americkom meste po 2 svetovej vojne. Detto v Kanade, keď sa človek pozrie na fotky z Toronta zo začiatku 20 storočia vs dnes tak sa mu chce plakať.

Ten koment o tých starých budovách nebol namierený práve na BA, to bola skôr všeobecná poznámka. Áno, tieto veľké mestá ponúkajú viac než len staré budovy.

Súhlasím aj s tvrdením, že BA ma veľa čo ponúknuť turistom, len mám dojem že Slováci celkovo nevedia ako ich prilákať. Viď mestá ako sú Tisovec, Brezno, atď ktoré by mohli byť vďaka ich polohe fantastické brány do prírody pre turistov, ale nič také s nimi nerobia.

Turistické informačné centrum na nám. Republiky 41 v Plzni, december 2016. Také dve mladé žubrienky tam boli. Bol som tam s Valcom, určite ti potvrdí, ako rozhorčený a sklamaný som bol.

Amerika má podstatne kratšiu históriu a o svoje podstatne mladšie pamiatky sa vzorne stará a závidí Európe jej omnoho staršie pamiatky.

Tomuto, jednoducho povedané, neverím. Magnetky možno nemajú, lebo si ich exkluzivitu syslí pre seba múzeum Škodovky ale chcel by som v Plzni osloviť 100 miestnych ľudí, či sa tam nájdu aspoň dvaja, čo nebudú mať ani potuchy o Schadefabrike.

Keď som bol v Plzni, tak som išiel do turistického centra, reku kúpim si nejakú magnetku so Škodovymi závodmi, prípadne nejakou tou lokomotívou s logom Škoda, či už Albatrosom, Bobinou, Laminátkou alebo Gorilou (ideálne viacerými naraz, okolo okrídleného šípu). Pozeral som magnetky a opýtal som sa ich, kde majú magnetky Škoda. Kukali ako na idiota a posielali ma do Mladej Boleslavi. Keď som im povedal o obrovských turbínach, tisícoch lokomotív a ďalších vecí zo Škody Plzeň, tak neverili. Toľko k tomu, aký mali prístup k histórii vlastného mesta. Samozrejme tam mali všetko možné a nemožné ohľadom miestneho pivovaru. Ale ináč to bola bieda.

pokial viem, tak Slovensko z pohladu Uhorskej casti monarchie bolo praveze tou priemyselnejsou castou....

To máš pravdu
Musíme ale vychadzat aj z historie Česka a Slovenska
Pred rokom 1918 Česke kralovstvo ako priemyselna krajina sučast Rakuska Uhorska ,ale priemyselnej časti Predlitavska
Slovensko zaostala najma agrarna krajina Uhorska a vlastne len čast Uhorska tzv Felvidek.
a vobec doprava a technika pod ministerstvom kultury

Ten low cost turizmus tvorí drvivú väčšinu turizmu v EU, teda to, čo si pod tým predstavuješ. Človek čo príde, ubytuje sa, občas sa naje niekde, tak je to klasický turizmus.

Prídem do Londýna napríklad? Zaplatím si ubytko (zvyčajne s raňajkami), kúpim si čo ja viem lístky na MHD a obehám, čo ma zaujíma. Pre niekoho to je samotné mesto a budovy, niekto chce vidieť napríklad múzeá, parky atď. Cez deň málokto je, zvyčajne si kúpi v nejakom obchode rýchly snack a vodu a večer si dá večeru v reštike. Alebo si sám navarí. To isté vieš aplikovať viac menej pre každé mesto.

Máš tu potom zážitkových turistov. Idú si zajazdiť na bikoch, idú na vodu, turistika, lyžovanie a podobne. Ale oni tiež zvyčajne nepotrebujú nič extra. Zase riešia len ubytovanie, niečo na jedenie + nejakú infraštruktúru k tomu potrebnú. Oni zase nepôjdu večer do divadla a podobne.

Čo viac reálne ako turista potrebuješ? Občas si kúpiš nejaký suvenír, možno nejaké oblečenie, čo nie je bežné doma. Jediné, za čo vieš viac vytiahnuť peniaze, tak napríklad vstupné do národných parkov, či turistické trasy (v zahraničí to začína byť pomerne bežné, keďže sa treba starať o infraštruktúru plus to čiastočne reguluje počet turistov), prezentácia v zahraničí vie pomôcť lokálnym atrakciám, napríklad rôzne múzeá, hrady, či napríklad v Štiavnici banský komplex a podobne o ktorých kopa ľudí ani len v rámci Slovenska nevie. Ale stále, ak budú tie atrakcie, tak tie peniaze pôjdu na tie atrakcie a nie samotnému mestu.

V Bratislave ako bežný turista vieš stráviť kľudne týždeň a mať každý deň iný program a nebudeš sa nudiť. Nie si odkázaný len na Staré mesto, ktoré obehneš za 2h a nemáš čo viac robiť. Ale tí ľudia o tom musia vedieť.

Dane za ubytovanie idú vždy obci.

Peňazí v gastre je koľkokrát dosť, len oficiálne zamestnanci dostávajú minimálku, zvyšok na ruku a vyhovuje to zvyčajne obom stranám.

Centrály depozitár, do ktorého sa nedajú umiestniť električky (ak ich teda nechceš draho prevážať kamiónmi a skladať na zem, resp. kúsky koľajníc) a trolejbusy musíš tiež ťahať na tyči, moc praktický nie je.

To čo zatopilo zastávku aj pred tým počas toho roka testovacej prevádzky nebola vtedy supercela aká bola včera, ale iba silnejšie prietrže mračien. Takže závery sú také, že to nezvláda ani menšie návaly vody nie len tie extrémne.

Low-cost turizmus je ten krabicový - príde zájazd, obehne mesto, naobeduje sa v nejakej turistickej pasci a ide preč. Prípadne sa ubytuje v hotelovej sieti. Mesto z toho nič nemá, nejaká daň za prenocovanie, ak vôbec. Trochu to pomôže gastru, ale zase len len špecifickému segmentu, ktorý sa ani sortimentovo ani cenovo neorientuje na miestnych obyvateľov. Platy v gastre sú nízke a teda aj dane. V sumáre máme plné mesto zájazdov, ale peniaze do mesta to veľmi neprináša a kvalitu života obyvateľov to skôr zhoršuje.

Ako by mal vyzerať turizmus s vyššou pridanou hodnotou v Bratislave sem nebudem písať, nie som odborník na turizmus, ale logicky by malo ísť o turistov, ktorí tu nechajú viac peňazí, časť z nich pôjde do rozpočtu mesta a časť do súkromných firiem s vyššími platmi. Prípadne prítomnosť turistov nebude veľmi zaťažovať mestskú infraštruktúru. Vo všeobecnosti je na Slovensku zaujímavý kúpeľný turizmus - to je príklad, keď tu turisti minú viac peňazí a v trochu lepšie platenom sektore ako gastro. Aj keď to tiež nie je veľká hitparáda.

Myslím si, že jedinou udržateľnou cestou je, aby si Múzeum mesta Bratislavy vytvorilo dopravnú zložku, kam by sa vozidlá previedli a v rámci ktorej by mohol fungovať odborný personál, grantové financovanie... A nech majú dlhodobú dohodu s DP o poskytovaní technických pracovníkov, údržbovej základne atď, ale na základe prehľadných dohôd, nie osobnej angažovanosti jednotlivcov.
Tam by potom bol priestor, aby tak ako mesto "našlo" v majetku vhodnú budovu na prestavbu na centrálny depozitár (ex KSmB na Bojnickej), aby hľadalo v majetku aj pozemok resp. hotovú halu na uskladnenie HV. Lebo ak chce historičáky využívať mesto v propagácii, mal by to byť jeho priamy záujem na zachovaní, nie záujem pár nadšencov v dcérskom podniku.

Turizmus v štýle vystúpim z lode - dám dvojhodinový okruh pešou zónou - odídem je možno na svojom limite. Ale Bratislava má aj len na ploche MČ Staré mesto toľko potenciálnych cieľov, že pri vhodnom manažmente a propagácii by sa ten nápor v pohode rozprestrel. A to sme sa ani nezačali baviť o ďalších šestnástich MČ ani prírode medzi nimi.
(Opäť, tipov je v Európe plno, stačí odkukávať - tematické prechádzky podľa období, etnicít, komunít, umení, parkov; architektonické okruhy ako Brno alebo Kaunas...)