Discussion Forum › General Discussion

Autá treba zakopať pod zem, všade, kde sa to dá. Momentálne naše sídliská pripomínajú skládku plechových krabíc. Takže na v rezidenčných oblastiach majú parkovacie domy - podzemné parkoviská svoje opodstatnenie.

V Petržalke je aj problém s tým, že viaceré z tých pár garáží pod terasami veľkých panelákov už dávno neslúži na garážovanie vozidiel obyvateľov Petržalky. Pôvodne to boli parkovacie miesta a nie uzavreté garáže. A na niektorých plochách by sa dali vybudovať poschodové parkoviská - parkovacie domy.

Ružínov má veľké plochy. Vieš spraviť parkovací dom o 3 podlažiach, kombinácia 1 podzemné, prízemné a 1 nadzemné, prípadne 2 podzemné a prízemné, zasypeš to zvrchu zeminou, zasadíš trávnik a hotovo. jediné čo bude, tak nebudeš mať všade rovinu, ale pribudnú ti zelené kopce. A to som dal len tie najjednoduchšie riešenia.

Ak máš čas, tu je dobrá séria videí o problémoch sídlisk https://www.youtube.com/watch?v=GMyWRJi_FF0&list=PLhvTPVIo2nUHuuyxd4NE_2p8YX3nyAxig&index=5
Má tam 6 videí, kde vysvetľuje a potom tam má aj reakčné videá na komentáre.

A dobre to tam pomenoval. Ľudia sú zacyklený na 1 veci, keď to bolo doteraz, tak to musí byť tak aj ďalej a nevedia si predstaviť nič iné.

https://www.youtube.com/watch?v=BOhFqqOTYGM&list=PLhvTPVIo2nUHuuyxd4NE_2p8YX3nyAxig&index=11
tu má okec k tomu čo dával k parkovaniu, a cca 24:10+ ukazuje parkovací dom v Kodani. Tam je proste parkovací dom a na streche je ihrisko. Ale to sú žiaľ veci, čo si ľudia koľkokrát nevedia predstaviť. Prečo by som nemohol mať na streche parkovacieho domu napríklad bežeckú dráhu? Basketbalové, hokejbalové, futbalové ihrisko? Komunitnú záhradku? Skate park? Pump track? Alebo prečo by jedna stena nemohla byť lezecká stena? Žiaľ pre väčšinu ľudí je parkovací dom betónová, či oceľová kocka, či kváder a vededia si predstaviť niť iné.

Ale celkovo, ten jeho set o problémoch sídlisk je veľmi zaujímavý a dosť poučný a dokáže otvoriť oči, že čo všetko sa dá.

Petržalka sa už aspoň plánovala s plochami na parkovanie. Do začiatku 90 rokov nevyužitými a obsadenými deckami na hokej či sidliskový futbal. No Ružinov je čistá katastrofa. Tam sa PAAS aj teraz maloval na chodníky.

Z reálnych skúseností z Petržalky to vyzerá nejak takto
1/ cca 50% bytov nevlastní vozidlo. - Takže ak ja nepotrebujem vozidlo, nepotrebujú ani ostatný
2/ parkovací dom je príliš blízko, alebo príliš ďaleko, tak ho nechcem.

Skutočný troll-feeling nastane, keď nejaký volený zástupca na požiadavku obyvateľov sídliska "chceme parkovacie domy" povie, že "tu bude parkovací dom".
1) 33 % (NIMBYs) ti povie, že "tak to teda nie".
2) 33 % ti povie, že "to je ďaleko"
3) 34 % ti povie "a to nebude zadarmo?"

Čo tak skúsiť použiť Google?

Tam zistíš, že 230 tisícový Utrecht (svätý grál Cyklokoalície) má 120 tisíc parkovacích miest pre motorové vozidlá, Amsterdam s cca 850 tisíc obyvateľmi má zhruba 400 tisíc parkovací miest. Oficiálne 440 tisícová Bratislava priznáva 70 tisíc parkovacích miest.

Parkovacie domy pre rezidenčné oblasti sú úplná pitomosť a jedinou chybou v tomto ohľade je že ich niekto sľuboval aby ukludnil paniku. Ešte raz, cieľom je autá v meste redukovať, nie ich tam pritiahnuť 3x viac. Parkovacích miest je v Bratislave dostatok a tam kde sa PAAS zaviedol je situácia dobrá.

Zdroj pre tú štatistiku s NL by sa našiel prosím?

Bratislava má 2-3x menej parkovacích miest ako to je bežné v zahraničí. Dokonca aj Holandsku majú mestá 2-3x väčšie parkovacie kapacity, čo sú v správe mesta. Ak sa pýtaš, ak to je možné, tak odpoveďou sú parkovacie domy.

PAAS v Bratislave sa zaviedol začiatkom roka 2022. Počet parkovacích domov čo sa za 4 roky postavili? 1, ktorý sa postavil v na Ľ. Fullu, na mieste existujúceho parkoviska, kde sa zvýšila kapacita z 33 vozidiel na 65 (aspoň čo tvrdí oficiálna stránka PAAS). a dokončený bol 29.10.2025. Tam sme skončili.

Ak vyžadujeme európske štandardy, tak prosím. Bratislava má drahšie hodinové parkovanie ako iné metropoly a zároveň 2-3x menej miest na parkovanie.

Čo sa týka parkovania, tak sú lokality, kde si pomohli a sú lokality kde si pohoršili. Tým, že sa prešlo na veľkosť parkovacích miest so šírkou 2,25m na 2,4m tak ti tiež zmizli nejaké parkovacie miesta. Chápem, že autá sú širšie, ale stále ich vieš dať aj do tých užších parkovacích miest a vieš zariadiť, že minimálne šofér vie pohodlne nastúpiť, parkovanie na striedačku kapota/kufor v smere do parkovacieho boxu a parkuje sa dverami spolujazdca čo najbližšie k sebe. Alebo proste ľudia pochopia, že to že raz za rok ide do Chorvátska na dovolenku, tak nepotrebuje Suberb Combi, ale stačí mu Fábia napríklad.

Ja ten pocit nemám počas špičiek. Dokonca centrum je ešte viac zasekané oproti minulosti. Poobede stojí na komplet Špitálska pre zjednosmernenie Dunajskej. To predtým nebývalo. Plus okruh Staromestská - Kolárovo - 29 Augusta kade sa obchádza jednopruh na nábreží.

Áno, to je jediná chyba ale dôvody už vysvetľoval niekto nižšie (aj keď imho mesto neospravedlňujú). Ale opäť, to nie je chyba PAASu ako takého, ale nekompetentnosti magistrátu. Stále platí že tam kde sa PAAS zaviedol je dnes oveľa lepšie.

PAAS sa však rozširuje veľmi pomalým tempom a problém sa vždy presunie do územia tesne za zónou. Teraz spustili Ostredky tak Trnávka sa má na čo tešiť. Od Apríla ešte do toho spoplatnenie parkoviska Ikea - Avion. Od východu ostane P+R už, iba pred OC Palace a v Rači s peknou prechádzkou k električke. Pred OC Palace to tiež môžu spoplatniť ak sa im tam platiaci zákazníci budú problém sa dostať.

Áno, mám ten pocit. Samozrejme že plôch nepribudlo, cieľom bolo znížiť počet áut v meste a to sa podarilo. Predpokladám že oveľa menšia miera dopravných kolapsov oproti minulosti môže tiež súvisieť s týmto.

mozno mas stastie na lokalitu, ale mas dojem ze v exponovanych lokalitach sa situacia po 19tej nejak zlepsila ? ploch nepribudlo, "odbudli" neoficialne plochy a jedine co sa mozno pohlo je odstranovanie dlhodo odstavenych vrakov (ale k tomu nejaky paas ani nepotrebujes, to by mala samosprava riesit aj bez toho)

Problémy sú len tam kde PAAS zavedený nie je, čo poukazuje práve na to že PAAS funguje. Tam kde ho máme sa situácia dramaticky zlepšila a scivilizovala. Z parkovania na každom kúsku voľnej plochy a nemožnosti nájsť voľné miesto po 19:00 sa u nás stali normálne civilizované ulice a možnosť zaparkovať blízko kedykoľvek. A podarilo sa to za pár rokov, po tom ako sa osem rokov pod Ftáčnikom a IvoNom mlátila slama a vymýšľali rôzne nezmysly ktoré vôbec nemali regulačnú funkciu (napr. slávny koncept kde dali celej Bratislave parkovanie zadarmo kdekoľvek, lol).

Hodnotenie parkovacej politiky veľmi závisí od toho, kde bývaš a ako sa ťa dotýka. Pre ľudí, ktorí bývajú na rozhraní zón, alebo majú životné situácie vo viacerých zónach to žiadna výhra nie je.

V Brne majú systém "kvetných lístkov", môžeš parkovať v domovskej zóne a priľahlých zónach. To rieši elegantne problém ľudí, čo bývajú v jednej zóne a školy, krúžky, prácu, rodičov majú v susedných.

Nakoľko v Bratislave nie sú dobre spravené odstavné parkoviská prepojené s MHD, tak parkovacia politika nie je úspešná, pretože v skutočnosti funguje na princípe presunu problémov inde. Je to názorná ukážka neschopnosti riadiť komplexné veci. Aktuálne ide IKEA a AVION spoplatniť parkovanie.... a tak si tu žijeme.

Ale toto je pohľad bojovníka proti samoobslužným pokladniciam, ktorý miluje populizmus. Aj ty, ako člen domácnosti, alebo otec, alebo zamestnanec, nerobíš čisto pozitívne veci. Nepochopením demokracie je, ak voliči očakávajú, že budú mať nulové dane a jedno pivo týždenne zadarmo, lebo sa zhodneme, že tak by to chcela asi väčšina, a predsa zastupiteľská demokracia je vôľa väčšiny.

Tak to ale nemôže fungovať. Systém musí byť udržateľný a preto je nevyhnutné robiť aj nepopulárne opatrenia (tie je nutné robiť vždy). To platí pre vládu, samosprávu, ale napríklad aj domácnosť (tiež si niekto musí kľaknúť a umyť záchod, prípadne vyčistiť výlevky).

Na to, aby mesto fungovalo, musí mať aj príjmovú časť rozpočtu. Určite sa zhodneme, že súčasné vedenie má viacero frontov, kde by sa dalo šetriť, vrátane množstva výdavkov na nice-to-have veci. Ale tak, či onak, parkovacia politika je výborný nástroj, ktorým sa jednak reguluje objem dopravy (ten má sekundárny vplyv na zdravie, kvalitu života, opotrebovanie infraštruktúry) a jednak sa zabezpečia príjmy.

Navyše, pri PAAS mám takú skúsenosť, že poznám aj ľudí, ktorým sa situácia z parkovaním zlepšila, aj ľudí, ktorým sa zhoršila.

Posledná vec, ktorú dodám, je, že napriek tomu, že od vzniku PAAS sa zvyšovala cena cestovného v MHD 3x, sadzba parkovného je stále rovnaká.

"Čisto pozitívna" a "net positive" sú dva sakra rozdielne pojmy.

Parkovacia politika je jeden z mála veľkých úspechov súčasného magistrátu a imho hlavný dôvod prečo sú stále pri moci a prečo aj po týchto voľbách zrejme budú.

V lete na hrádzi by nafúkalo min 10% cyklistov.