prečo sa vodiči aspoň nesnažia prísť na zastávku v stanovený čas respektíve dodržiavať daný čas. nakoľko si neviem vysvetliť meškanie spoja 7 až 10 min v čase keď sú cesty poloprázdne čiže nemešká kôli premávke a autobus začína dve zastávky pred tou mojou zastávkou... čím teda nestíham bus na ktorý by som mal podľa plánovača trasy prestúpiť... A to je skoro každodenná skúsenosť v praxi... veď nemali by sa vodiči aspoň snažiť prichádzať v stanovenom čase?
810zssk
Chcem sa preto spýtať či vidíte nejaký matematický problém v takomto riešení kedy by sa pri každej ceste overilo koľko eur cestujúci precestoval za posledných 24 hodín a podľa toho sa buď uplatnil denný limit alebo nie.
Modelový príklad s jednorazovým cestovným 90 centov a denným limitom 3,00€:
- Cestujúci priloží kartu prvý krát o 13:00, zaúčtuje sa 90 centov.
- Cestujúci priloží kartu o 17:20, zaúčtuje sa 90 centov (zatiaľ 1,80€ za 24 hod.).
- Cestujúci priloží kartu na ďalší deň o 6:45, zaúčtuje sa 90 centov (zatiaľ 2,70€).
- Cestujúci priloží kartu o 10:30, zaúčtuje sa 30 centov (rozdiel medzi 3,00€ a 2,70€).
- Cestujúci priloží kartu o 12:00, nezaúčtuje sa nič (denný limit za posledných 24 hodín dosiahnutý).
- Cestujúci priloží kartu o 15:00, zaúčtuje sa 90 centov (za posledných 24 hodín bolo zaplatených 2,10€)
- Cestujúci priloží kartu o 16:15, nezaúčtuje sa nič (za posledných 24 hodín boli zaplatené 3€)
Celková zaplatená suma je 3,90€. To je ekvivalent toho ako keby si cestujúci na prvú cestu kúpil jednorazový CL a na zvyšné použil 24-hodinový CL, takže v tomto príklade mi to sedí. Platba kartou teda vychádza rovnako (ak je tarifa jednotná) vďaka klzavému dennému limitu a nie fixnemu.
Uniká mi nejaký problém tohto riešenia?