Ozaj a poznali ste niekto "Panenku Mariu" z Brna?
Bola to taká 60 ročná čiperná baba, o ktorej som počul v '92-hom toľko povier, že som ju chcel vidieť. Šalináři ma teda jeden deň zobrali na linku 4, ktorá jazdila ešte po pešej zóne a zoznámili ma s ňou. Uvidel som starenku s bielými vlasmi ako striebro, začesanými do zadu s vrkočom zatočeným do takej ozdobnej spony, aké nosia babky pod chustečkami (šatkami), mal som pocit, že nevidí dobre a naviac, keď sme sa rozprávali, otočila sa o 90°, našľapovala ľavou nohou a nesledovala premávku. Zbledol som, lebo KT-čko si to od roly (hl.n.) valilo škr-škr na svoboďák, ľudia intuitívne odskakovali a ja som narýchlo rozmýšľal, kedy skočím po záchrannej brzde. Našťastie, nikomu sa nič nestalo a Panenka Maria sa onedlho pobrala do dôchodku s najazdenými viac ako 2 mil. km...

Sarko
A to sme ešte v 90-tych rokoch mali na 8. električkových R-linkách takmer 20 služieb a spoločný interval v špičke bol dokocna 30 sekúnd. Každých 400 metrov išiel jeden vlak. Dvojičky, trojičky, KT-čka, no dopravárska lahôdka. Staré zlaté časy...