BID zverejnila Štúdiu o možnostiach rozšírenia IDS BK do Trnavského kraja, kde predstavujú analytickú časť (opäť SIM-karty) a rozpracovanie dopravnej časti postupnej integrácie.
Najprv sa má otestovať pilotná prevádzka nového modelu pozdĺž žel. trate 116 na úseku Trnava - Smolenice: ide o vytvorenie 5 nových zón, 5 nových nadväzných autobusových liniek a 1 novú nosnú vlakovú linku S43. Cestovné poriadky budú intervalové a prispôsobené linke S43. Prevádzka má byť monitorovaná dispečingom koordinátora.
Nasledovať by mala integrácia ramena S60 po Galantu (uvádza sa odporúčanie, že by S65 mala byť predĺžená do Galanty z dôvodu jej nízkej obsadenosti voči niekoľkokrát preťaženej S60 v kritických časoch, a to už z Galanty), následne integrácia autobusových liniek jazdiacich do Bratislavkého kraja, avšak podmienkou bude kompatibilné vybavenie vozidiel, čo sa týka tarifných koncových zariadení - táto podmienka bude splnená najneskôr od roku 2022, pretože v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na nových dopravcov v TTSK je presne táto podmienka zadefinovaná.
Mňa zaujala napríklad analýza súbežných liniek SKAND Skalica, Arriva Trnava a SAD DS so železnicami a IDS linkami v BSK - hrubá úspora vzkm v prípade ich skrátenia po prvú žst v BSK činí 425 000 vzkm. V takomto prípade je možné robiť úspory aj u BSK, pretože by sa robili preklady v CP na spoločných úsekoch, a nsledné spätné vrátenie ušetrených vzkm pre zahustenie dotknutých liniek. Napríklad linka SAD DS Galanta - Senec - Bratislava vykonáva viac výkonov v Bratislavskom kraji, ako vo svojom domovskom, čo sa kritizuje aj v PUM TTSK, dokonca má až 23 spojov v pracovných dňoch (len 3 v nedeľu), a jej obsadenosť je okolo 10 cestujúcich na spoj, výrazne však prevažujú vyššie čísla obsadenosti počas špičiek, aj to dokonca len na úseku Senec - Bratislava, čiže TTSK vlastne robí obsluhu inému kraju na úkor seba samého.
Ďalšou podmienkou je, aby všetky spoje boli useknuté pri prvej ŽST alebo AS na pohraničí BSK, aby nedochádzalo k meškaniu spojov z Bratislavy a neúmernému predlžovaniu prestupových časov v týchto termináloch. Toto však BID robí napríklad aj dnes, že odvoz od vlakov v Senci robí 659 z Bratislavy...
Štúia sa v mnohom podobá aj na PUM TTSK, a to hlavne pri kritike nedostatočnej obslužnosti počas voľných dní, či známeho "SADizmu". Spomína sa aj zmena zónovania (zväčšenie zón kvôli neprehľadnosti v prípade integrácie ďalších oblastí v TTSK) či vytvorenie západoslovenského IDS.
Najprv sa má otestovať pilotná prevádzka nového modelu pozdĺž žel. trate 116 na úseku Trnava - Smolenice: ide o vytvorenie 5 nových zón, 5 nových nadväzných autobusových liniek a 1 novú nosnú vlakovú linku S43. Cestovné poriadky budú intervalové a prispôsobené linke S43. Prevádzka má byť monitorovaná dispečingom koordinátora.
Nasledovať by mala integrácia ramena S60 po Galantu (uvádza sa odporúčanie, že by S65 mala byť predĺžená do Galanty z dôvodu jej nízkej obsadenosti voči niekoľkokrát preťaženej S60 v kritických časoch, a to už z Galanty), následne integrácia autobusových liniek jazdiacich do Bratislavkého kraja, avšak podmienkou bude kompatibilné vybavenie vozidiel, čo sa týka tarifných koncových zariadení - táto podmienka bude splnená najneskôr od roku 2022, pretože v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na nových dopravcov v TTSK je presne táto podmienka zadefinovaná.
Mňa zaujala napríklad analýza súbežných liniek SKAND Skalica, Arriva Trnava a SAD DS so železnicami a IDS linkami v BSK - hrubá úspora vzkm v prípade ich skrátenia po prvú žst v BSK činí 425 000 vzkm. V takomto prípade je možné robiť úspory aj u BSK, pretože by sa robili preklady v CP na spoločných úsekoch, a nsledné spätné vrátenie ušetrených vzkm pre zahustenie dotknutých liniek. Napríklad linka SAD DS Galanta - Senec - Bratislava vykonáva viac výkonov v Bratislavskom kraji, ako vo svojom domovskom, čo sa kritizuje aj v PUM TTSK, dokonca má až 23 spojov v pracovných dňoch (len 3 v nedeľu), a jej obsadenosť je okolo 10 cestujúcich na spoj, výrazne však prevažujú vyššie čísla obsadenosti počas špičiek, aj to dokonca len na úseku Senec - Bratislava, čiže TTSK vlastne robí obsluhu inému kraju na úkor seba samého.
Ďalšou podmienkou je, aby všetky spoje boli useknuté pri prvej ŽST alebo AS na pohraničí BSK, aby nedochádzalo k meškaniu spojov z Bratislavy a neúmernému predlžovaniu prestupových časov v týchto termináloch. Toto však BID robí napríklad aj dnes, že odvoz od vlakov v Senci robí 659 z Bratislavy...
Štúia sa v mnohom podobá aj na PUM TTSK, a to hlavne pri kritike nedostatočnej obslužnosti počas voľných dní, či známeho "SADizmu". Spomína sa aj zmena zónovania (zväčšenie zón kvôli neprehľadnosti v prípade integrácie ďalších oblastí v TTSK) či vytvorenie západoslovenského IDS.
![<a href='mailto:kecho [zavinac] post [bodka] sk' >kecho</a>](https://www.gravatar.com/avatar/65dbb1133f78371c4c726b0a1b832207?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
810zssk
Otázka nie je či príjmať nejake opatrenia, ale aká je tá správna miera. Bohužiaľ z úvodného "flatten the curve" plánu (ktorý bol úplne namieste) sme prešli do módu "vykynožíme hnusobu", kedy si namiesto cieľa napr. R0 = 1,3 dávame cieľ R0 = 0 a výsledkom je že namiesto primeraných opatrení na minimalizáciu rizikových kontaktov (podľa všetkého najmä dlhé a blízke kontakty v uzavretom priestore) a spomalenie šírenia nákazy, sme sa dostali do úplnej vývrtky a zastavili život len aby sa preboha nikto nenakazil. Najsmutnejšie je že polovica národa si tu nedovidí za špičku rúška a má pocit že príjmané opatrenia nemajú žiadne náklady (s výnimkou ekonomických), tak tam proste nabúchajme čo to dá. Ale tak kto chce kam....