Discussion Forum › General Discussion

ono by to mozno chcelo rozlisit cisto obchodny nazov zastavky a nazov ktory vychadza z toho ako danu lokalitu ludia medzi sebou volaju... v takom pripade by totiz kludne ta ikea ostat mohla, ale nejaky tchibo outlet by mohol ist kade lahsie....
aj ked chapem ze taketo posudzovanie je dost subjektivne

A tieto subjekty si dnes platia?

To ze zastavka sa pomenuje podla prilahleho vyznamneho objektu je normalne a logicke a verim ze sa v tom bude pokracovat (a verim ze sa to rozsiri aj o zastavky kde sa DPB doteraz staval na hlavu v snahe vypalit od prevadzkovatela 3 tisicky rocne, vid Eurovea alebo Vajnoria). Rusit sa maju pripady kedy sa nazov menil na zaklade uhrady, spravidla podla bezvyznamneho objektu (Kooperativa, Tchibo Outlet, Big Media, atd.).

Ako by ste chceli nazvať napríklad Avion - Shopping park, Avion IKEA? Ja som za to, aby boli komerčné názvy. Samozrejme s pravidlami (Názov ulice/oblasti + komerčný názov)

Len potom otazka, ci skoncia aj take stalice ako Avion Shopping Park alebo Aupark, alebo ake tam bude pravidlo?

V komente k tomu FB postu sa pisalo ze uz nebude mozne zaplatit si nazov zastavky. Cize ked dobehnu zmluvy, tak zrejme skoncia.

Ja som za to, aby sa hlásili aj významné miesta v blízkosti zastávky, aj keď nie sú v názve zastávky. Samozrejme všetkého s mierou.

Na podobnú nôtu: neviete niekto, prečo električky hlásia "Šafárikovo námestie, Univerzita Komenského"? V CP nevidím, že by tá zastávka bola premenovaná.

Skončia už konečne aj tie kolosálne nezmysly Vysoká Tchibo Outlet a Poštová Kníhkupectvo Martinus?

Cena je rozpočtovaná na nejakých 6 miliónov eur, čo je približne cena za 8 parciálnych kĺbových trolejbusov. Z uvoľnených trolejbusov z linky 201 sa pokryje plná výprava linky 32 a zároveň obnova vozového parku za 25 Tr na linke 33. Ak správne počítam, tak 17 kĺbových paricálov je na cene dvojnásobku za výstavbu tejto trate, takže každý si urobí obraz o tom, čo je výhodnejšie. Nehovoriac o tom, že túto trať už bude môcť využiť každý trolejbus vo vozoparku DPB, čím sa zabezpečí ešte väčšia efektivita.

Aktuálne som pozeral jednu vec v PD k modernizácii KV. Obratisko v KV je budované ako obojsmerne prístupné. Ok. Ak sa teda pokazí doprava Tunel-KV, dá sa jazdiť Doombrafka-KV, a z KV viesť NAD. Obratisko je dokonca pekne cestne prispôsobené autobusom, prestup na unitárnom ostrovčeku je paráda. Konečne rozmýšľanie. Čo však mi docvaklo až pri kukaní na projekt je, že ostrovček je LEN pri vnútornej koľaji, avšak výjazd smer Doombravka je LEN na vonkajšej koľaji = znamená to že ak dôjde k MU/NU v úseku aby sa jazdilo s E len po KV od Dúbravky, bude treba z autobusu NAD vystúpiť, vojsť dakde do koľajiska, a zo zeme naskakovať do električky? Ani vyvýšený obrubník ako sa používa na lokálnych tratiach železníc? Fakt takéto barbarstvo? Či spoj odzastávkuje v zastávke na hrane, a urobí si kolečko zas cez obratisko po vonkajšej koľaji?

*predpismi

Lenže celé je to v rozpore s predpismy. Jednak tam nie je znížená rýchlosť (áno, pri ZOO je 70ka, ktorá však platí po ktorú križovatku? OMV? Pri Habánskom mlyne? Ak pripustíme druhý prípad, potom platí 50ka až za tým priechodom) a jednak ten priechod je v rozpore s STN, pretože je neriadený a je dlhší ako 4 jazdné pruhy, čiže by tam mal byť ostrovček. A myslím si, keďže to veľmi dobre poznám, že tie rozhľadové podmienky (na obe strany) tiež nie sú úplne košér.

Druhá vec je samotná Ulica pri Habánskom mlyne, ktorá je dosť veľký fail. Dva pruhy a parkovací pruh, no chodník nikde.

Spojka Habanskym mlynom ani nebola v plane urcite. Naco aj ked od Kauflandu sa da napojit na Valassku

ked sa tam jazdi rychlo a nesposobuje to evidentne ziadne problemy, tak by to pytalo upravu skor na strane predpisov a umoznit tam tu rychlu jazdu legalne, ci ?
a nejake to objektivne zodpovedanie by som skor nasadil napriklad na parkovanie a jazdenie v buspruhoch alebo vjazd do krizovatky na cervenu alebo bez moznosti opustit ju, toto v doprave sposobuje omnoho vacsie problemy ale akosi sa takmer vobec nepostihuje....

Už keď sa načala témy zatrolejovania Mlynskej Doliny, tak vznikne aj spojka cez Ul. Pri Habánskom mlyne pre výjazdy/dojazdy, prípadne aj rekonštrukcia radiča prislúchajúcej CSS že by tam bola celodenne blikajúca oranžová a keď sa prihlási trolejbus z boku do križovatky tak dostane zelenú? Prípadne by som to rozšíril aj o chodcov lebo je zázrak že tam sa nestal nejaký smrťák keď si to niektorí vodiči pletú s Orechovou Potôňou, ale tu by prišlo vhod úsekové meranie rýchlosti, ale to v našich reáliach očakávam tak v 2035.

Cenu by som dával do porovnania skôr za predĺženie ružovej doliny, ak chceš porovnávať ako Laminatron uviedol, Ťahať dlhúúúú rovnú trolej a prejsť krížom križovatkou ako Patrónka je trocha fucka rozdiel.. Keď to však spojíš so životnosťou trate ktorá je 3x vyššia ako životnosť vozidla (ok, v podmienkach Bratislavy len 2x), a po dlhodobých skúsenostiach so segregovanou traťou a jazdou špeciálnych vozidiel na ňu (nemôžeš inde použiť, a keď vypadnú, máš problém), tak sa ooomnoho viac vyplatí aj len pri premávke L32 trolejbusová trať (navyše sa prepojí DD trať, takže posilová 33 už nebude vyžadovať tatrovky a 31Tr).

Ty mieniš každých 500 m medzi Habánskym Mlynom a Moleckou inštalovať echt zložitú vzdušnú križovatku? Či už radšej podporíš tie hnusné parciály, len aby sa preboha nepostavil už ani meter tej hnusnej, zastaralej, nemodernej, nemlamodyjnej, psíkyzabíjajúcej, bábátkápožierajúcejakostivypľúvajúcej, pomalokrivej trolejbusovej dráhy?

zivotnost trate do nutnosti nejakej vacsej rekonstrukcie mas minimalne 30-40 rokov, elektrohracky aj ked im vymenis baterky nevydrzia viacej ako 15 rokv v pouzitelnom stave...

Ja mám čisto subjektívny a ničím nepodložený pocit, že elektromobily sú tak trocha slepá ulička, čo pochopil aj trh. Pre mňa, ako spotrebiteľa je lákavý ešte hybrid alebo plug in hybrid, ale pokiaľ mám pri nabíjaní čakať a neustále tŕpnuť, či dôjdem do cieľa, nehovoriac o drahej infraštruktúre, tak ďakujem. Ak idem autom, tak zvyčajne potrebujem byť extra flexibilný. To elektromobil neumožňuje. Takže v tom prípade volím verejnú dopravu.

Nehovoriac o tom, že sa tak trocha zabúda, že nemalá časť znečistenia a prašnosti nepochádza z výfukov, alebo z brzdových platničiek a práve elektromobily sú z dôvodu ich divokej akcelerácie nemalým producentom (tým netvrdím, že stará škodovka s Euro -20 alebo roztúrované 5 ročné BMW je balzam pre prírodu).

Takže opäť, môj trochu subjektívny pocit je, že celý elektrotrend je tak trocha bublinka.

Pri elektrobusoch platí to isté len v menšom. Na nosné linky ich nedáš, na doplnkové slúžia ako hračka, navyše drahá, náročná. Trolejbus, oproti tomu, môže (a v Bratislave vo vybraných reláciách aj je) slúžiť ako nosná doprava.

Parciálny trolejbus je kompromisom. V podstate ho Martin pomenoval správne. Je to taký plug in. Môžeš ho používať ako bežný trolejbus a môže zliezť z trasy. Win win.