Reply on: Kanarcan #227864:
Trochu oneskorene, ale predsa by som sa rád vrátil k výhodám/nevýhodám oboj- či jednosmerných vozov. Vývoj = pokrok bol jasný - od obojsmerných k jednosmerným. K obojsmerným sa vracajú niektoré novo obnovené prevádzky, keďže tam, keď električky v 30. a 40. (50.,60.) rokoch zrušili, žiadne moderné a teda ani jednosmerné väčšinou nemali. Takže si ani inú električku ako obojsmernú predstaviť nevedeli. Jednosmerné majú samé výhody (jedna kabína vodiča, dvere na jednej strane, teda menej dverí, a s tým súvisiaca nižšia cena, viac miest na sedenie) a len jednu nevýhodu: vyžadujú obratiská, či už slučky, triangle alebo objazdy okolo blokov domov.
Oproti tomu obojsmerné majú negáciu všetkých vyššie uvedených výhod vrátane zbytočne vyššej ceny (i údržba, dverí i stanovíšť je 2x viac), ale jednu zásadnú výhodu: sú operatívne, dajú sa použiť pri výlukách, provizórnych ukončeniach... Lenže systém, ktorý je všade vybavený slučkami (okrem petržalského provizória) by sa v žiadnom prípade nemal zamerať na obojsmerné vozy.
Na druhej strane, pre operatívnosť je výhodné mať aj obojsmerné vozy. Zastúpenie obojsmerných sa uvádza obvykle od 10 do 20 (25%). V Bratislave je to 30 zo 144 vlakov, t.j. necelých 21%, teda úplne optimálne.
A možnosť striedania nástupíšť, raz vpravo, raz vľavo? Pre cestujúceho veľmi nepraktické. Usalašíš sa (napríklad s batožinou) pri zatvorených dverách a na ďalšej zastávke sa ti práve tieto otvoria. Je to výhodné len na dlhších úsekoch, napríklad v podzemí (Göteborg, ale i v Rusku takto jazdia v podzemí T3!) či na estakáde (Wien) - a našli by sa mnohé ďalšie príklady. Predpokladám, že viete, že oba systémy majú výhradne jednosmerné vozy. Rieši sa to jednoduchým prekrížením a ľavostrannou premávkou v uvedenom úseku. Ale ide o dlhší úsek, nie "raz tam a raz tu".
Jak44