Reply on: Ike #219846:
Raz dávno mi vodič v nočáku 144 hneď keď som si zazvonil (hneď po prejdení zastávky Martiner Friedhof, vystupovať som chcel na Pomýleného Komunistu) a postavil sa k prvým dverám, povedal, že prvými dverami ma nepustí. Tak som sa s ním previezol až na konečnú a miesto čerpania prestávky ma potom viezol až pred vchod.
Petto