Discussion Forum › General Discussion

Greatrix: Pre obdobia so zníženými nárokmi na prepravu sa zaviedol osobitný stĺpec s režimom CP pre dni školských prázdnin. Podľa neho sa jazdí počas školského roka v dňoch bez školského vyučovania, napr. zimné, jarné prázdniny a pod. Na rozidiel od týchto prázdnin sú však letné dvojmesačné prázdniny ešte menej náročné na počet spojov, pretože tu sa už často nejedná len vyprázdnené školy, ale aj o úplne vyprázdnené internáty, dovolenky v podnikoch. Z osobných skúseností viem, že v lete tiež omnoho viac ľudí siaha po bicykloch, korčuliach a po meste sa prepravuje takto alebo dokonca pešo. Z tohto dôvodu je možné počas letných prázdnin obmedziť dopravu VIAC ako počas ktorýchkoľvek iných prázdnin. A to je dôvod, prečo sa na obdobie júl - august na mnohých linkách vylepujú nové CP. Osobitný stĺpec v CP na prázdniny sa v mnohých prípadoch totiž vzťahuje len na prázdniny počas školského roka. Po letných prázdninách sa obnovujú cestovné poriadky platné pre školský rok. Zväčša sa doprava obnoví v obdobnom rozsahu ako v prechádzajúcom školskom roku, no nutnosť opätovného vylepenia CP dáva príležitosť na drobné "dolaďovačky" odchodov, no, žiaľ aj elegantné obmedzenie dopravy (ak je treba). Pokiaľ sa nezmenia výrazne podmienky na danej linke (alebo na magistráte), tak počas škoslkého roka linka jazdí bez zmeny CP a cestujúci sa orientujú podľa osobitných stĺpcov - deň škol. vyučovania, deň škol. prázdniny a víkend. Počas školského roka sa cez krátkodobé prázdniny nové CP už nezvyknú vylepovať.

Nie je problem v tom, ze ten clovek nema cas, ale problem je, ze to ma na starosti clovek, ktory ma okrem toho este milion inych starosti. A navyse on nie je na to expert.

Greatrix:
Ak si všimneš CP 93 a 94 tak tam kolonka prázdniny chýba a je tam iba dole poznámka platí len počas šk. prázdnin alebo neplatí počas šk. prázdnin.

Ide o optimalizáciu kedy sú na MHD kladené menšie nároky ako počas šk. roku a to hlavne kvôli študentom avšak aj kvôli množstvám dovoleniek. Robí sa to všade vo svete.

Sú však aj linky, ktoré svoj interval nemenia. Napr. 90.

Obyvatelia BA a zákazníci DPB nemajú takmer žiadnu možnosť ovplyvňovať výkony MHD jedine, že by niekomu na magistráte dlho masíroval hlavu a ten by presadil posilnenie výkonu danej linky. Je tu ešte jedna možnosť a to zamestnať sa u DPB na príslušnom odbore a tam už to usmerniť.
Dovolím si však tvrdiť, že DPB by nemal cestujúcim skočiť na každú požiadavku, avšak mal by každú prehodnotiť a overiť najprv modelovo a ak by tam prešla ako dobrá vec neskôr aj skušobne. Ak by však hneď všetko zmenili tak by každý chcel aby tá jeho linka bola vypravovaná najnovšími vozidlami s intervalom 2 minúty a to nejde.

M@rtin: Ak si pozrieš tie štatistiky tak v roku 2001 bolo prepravených 300.000 cestujúcich a v roku 2002 to bolo 375.000. Ak to dáš to jednoduchej trojčlenky kde 300.000 je 100% a 375.000 je x tak x sa rovná 125% čiže nárast o 25%

Medziročný nárast oproti minulému roku za prvých sedem mesiacov sa dá vyčísliť odhadom, keďže z toho grafu tam je to nedobre čitateľné. Ale ak som dobre videl tak za prvých 7 mesiacov roku 2002 to bolo 175.000 cestujúcich a za rok 2003 to bolo 220.000 cestujúcich čo je nárast o 25,7%. Takže buď klamal pán v rádiu alebo údaje na stránke. Treba si len vybrať.

J.

dik za reply, 1.casti som ale nerozumel:

---
No ide o polovicu vozov ale pri niektorých ako 93 či 94 sa vylepujú na prázdniny nové CP. Avšak stale sa ušetrilo papiera pre CP pre 1/2 spojov a to je nielen ekonomické ale aj ekologické. Okrem papiera sa neminia aj pracovná sila a lepidlo.
---

93,94 - vylepuju sa nove CP na prazdniny, naco? , vsak na grafikone je extra miesto pre prazdninove casy. Ci je to inak cez zimne a inak cez letne prazdniny?

"uesetreny papier, pracovna sila a lepidlo"...znie to tak, ako keby som pozadoval vylepit nanovo vsetky grafikony... to je NEPOCHOPENIE. Ja som sa skor pytal, preco sa vobec menia casy spojov (tak masivne)?

ide o optimalizaciu, o reakciu na poziadavky cestujucich, alebo o usporne opatrenia?

aku maju cestujuci|obyvatelia mesta moznost kontrolovat a ovplyvnovat urcovanie grafikonov MHD prevadzkovanej verejnou firmou DPB a.s. ?

/Greatrix

m@rtin: o tej novej pristávacej ploche som počul od ministra dopravy avšak nie, že sa IDE stavať ale, že sa tam raz, keď ju bude treba, môže postavať. Ono nikde som vo svojom príspevku nepísal, že sa ide teraz stavať ale pochopené to tak mohlo byť.

O počte rastu prepravených cestujúcich bolo vyslovené z úst nezávislého experta, ktorý tvrdil, že za minulý rok to bolo 25% a tento rok za prvých sedem mesiacov spomínaných 38%. Čísla si necucám z prstu, len interpretujem slová nezávislého experta, ktorý dosť rýpal do ministra aby sa bratislava nepredala Swechatu, že to rozvoj letiska veľmi zbrzdí.
Takže tomu pánovi môžem len veriť a ešte štatistickému úradu, ale tam som nebol.
K tým pristávacím dráham. To číslo je určite rátané tak, že keby boli 3 dráhy tak pri najväčšej možnej obsaditeľnosti lietadla s najväčšou kapacitou by bolo možné prijať toľko a toľko cestujúcich. Alebo to možno počítajú aj nejako inak, ja som len napísal čo som počul v rádiu konkrétne na Slovenskom rozhlase v relácii popoludnie s rozhlasom.
Tak toto je odpoveď a nie je začo

Greatrix:
No ide o polovicu vozov ale pri niektorých ako 93 či 94 sa vylepujú na prázdniny nové CP. Avšak stale sa ušetrilo papiera pre CP pre 1/2 spojov a to je nielen ekonomické ale aj ekologické. Okrem papiera sa neminia aj pracovná sila a lepidlo.

Čo sa týka 84, 39, 31 ide o študentské linky a nie je v silách žiadneho DP spraviť normálny interval. Pretože ide o zaťaženie linky návalové a to pred či po prednáškach. Niečo také by zvládala iba elina či metro.
88 by zaslúžila skrátiť interval to určite ale hlavne spravenie prekladu tak aby zo Šafka neodchádzali naraz.
Čo sa týka 32 a 33 všetko by mohlo zmeniť výstavba trolejbusovej i električkovej trate. Tá elinová by bola kapacitne lepšia ale obyvatelia chcú viac trolejbus, tak nech sa tlačia v budúcom trole.

P.S.
Ten ukazatel růstu Šanghaje je měřen na mezinárodních letištích. Jsou letiště jako např. regionální, které mohou mít díky charterům i 100% přírůstek.

Na http://www.letiskobratislava.sk jsou údaje o počtu cestujících zveřejněny pod - statistické údaje - počet přepravených cestujících za rok 2003. A pokud mě nešálí zrak a dokážu si na grafu představit zhruba 38%, tak je jisté, že se jedná spíše o růst mezi 5-10%.

Sorry za off topic, ale J tady trochu čachruje s čísly, které mi nesedí. Zvláště pak počet cestujících měřený počtem runwayí, aniž by vzal v potaz velikost letadel nebo počasí.

J:
Nezlob se na mě, ale Letištěm Bratislava prošlo sice více cestujících než v loni, ale 38%!?!?!??!?

Pokud se podívám na jakékoliv ukazatele letiska M.R.Štefánika na internetu nebo v odborných časopisech, tak počet cestujících se zvyšuje max. od 5 do 10%!!!!

Kde bereš těch 38% proboha? To by se potom jednalo o nejvíce rostoucí letiště světa! Prvenství si drží Šanghaj asi s 25% růstu!!

tady najdeš všechno http://www.letiskobratislava.sk, proto se tě ptám, kde bereš těch 38%?

Letiště Bratislava odbaví ročně okolo 490 000 cestujících a má 2 runwaye a chce stavět třetí? Jedna runway ze speciálního betonu 3km dlouhá vyjde na 8 miliard Kč. Nikde jsem se nedočetl, že Bratislavské letiště při tak nízké intenzitě provozu, chce stavět 3 runwaye! To jsi vzal kde?
Pro porovnaní, Ruzyně odbavila v loni 6,5 milionu pasažerů, v roce 2005 se odhaduje počet na deset milionů a v roce 2010, kdy se má stavět třetí runway se počet pohybuje někde za hranicí 15-ti milionů. Dnes denně odstartuje a přistane na Ruzyni 340 letadel, což je v průměru 1 letadlo za 4 minuty a to podotýkám, že se nelétá v noci. A dvě runwaye bohatě stačí.

Nepopírám, že Letisko M.R.Štefánika nečeká rozvoj, ale k těm číslům si došel jak? Děkuju za odpověď.

hi.

kto mi, prosim vas, vysvetli, naco su na grafikonoch MHD casy pre skolske prazdniny, ked aj tak vacsine busov sa PRED a PO letnych prazdninach zmenia grafikony komplet.

(napr.: 2. septembra 2003 vstupujú do platnosti nové cestovné poriadky liniek 7, 20, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 34, 39, 50, 52, 53, 54, 56, 57, 59, 61, 68, 70, 71, 74, 78, 84, 85, 90, 91, 92, 93, 94, 97, 180, 191, 201, 202, 203, 204, 205, 206, 207, 208, 209, 210, 212, 502, 512, 513 a 516.)

vsak to je 1/2 spojov.

toto niekoho "hobby" menit komplet vsetky casy trva vlastne od rozsirenia grafikonov o casy pocas skolskych prazdnin.

su to pokusy o optimalizaciu?

preco sa ale potom uz niekolko rokov (5+) ludia tlacia na Safarikovom nam. do busov 88 a 95, studenti do 84, 31, 39, obyvatelia Dlhych Dielov do svojich lokalok 32,33 atd?

chodi niekto z optimalizatorov vobec MHD, ci vie aka je realita?

/Greatrix

Ups sorry ale klikol som len raz

tulenique: Pre väčšinu starších ľudí, mylím teda generácia našich rodičov a starší si skôr vedia spomenúť kde je Gaštanový hájik ako ŽST Vinohrady. Aspoň v mojej rodine a u mojich známich to tak je. Ale mená zatávok by sa nemali stále meniť. Možno to súvisí s predajňou DPB Gaštanový hájik.

O tom nápade mapy mesta na JCDecaux som tu už raz písal, avšak tvoj nápad by som priviedol trochu k dokonalosti aspoň podľa mňa. Na každej zastávke by mala byť mapa vo formáte A4 - A5 a to najbližšieho okolia v mierke 1:10 000 až 1:12 500. A prečo, no asi by mi bolo nanič keby som vystúpil pri tescu Hypermarket a bola by tam mapa centra.

Samozrejme s tým súvisí:
1) Na CP znovu schému linkového vedenia.

2) Lepšia vypovedacia hodnota BUSE a máš svätú pravdu, žiadne " cez" a "budúca zastávka" ale len a len piktogramy. Preto máme na cestách značky a nie text s nápisom "daj prednosť v jazde"

3) Minimálne na zastávkach kde sú dve a viac prístreškou JCDecaux info vo viacerých jazykoch a samozrejme na dôležitých prestupných bodoch a miestach s vysokou frekvenciou turistov.

4) Na viactarifných automatoch sú typy lístok popísané viacjazyčne aj to ako fungujú, ale popis na boku aj s nákresom by sa hodil. (Nákres pochopí aj Mongol) Mohlo by to byť lepené takou formou ako reklamy na oknách buse. Teraz tušín na SONY. Ak by to ľudia strhávali, tak dať pod sklo, či plexisklo.

5) Samozrejme napísane na BUSE aj názov mestskej časti aj keď podľa mňa je to krajšie len s názvom konečnej avak to nehrá rolu.

6) Zvýšiť počet JCDecaux prístreškou a to aj možným predajom prístreškou na elinových zastávkach v KV či rači.

7) Na dôležitých bodoch s pohľadu koncentrácie pohybu turistov mapy celého mesta s nakresleným linkovým vedením.

A keď raz bude veľa peňazí tak dotykový monitor s nejakou databázou resp. niečo podobné iMHD kde človek nájde všetko čo potrebuje (okrem fotiek etc.) vo viacerých jazykoch. A to na železničných a autobusových staniciach, os. prístave a na letisku. Porpípade aj na iných miestach napr. pri BISke, na hrade, pri nástupišti na Propeler etc.


Keď sme pritom letisku. To Bratislavské zvýšilo počet prepravených pasažierov za prvých sedem mesiacov oproti rovnakému obdobiu minulého roku o 38% Čo ma však prekvapilo najviac je, že vzletové dráhy dovolujú prepaviť 15 mil. cestujúcich a po dobudovaní plánovanej tretej až 40 - 60 mil cestujúcich ročne.
O letisko má okrem Šwechatu záujem ďalších päť záujemcov a okrem iného aj Austrian airlines, ktré deklarovalo, že po kúpe presunie väčšinu svojich letov z Viedne a to hlavne kvôli zníženiu nákladov, pretože letisko Viedeň má jeden z najvýšších letiskových a pristávacích a odletových poplatkov. Avšak to by znamenalo aj nové hangáre a tak jestli se nemýlim.

tulenique: Pre väčšinu starších ľudí, mylím teda generácia našich rodičov a starší si skôr vedia spomenúť kde je Gaštanový hájik ako ŽST Vinohrady. Aspoň v mojej rodine a u mojich známich to tak je. Ale mená zatávok by sa nemali stále meniť. Možno to súvisí s predajňou DPB Gaštanový hájik.

O tom nápade mapy mesta na JCDecaux som tu už raz písal, avšak tvoj nápad by som priviedol trochu k dokonalosti aspoň podľa mňa. Na každej zastávke by mala byť mapa vo formáte A4 - A5 a to najbližšieho okolia v mierke 1:10 000 až 1:12 500. A prečo, no asi by mi bolo nanič keby som vystúpil pri tescu Hypermarket a bola by tam mapa centra.

Samozrejme s tým súvisí:
1) Na CP znovu schému linkového vedenia.

2) Lepšia vypovedacia hodnota BUSE a máš svätú pravdu, žiadne " cez" a "budúca zastávka" ale len a len piktogramy. Preto máme na cestách značky a nie text s nápisom "daj prednosť v jazde"

3) Minimálne na zastávkach kde sú dve a viac prístreškou JCDecaux info vo viacerých jazykoch a samozrejme na dôležitých prestupných bodoch a miestach s vysokou frekvenciou turistov.

4) Na viactarifných automatoch sú typy lístok popísané viacjazyčne aj to ako fungujú, ale popis na boku aj s nákresom by sa hodil. (Nákres pochopí aj Mongol) Mohlo by to byť lepené takou formou ako reklamy na oknách buse. Teraz tušín na SONY. Ak by to ľudia strhávali, tak dať pod sklo, či plexisklo.

5) Samozrejme napísane na BUSE aj názov mestskej časti aj keď podľa mňa je to krajšie len s názvom konečnej avak to nehrá rolu.

6) Zvýšiť počet JCDecaux prístreškou a to aj možným predajom prístreškou na elinových zastávkach v KV či rači.

7) Na dôležitých bodoch s pohľadu koncentrácie pohybu turistov mapy celého mesta s nakresleným linkovým vedením.

A keď raz bude veľa peňazí tak dotykový monitor s nejakou databázou resp. niečo podobné iMHD kde človek nájde všetko čo potrebuje (okrem fotiek etc.) vo viacerých jazykoch. A to na železničných a autobusových staniciach, os. prístave a na letisku. Porpípade aj na iných miestach napr. pri BISke, na hrade, pri nástupišti na Propeler etc.


Keď sme pritom letisku. To Bratislavské zvýšilo počet prepravených pasažierov za prvých sedem mesiacov oproti rovnakému obdobiu minulého roku o 38% Čo ma však prekvapilo najviac je, že vzletové dráhy dovolujú prepaviť 15 mil. cestujúcich a po dobudovaní plánovanej tretej až 40 - 60 mil cestujúcich ročne.
O letisko má okrem Šwechatu záujem ďalších päť záujemcov a okrem iného aj Austrian airlines, ktré deklarovalo, že po kúpe presunie väčšinu svojich letov z Viedne a to hlavne kvôli zníženiu nákladov, pretože letisko Viedeň má jeden z najvýšších letiskových a pristávacích a odletových poplatkov. Avšak to by znamenalo aj nové hangáre a tak jestli se nemýlim.

Najprv si pozri vodica, potom by si pochopil...

Co sa tyka vypomoci, nemylis sa ani scasti.

No vidim ze som v predoslom svojom prispevku niektore veci napisal nie celkom jasne, takze ich upresnim:

vyrazom 'smer','cez' a pod. rozumie maloktory turista (povodne som napisal: 'rozumie im malokto')

Skutocne ma rozculuje ked vidim BUSE ktoremu rozumie len miestnych pomerov znaly clovek... to je potom o nicom.

Na zaver len doplnim ze si myslim ze funkcia BUSE teplomerov sa da velmi dobre zastupit informaciou podavanou na vnutornom displayi. Ale je to len moj nazor.

O tych odstranenych sedadlach viem. Praha takisto odstranovala, ale len prostredne sedadlo, pricom krajne zostali.

Opakujem vsak, ze ine usporiadanie sedadiel este neurcuju prevedenie SU. Dolezita je informacia, ze seria z r. 1982 bola urcena pre domaci trh. To, ze sa CKD v roku 1982 rozhodlo pre zjednotenie prevedeni SU a CS na tom nic nemeni. Naopak, prave preto sa pouziva od zaciatku tohto obdobia oznacenie SUCS. Dolezity je medznik ukoncenia vyroby typu T3CS pre domaci trh a tym je rok 1976. Dodavka pre domaci trh bola obnovena az v roku 1982, v nudzovej situacii vsak v zjednotenom prevedeni tak pre domaci trh, ako aj export.

Typickym prikladom standardnych T3SU bola kosicka suprava ev.c. 229/III+298/II. V roku 1978 na amfiteatri havarovala povodna suprava T3CS ev.c. 229/II+298, ktora bola v roku 1980 nahradena nahradnymi vozidlovymi skrinami (pozor, seriova vyroba T3CS skoncila v roku 1976). V skutocnosti vsak islo o kompletne vozidla typu T3SU, ktore Rusi udajne vratili na reklamaciu CKD. Spat ich uz vsak odmietli prevziat a tak skoncili v Kosiciach. Na tychto vozidlach boli odstranene zvisle madla v tvare obrateneho pismena "U", ktore boli instalovane uprostred dverneho priestoru. Takisto boli na celach na streche odstranene 600V zasuvky pre jazdu na jeden zberac. Sedadla v usporiadani 2+1 a trojsedadlo zostali ponechane. Bez upravy zostala aj zasuvka mnohoclenneho riadenia, ktora je odstredena napravo a vlavo od nej sa nachadza mala zasuvka riadenia pomocnych obvodov. Do roku 2000 boli zachovane rovnake male zasuvky aj na karoserii, ktore sa nachadzali vedla krytu zasuvky mnohoclenneho riadenia. Kryty smeroviek su umiestnene na medziokennych stlpikoch v hornej casti, nie v spodnej. A napokon rozdiely v elektrickej vyzbroji NEUMOZNOVALI JAZDU s ostatnymi vozidlami typu T3SUCS, dokonca ani so seriou z roku 1982! Vozidla mali usporiadanie 2+1, co ich predurcovalo pre spriahanie do trojiciek 3xT3. Seria z roku 1982 sa dala bez problemom spriahat do trojiciek aj s poslednou seriou z roku 1989 a taketo trojicky aj existovali. vozidla T3SU ev.c. 229/III+298/II vsak aj napriek tomu po 20-tich rokoch prevadzky az do vyradenia z osobnej prevadzky v roku 2000 dojazdili v nemennej suprave.

V sucasnoti tieto vozidla sluzia ako meracie vozidlo ev.c. 101/II (ex 298/II) a brusiace vozidlo ev.c. 112 (ex 102/II, reex 229/III) a dnes som si vo vozovni osobne overil, ze na zadnom a prednom cele na streche su viditelne skrutky po zasuvkach na 600V s rozmiestnenim na sirku a dlzku cca 10x40 cm, zachovali sa po jednej malej zasuvky vedla zasuvky mnohoclenneho riadenia a pod gumou su na podlahe diery po madlach vo dvernom priestore. Na ovladacom paneli sa dochovali aj texty v rustine.

Tieto T3 opravnuje nosit doplnkove oznacenie SU. Naopak, vsetky serie od r. 1982 az do uplneho ukoncenia seriovej vyroby T3 v roku 1989, ktore boli od zaciatku urcene pre domaci trh, su logicky oznacovane ako SUCS. Akekolvek ine oznacovanie je tendencne a populisticke.

Maly detail na zaver, typ T3SU sa vyrabal vylucne na podvozkoch s rozchodom 1435 alebo 1524 mm. Ak by nejake T3SU Bratislava kupila, predpokladam, ze by musela menit aj podvozky. Seria z roku 1982 vam vsak bola vyrobena a prisla na podvozkoch s 1000 mm rozchodom.

A to uz ma aky vyznam? Aby uz skutocne nikto nevedel kam to chodi???

Cez leto som cestoval po europe a v mnohych mestach som mal moznost porovnat sancu miestnych pomerov neznaleho, rec nevediaceho cloviecika (konkretne mesta vo francuzkej a talinskej casti Svajciarska Locarno, Laussane, Geneve) dozvediet sa podstatne informacie a musim zial konstatovat ze v BA by mal tie sance velmi male... A pri tom na zaciatok staci malo:

1. Do kazdej JCDeaux vitriny dat mapu (staci format A4) s centralnou castou mesta (ohranicenie Patronka, Novy Most, Trnavske myto, Racianske myto) a po jej okrajoch v slovencine, nemcine, anglictine a este v spanielcine/taliancine/francustine zakladne informacie o tarife - nieco vo vyzname na cestovanie na 30/45 minut (prac.den/weekend) si zakupte cest.listok za 14 skk. Informacie o dalsich listkoch by boli opat styrmi recami vysvetlene na nalepke formatu A5-A4 na kazdom automate...

2. Nazvy konecnych na BUSE podla mestkych casti !!! Predsa clovek nie z BA nemoze vediet kde je ta ktora ulica !!!

V kazdom pripade si myslim ze na BUSE displayoch by sa nemal objavovat ziaden text typu 'smer','cez' a tak, lebo to malokto rozumie a vypisovat to na displayi dvoj-,troj-,stvor- jazycne je imho mrhanie casom. Vsetko vyriesi pekny piktogram.

Jaj... zabudol som, 'to sa neda', 'to by stalo vela penazi', 'to sa tu nikdy nerobilo'

A nech mi nikto netvrdi ze nasa MHD ma byt len pre Bratislavcanov, potom nepotrebujeme takmer ziadne BUSE ani nic podobne, budu len cisla busov a jednoducho kazdy bratislavcan dostane raz za cas domov oxeroxovany papier formatu A5 s popisom co kam jazdi. Je to extrem, ale treba mysliet na to ze MHD ma sluzit aj ludom kt. pridu z inych krajov do nasho mesta ze pracou, skolou, zabavou,...

A je to tak aj v CP na zastavkach?