Ani 20 rokov po prevrate sa niektoré veci nezmenili a je čudné, že ich stále berieme ako samozrejmosť a nedožadujeme sa nápravy. Konkrétne mám na mysli prístup k cestujúcim MHD v Bratislave a v susedných metropolách, ako napr. Viedeň alebo Budapešť. Už za hlbokého socializmu bývala v Budapešti taká prax, že po odchode autobusu/električky/trolejbusu prišiel na nástupište ďalší spoj danej linky, aby mohli cestujúci nastúpiť - bez ohľadu na to, či mal odchod o 3 alebo o 30 minút. Dtto vo Viedni. Aká je však prax v Bratislave? Spoj odíde a vodič ďalšieho vozidla si tróni vo svojej kabíne ako veľký boss, cestujúci môžu niekedy aj 20 minút podľa ročného obdobia moknúť/mrznúť alebo sa potiť v horúčave, milý BOSS si číta noviny, pofajčieva, nohy vyložené a "plebs" nech prešľapuje na nástupišti, tak mu treba. Poviete si - maličkosť, ale práve z takýchto maličkostí sa skladá život. O vozidlách dávno za hranicou životnosti, sardinkovom presune do a zo zamestnania a nízkom až nulovom komforte cestovania v rozpálených plechových "krabiciach" v letných mesiacoch, a ďalších desiatkach problémov už radšej ani nebudem hovoriť. Prepravné je dosť vysoké na to, aby sme mali právo za vynaložené prostriedky požadovať komfort na úrovni 21. storočia. Nuž, ale pri takomto tempe nedosiahneme úroveň v susedných metropolách (najmä Viedne) ani o 200 rokov - ani keby nám Viedenčania bežali oproti...
TeBeCe