Reply on: Preßburg.Germane #134177:
"počas vojny iná možnosť veľmi nebola"Presne, gemerské spojky mali byť riešením problémov, ktoré spôsobilo odtrhnutie južných území, v dôsledku čoho trate do Muráňa, Slavošoviec a Dobšinej nemali spojenie so zvyškom siete SŽ.
"za Slovenského štátu sa tam počítalo aj s nákladnou dopravou a Tisovec mal byť významný železničný uzol. Preto si nemyslím, že by nákladná doprava po trati č. 174 bola úplne nemožná"
"Pri takom stúpaní by však musel byť redukovaný počet vagónov"
Za Slovenského štátu trať fungovala v čiastočne ozubnicovom režime, čo už dnes nehrozí (nie sú rušne). Dakedy pred 10 rokmi sa robili nejaké testovania a mali byť pokusne zavedené nákladné vlaky, ale, ak sa dobre pamätám, 742 tam mohli mať DVA vozne. Myslím, že reálne sa tadiaľ ani nič nepreviezlo.
ale inak súhlasím, práve táto linka (38) by sa hodila aby jazdila obojsmerne touto trasou (najmä pre starsích ludí) so zriadením zastávky na znamenie medzi ulicou Rácova a premostením.... Bolo by to vlastne 10+10 priamych spojov denne pre starých ludí z tejto lokality do Tesca, krematoria/cintorína a scasti aj centra obce.
Preßburg.Germane
Dnes by tá trať mala väčší význam sotva, jedine možno v tom prípade ak sa podarilo dostavať komplet trať s napojením na trať pod dnešným číslom 173 niekde ako sú Mlynky pri Dobšinej.
Síce úsek Tisovec - Revúca - Slavošovce bol tak na 80% hotový na daľších spojkách Slavošovce - Dobšiná - Mlynky sa ani nekoplo. -teda pokiaľ si dobre z čítania pamätám.
Možno je nejaký potenciál na nákladnú dopravu v priemyselnom areáli Slavošovce ale pre ten stačí bohate napojenie na trať 160 pretože nepredpokladám, že by bolo až tak nutné priame prepojenie Slavošovce - Tisovec. O príp. rentabilite vedenia nákladnej dopravy prenechám slovo niekomu kto sa rozumie do problematiky viac - možno zaujímavé by to bolo pre nákladnú dopravu papierenskej suroviny Ružomberok - Slavošovce. Každopádne by šlo o náročnú trať na údržbu s veľkým prevýšením s podobným charakterom ako "stredoslovenský Semmering" - trať č. 170.
Pre osobnú dorpavu je dnes jediná alternatíva ako vyhliadková trať pre historické vozidlá -niečo podobné ako železnička Čierny Balog aj to za podmienky, že by bola ešte vyhovujúca statika tunelov po tých 60tich rokoch. Trebalo by dať vyrobiť a osadiť oceľové mostné polia, osadiť zhruba 25km koľajníc -na to by sa mohli použiť staršie napr. čo by zostali po modernizacií V. koridoru. -je tam toho...
A hlavne musel by mať o to záujem región, -pripraviť projekt a možno by sa na to ušlo niečo z fondov únie v budúcnosti ak by nebolo čo z peniazmi.
Minimálne čo by som rozhodne dal spraviť aspoň najnutnejšiu konzerváciu jestvujúcich objektov (viadukty, tunely) cez ktoré by sa dala príp. aj vybudovať cyklotrasa.