Vážení, neviem, či som oprávnený zapojiť sa do debaty o prepravnej kontrole a cestovaní bez platného cestovného lístka, ale snáď mi dovolíte vyjadriť aj svoj názor. V rokoch 1981 až 1989 som pracoval v DPMB ako vedúci prepravnej kontroly - číže šéf revízorov - a tiež sme stretávali s problémami. Keď som tam nastúpil mal DP 13 stálych revízorov - žien staršieho veku, ktoré aj napriek svojim skúsenostiam nestíhali chytať cestujúcich bez platmého cestovného lístka. Ja som išiel cestou zvýšenia počtu revízorov , prijal som brigádnikov, ktorí podnik nestáli ani halier, pretože boli platení len od prípadov, bez hodinovej mzdy. Do pol roka som ich mal vyše 100 a poviem vám, že sme boli nútení prejsť na výpočtovú techniku, čo sme nestíhali evidenciu a následné vymáhanie prirážok za cestovanie bez PCL. DPM po opakovaných útokoch na revízorov a ťažkom zranení strelnou zbraňou brigádnika v rozkroku prestalo využívať ich služby a ponechalo iba kmeňových pracovníkov istených SBS. V súčasnej situácii nevidím možnosť ich návratu, lebo vlčiaci sú dnes divejší a nekontrolovanejší. Vy sa vytáčate nad tým, že existuje nejaký rizikový fond pre cestujúcich bez PCL. Vážení, toto BOLO aj za mojich čias, stopy sme zachytili v r. 1983 a keď sme nasadili pátračov, tak stopy viedli na akademickú pôdu, ale nie medzi študentov, ale vsokoškolských profesorov. Keď zistili, že o nich vieme, tak sa trochu skrotili a asi prešli do inej formy platenia, lebo s ich pokladníkom sme sa viac nevideli. V dnešnej dobe si nemyslím, že by sa v DPM našiel človek, ktorý by mal záujem toto riešiť a tak je jednoduchšie o tom iba písať a pohoršovať sa. Ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali čítaniu týchto riadkov.