Discussion Forum › General Discussion

A ak správne chápem, tak 8 minút je vypočítané ako priemerný čas.

Čiže ak na nejaký menej vyťažený spoj stačí tri minúty, tak iný môže stáť 13. Čiže o čom sa tu bavíme...

Pri 50 cestujúcich je 8 minút stále takmer 10 sekúnd na osobu.

Ak si väčšina kupuje lístok vopred, tak by sa to malo v pohode stíhať aj u diaľkových.

Ale uvedomuješ si, že na AS je tých 8 minút aj pre diaľkové/medzištátne linky, nie len priebežné ale aj začínajúce, kde asi nástup druhými dverami zavedený nikde nebude, a kde si ľudia nakladajú aj batožinu.

BTW, nástup druhými dverami na stanici, kde by sa na polovici nástupíšť nastupovalo z úrovne vozovky v priestore cca 1,5 metra od vedľa stojaceho (pristavujúceho, cúvajúceho) autobusu tiež nie je kto vie aké fantastické riešenie.

myslíš túto "autobusovú stanicu"? https://maps.app.goo.gl/TRY7894GyYGbquET9 Lebo ak áno, tak to sa nedivím.

V Senci sa ide budovat nová AS, a bude presne dvakrát väčšia ako je aktuálna.

#254957
Samozrejme, hneď idem písať bývalému kolegovi, že počuj, ofoť mi ten tvoj rozsudok, nech ho môžem dať na internet. Hlavne potom, ako si bol jeden z ľudí, čo sa na neho sťažovali vedeniu a aj preto to je bývalý kolega. Už ho vidím, ako mi to s radosťou pošle.

#254958
Je to tajné, keďže sa tam vedie súdny spor medzi našou firmou a investorom

V DPB je priemerný čas pobytu na zastávke (bez započítania nulových) 13 sekúnd. Na Patrónku každé ráno dojde na niektorých linkách 20 m mercedes a pokiaľ tam niekto nezmätkuje, do 15 sekúnd je preč. Môže si to každý stopnúť.

8 minút je ťažkotonážny UX fail.

Odbavovací systém nech si rieši objednávateľ a dopravca. Naozaj nie je problém HBR že BIDka existuje v minulom storočí (teda trochu je keďže ho do 2021 sami betónovali, ale to je iná téma :)).

V akejkoľvek normálnej prevádzke je 8 minút absolútne dostatočný čas na odbavenie autobusu.

Kde to bolo je tiež tajné?

Z výrokovej logiky máš 5. Ten rozsudok nám určite po anonymizácii rád pošleš, však?

V roku 2025 sa tu ideme oháňať, že treba kupovať lístok u vodiča? Kľudne to už mohlo byť, dávno vyriešené, že lístok musíš mať pred nástupom do vozidla.

Čo sa týka stiesnenosti, už som to napísal. Neviem čo sa tam robí, evidentne to tak potrebujú mať. Ale prosím, choď za HB Reavis, či kto to tam vlastní a začni im hovoriť, čo majú robiť zo svojim majetkom. Všetci sa tu zavzdušňujú, že ako to je na prd, ale keď príde k tomu, že platiť, všetci sa zrazu tvária, že náš problém to nie je. Nič z toho by sa nestalo, keby si Magistrát a BSK robili svoju robotu ako majú.

Hlavný problém je nástup a kúpa lístka u vodiča. Toto treba odstrániť ako prvé a potom môžu pokojne regio spoje zastavovať tam kde 21 a v garáži len parkovať.

To sú samozrejme dobré otázky, ale asi mali byť vyriešené prv než sa ten odbavovací čas skrátil.

A potrebujeme predávať 50 lístkov u vodiča? A skutočne sa predáva tolko lístkov v priemernom spoji, alebo tak polovica toho sú PCL, lístky z appky a lístky z dopravnej karty (ktoré by si samoobslužne cestujúci mohli kúpiť aj pri druhých dverách na označovači keby sme mali aj smerom do regiónu povolený nástup oboma dverami)?

Čo je na tom nezrozumiteľné? Áno, pôvodný počet nástupíšť naozaj bol premrštený. Riešením ale nie je nahustiť to tak, že zostane osem minút na odbavenie spoja. (Dá sa za osem minút priparkovať, predať 50 lístkov a vyparkovať? Nedá.)
Lenže hlavný problém nie sú m2 ani počty státí, ale absolútne stiesnené priestory pre chodcov v terajšom dočasnom stave - a nie, neplatí argument že zabrali veľa aby to spravili efektívnejšie, keď má záber trvať cca rok.

Je to o dohode s mestom. Kľudne HB Reavis mohol za to "zadarmo" opraviť okolité cesty. Kto vie, čo za tým bolo. Tak isto, mesto sa pred 4 rokmi chválilo, akú super stanicu máme, najmodernejšia v Európe atď a keď prišlo k tomu, že treba za služby platiť, tak to nie. A teraz sa plače, že sa zmenšuje. Pritom taká Viedeň má síce 4 stanice, ale menšie v súčte dohromady ako Bratislava aj čo sa týka nástupíšť a výstupíšť, aj plochy. Ak by sa stanica využívala, tak problém nie je. Ale počet autobusov do nej výrazne klesol. Vybudoval si stanicu, čo má cez 30 tisíc m2, má 38 nástupišť a 10 výstupišť, kapacita 1800 autobusov denne a teraz sme na koľko? Na cca 700-800 autobusoch denne. Niekto tú prevádzku zaplatiť musí. BSK (objednávateľ autobusovej dopravy) to ochotný robiť nie je. To je tak, keď si kúpiš Ferrari a zistíš, že to treba aj živiť a tváriš sa, že to má byť za náklady za Sandero.

Osobne si pamätám ešte starú stanicu v Dunajskej Strede. Nová, čo ju nahradila predstavuje len 1/4 tej pôvodnej a počuť niekde sťažnosti, že je malá? Pár foto https://www.sadds.sk/historia-autobusovej-stanice-v-ds Problém je aj ten, že ľudia si z čias komunizmu zvykli na obrovské megastavby, ktoré nemajú zmysel. A nie je to jediné mesto, kde keď sa prerábala autobusová stanica, tak zmizlo aj viac ako 50% pôvodnej plochy budov, čo tam bolo.

Kľudne niečo také mohla postaviť aj Bratislava, či BSK ako v DS, len kapacitne väčšia budova. Autobusové stanice vo Viedni https://maps.app.goo.gl/3n9pb9588cwF78aD8 táto je súčasťou novej vlakovej stanice za viac ako 2 miliardy. Ďalšia stanica https://maps.app.goo.gl/NjtH5jVz3MsPcRqt6 Prakticky stanica pod diaľnicou, niečo na spôsob zastávky pod Mostom SNP. https://maps.app.goo.gl/WnrdUc8WVWveeiM1A Ďalšia stanica, a ďalšia stanica https://maps.app.goo.gl/nBNx15tRtuNxvira7. Na každú z nich je väčší poplatok ako za AS Mlynské nivy. Čokoľvek z toho by zvládla postaviť aj BA, či BSK, podľa toho, kto by si chcel tú budovu nechať. Ak ti stačí 21 nástupíšť/výstupišť vo Viedni na vlakovej stanici, kade ročne prechádza cez 50 miliónov ľudí, tak 20 nástupišť a čo ja viem 5 výstupišť by pre BA stačiť mohlo. To by stálo tak 10-15 miliónov? Možno aj menej.

zas ale milé, že HB Reavisu Vallo dovolil zabrať na rok a pol Mlynské Nivy, úplne celú priľahlú cestu a pokiaľ viem, zadarmo

na racianskej im bezkonkurencne najdlhsie okrem vykopu BVS trvali vallove kocky po okraji.... pokial by sa neriesili kocky, mohlo to byt (z pohladu pravidelne prechadzajuceho) za cca 1/3 casu hotove

Lebo prenášať veci ako mačka mladé, každé 2 týždne niečo posúvať a podobne je len tak.

Ale ako som vysvetľoval, tu sme na Slovenku. Preasfaltovanie Šancovej pre pár rokmi? Firma to chcela spraviť na 2 etapy za predĺžený víkend. 1 víkend jeden smer, druhý víkend druhý smer cez letné prázdniny. Neprešlo to cez mesto, mohli opravovať max 50mm dlhé kusy 1 pruhu. Tak sa to aj preasfaltovávalo nejak 3/4 roka. Ak sa pýtaš prečo, tak odpoveď je jednoduchá, celý jeden smer by bol odstavený a do/z bočných uličiek by si sa nevedel dostať. Toho sa magistrát zľakol a nič také nebude. Oprava Mostu SNP, čo sa dával nový asfalt? Jedna z firiem, čo súťažila, že to vedia spraviť za 4-5 týždňov, chceli komplet odstaviť najprv jednej smer, že doprava bude vedená v obojsmerne na druhej strane. Že ak to statika mosta nedovoľuje, tak nech tam jazdí len MHD. Keď sa spraví jedenj smer, tak sa prejde na druhý. Neprešlo to, lebo mesto zase pokakané, musí ostať pre každý smer 1 voľný pruh. Takže sme tu mali obmedzenia na 4 mesiace aj cez školský rok, však prečo nie. V zahraničí bežná prax na Slovensku ani náhodou. A takto sa dá ísť ďalej, to isté sa mohlo praktikovať na Račianskej a inde, kde na to boli možnosti. Lebo ak uzavrieš väčší celok na celú širku, vieš robiť rýchlejšie, väčšiu plochu, vieš tam mať pripravené stroje a materiál, robotníci sú viac v bezpečí. A čo je hlavné, máš menej spojov, keďže to vieš asfaltovať na celú šírku naraz a je to lacnejšie. Ale tu to tak nefunguje. Radšej obmedzovať 5x tak dlho ako by sa dalo, lebo sme pokakaný povedať ľudom, že teraz napríklad jeden víked nebudeš vedieť odbočiť niekam. Čo by povedali...