Od súkromníkov k Dopravnému podniku mesta Trnavy

História mestskej autobusovej dopravy v Trnave siaha do prvej polovice 20. storočia, kedy hromadnú dopravu autobusmi začali zabezpečovať súkromní podnikatelia. Už koncom 1920-tych rokov bola zavedená autobusová doprava medzi centrom mesta (Zelený kríček) a železničnou stanicou (v rokoch 1930/1931 linka 2214b, neskôr č. 6016). Autobus Gustáva Hrebíčka jazdil od pol siedmej ráno do ôsmej večer, pričom zo stanice vozidlo odchádzalo vždy po príchode vlaku. V nasledujúcich rokoch bola doprava rozšírená až takmer do polnoci.

Súkromníci prevádzkovali mestskú dopravu medzi železničnou stanicou a centrom mesta do roku 1950. Podnikateľ Mikulka v tom čase prevádzkoval jeden autobus s poznávacou značkou S-TA-1004. Koncesiu mal platnú do 31. decembra 1947, žiadosť o ďalšie predĺženie platnosti bola zamietnutá s tým, že verejná osobná doprava podlieha znárodneniu. Podľa iného zdroja pred znárodnením prevádzkoval Mikulka až dva autobusy a podnikateľ Hrebíček jeden autobus. V rámci socializácie (znárodnenia) prevzal vozidlá súkromníkov národný podnik Československá automobilová doprava (ČSAD), avšak mestskú dopravu v Trnave namiesto nich nezaviedol.

Mesto Trnava malo v roku 1951 asi 28 tisíc obyvateľov. K tomuto počtu treba pripočítať aj obyvateľov okolitých obcí Modranka, Biely Kostol a Hrnčiarovce, ktoré do Trnavy hospodársky gravitovali a v dôsledku rozvoja výstavby už v tom čase s ňou tvorili takmer jednotnú a súvislú hospodársku oblasť. Hrnčiarovce vzdialené asi 2 km od Trnavy mali 2500 obyvateľov, 3 km vzdialená Modranka mala taktiež 2500 obyvateľov a Biely Kostol vzdušnou čiarou vzdialený 3 km mal 900 obyvateľov. Väčšina pracujúcich z týchto priľahlých obcí bola zamestnaná v Trnave, prípadne dochádzala za prácou do Bratislavy cez železničnú stanicu v Trnave.

Aj rozvoj samotnej Trnavy si vyžadoval zavedenie mestskej dopravy. Mimo centra po obvode mesta boli situované nové štvrte s väčším počtom obyvateľov. Na severozápade mesta na Špačinskej ceste bola kolónia Kopánka so 6000 obyvateľmi, v obvode dielní Vozovky ČSD  bývalo 2000 obyvateľov, ďalej tu bola kolónia Coburg pri podniku Kovosmalt a južne od mesta nové štvrte predný a zadný Spiegelsaal. V týchto nových štvrtiach nebol v tom čase ešte dostatočne rozvinutý obchod, preto obyvatelia boli denne nútení dochádzať do vnútorného mesta za nákupmi. Aj väčšina škôl bola ešte v centre mesta, hoci postupne sa začali budovať nové školy aj v okrajových častiach. Na obvode mesta boli sústredené aj priemyselné podniky, ktorých bolo v Trnave značné množstvo - Kovosmalt (3000 pracovníkov), Vozovka ČSD (1100 pracovníkov), Turbocentrála, Čokoládovňa Figaro (600 pracovníkov), 4 tehelne, 2 mlyny, Cukrovar, Konzerváreň ovocia, Kefárske závody,  Zvonolejáreň a ďalšie. Do týchto podnikov okrem obyvateľov Trnavy dochádzalo množstvo pracovníkov z okolitých obcí či už po železnici, alebo linkami ČSAD. Podniky boli situované pomerne ďaleko od železničnej stanice a zastávok prímestských autobusov. Nezriedka cesta zo stanice na pracovisko trvala pešou dochádzkou aj 30-45 minút. Situáciu komplikovala aj orientácia železničnej stanice, ktorá mala nástupištia orientované smerom k mestu, ale podnik Kovosmalt bol umiestnený na opačnej strane trate. Prechod cez koľaje bol zakázaný a pokutovaný, preto zamestnanci museli dochádzať do a z práce dlhou obchádzkou. Nízka kapacita prímestských autobusov taktiež nezodpovedala zvyšujúcim sa nárokom na ne kladeným. Z uvedeného vidno, že potreba vyhovujúcej dopravy v meste bola akútna a uvedomoval si to aj Miestny národný výbor (MNV) v Trnave.

V auguste 1950 sa rada MNV uzniesla na tom, že požiada podnik ČSAD aby namiesto zlikvidovaných živnostníkov zaviedol v Trnave mestskú dopravu. ČSAD však na požiadavku MNV nereagovalo, preto MNV v Trnave zriadil v septembri 1950 komunálny podnik Dopravný kombinát mesta Trnavy (DKMT). Tento Dopravný kombinát vznikol k 1. októbru 1950 odčlenením od existujúceho Hostiteľsko-dopravného kombinátu mesta Trnavy zriadeného v zmysle zákona č. 199/1948 o komunálnych podnikoch. Hlavnou činnosťou DKMT bolo podľa zakladacej listiny prevádzkovanie pravidelnej hromadnej dopravy osôb v rámci mesta, ale aj nepravidelná doprava nákladov. Finančná aj materiálna situácia DKMT však nebola priaznivá, podnik zápasil s mnohými ťažkosťami, ktoré mu nedovoľovali vykonávať stanovené úlohy.  Najväčším problémom bolo zaobstaranie autobusov potrebných na zavedenie mestskej dopravy. DKMT sa podarilo zakúpiť len jeden malý 25-miestny autobus, na ktorom vykonal generálnu opravu. V júni 1951 sa podarilo dohodnúť kúpu 3 vyradených autobusov Škoda 506 (ev.č. 12, 13, 16) z Plzne, tieto autobusy však na poslednú chvíľu boli oddisponované do iného mesta. Aj dva prisľúbené autobusy Tatra z bratislavského dopravného podniku boli nakoniec prevedené do dopravného podniku v Nitre.

Hlavička DKMT, k.p.

Krajský národný výbor v Bratislave vydal 1. júna 1951 výmer o vykonávaní pravidelnej a nepravidelnej dopravy komunálnymi podnikmi vo svojej záujmovej oblasti. Súčasne pre DKMT bola stanovená záujmová oblasť mesto Trnava a obce Modranka, Biely Kostol a Hrnčiarovce. V auguste 1951 prebehlo rokovanie DKMT s podnikom ČSAD, pričom výsledkom bolo zavedenie mestskej dopravy v Trnave od 16. augusta 1951 obidvoma podnikmi súčasne na jednej linke podľa spoločného cestovného poriadku. DKMT nasadil na linku svoj opravený autobus a ČSAD, Dopravný závod 1403 v Trnave nasadil jeden autobus Praga RND. Linka spájala Kovosmalt, železničnú stanicu, centrum mesta a Kopánku. Vozidlá oboch podnikov sa obdeň striedali na jednotlivých spojoch, aby prišlo k vyrovnaniu hospodárskych výsledkov. Zakrátko, začiatkom septembra 1951, bola medzi DKMT a ČSAD uzavretá dohoda o vydávaní spoločných mesačných lístkov pre robotníkov a žiakov a vzájomnej výpomoci v prípade poruchy vozidiel.

Hlavička Dopravného závodu 1403

Prevádzkovanie dvoch malých vozidiel dvoma dopravcami na jednej linke nemohlo uspokojiť prepravné potreby, oba podniky sa preto v nasledujúcom roku snažili vyriešiť nevyhovujúci stav vo svoj prospech. DKMT požadoval pridelenie ďalších autobusov, aby mohol celú mestskú dopravu prevziať do svojej pôsobnosti a rozšíriť o ďalšie linky. Podnik ČSAD argumentoval vyhovujúcim vozidlovým parkom (na mestskú dopravu mohol zaradiť autobusy Ikarus 30) a možnosťou kombinovania vozidiel z prímestských liniek, ktoré priľahlými obcami prechádzali, čím by sa doprava pre tieto obce značne zlepšila. V priebehu roka 1952 sa Dopravnému kombinátu mesta Trnavy podarilo zabezpečiť ďalšie ojazdené vozidlá, s ktorými mohol k 1. januáru 1953 plne zabezpečiť mestskú dopravu v Trnave. K tomu dátumu preto podnik ČSAD zrušil linku 14236-miestna doprava v Trnave a svoj autobus z tejto linky použil na zlepšenie dopravy na prímestských tratiach.

Pravdepodobne v priebehu roka 1953 prišlo k premenovaniu DKMT na Dopravný podnik mesta Trnavy. Vozidlový park bol v roku 1953 rozšírený na 9 vozidiel. Na zvýšenie prepravnej kapacity bola v roku 1954 zaobstaraná aj jedna autobusová vlečka. V roku 1953 odjazdili vozidlá dopravného podniku 111 tisíc km, o rok neskôr už 138 tisíc km. Dopravný podnik k marcu 1954 už prevádzkoval 4 linky mestskej dopravy:

  • Linka 1: Trnava-mesto (okružná linka)
  • Linka 2: Trnava - Hrnčiarovce
  • Linka 3: Trnava - Biely Kostol
  • Linka 4: Trnava - Modranka

Piata linka bola zavedená pravdepodobne v druhom polroku roka 1955.

 Tab. Stav vozidlového parku DPMT v máji 1954.

 
Značka autobusu Počet  Rok výroby
Citroen P 38 1 1942
Mercedes-Benz Lo 3750 1 1938
Praga NDO 1 1939
Praga RN 2 1944
Praga RND 1 (požičaný) 1949
Magirus 1 ?
Škoda 706 RO 3 1953

K 1. marcu 1954 bola zavedená nová tarifa pre linky MHD v Trnave na základe uznesenia rady MNV. Nové občianske predplatné lístky na neobmedzený počet ciest na všetkých tratiach v okruhu mesta stáli 40 Kčs. Predplatné lístky žiacke a robotnícke platili len na dve cesty denne. Platnosť predplatných lístkov pre žiakov a robotníkov však bola rozšírená aj na dni pracovného pokoja, aby aj im bola umožnená návšteva kultúrnych či športových podujatí. Ceny jednorazových a predplatných cestovných lístkov sú uvedené v tabuľkách.

Tab. Cenník jednorazových cestovných lístkov.

 
Trať Obyčajný [Kčs] Detský, vojenský [Kčs]
1 Trnava-mesto 0,60 0,40
2 Trnava - Hrnčiarovce 1,60 1,-
2 Kovosmalt - Hrnčiarovce 1,- 0,60
3 Trnava - Biely Kostol 2,20 1,10
3 Trnava, Suchovská cesta - Biely Kostol 1,60 1,-
4 Trnava - Modranka 1,- 0,60
4 Trnava, rod. domky - Modranka 1,- 0,60

Tab. Cenník predplatných lístkov na dve cesty denne (pôvodná cena/nová cena).

 
Trať Robotnícky [Kčs] Žiacky [Kčs]
1 Trnava-mesto 18,- / 18,- 9,- / 9,-
2 Trnava - Hrnčiarovce 16,- / 27,- 11,- / 14,-
3 Trnava - Biely Kostol 21,- / 34,- 16,- / 17,-
4 Trnava - Modranka 10,- / 24,- 8,- / 12,-

Zaujímavosťou bola tvorba cien pri zľavnených predplatných lístkoch. Pri stanovení jednotlivých cien sa vychádzalo zo skutočnosti, že autobusová doprava v Trnave je kombináciou mestskej dopravy a s ohľadom na linky 2 3 a 4 dopravou diaľkovou (= prímestskou). Podľa smerníc Ministerstva miestneho hospodárstva nemala zľava presahovať 60 %. Zľavy na linkách 2 3 a 4 boli preto stanovené ako 60 % z ceny plného cestovného v okruhu mesta plus hodnota diaľkového cestovného pre jednotlivé trate, taktiež zľavnená na 60 % z plnej ceny.

Tarifa bola prestupná a umožňovala cestujúcemu prestupovať v prípade, ak do cieľa nebolo možné dostať sa priamym spojom. Jedno dieťa do 4 rokov sa prepravovalo zdarma v sprievode dospelého, deti od 4 do 10 rokov, vojaci a hromadné školské zájazdy mali zľavnené cestovné. Bezplatne sa prepravovali nevidiaci a ich vodiace psy.

Dopravný podnik mesta Trnavy vykonával mestskú dopravu až do konca roka 1959. Za ten čas sa podarilo obmeniť celý pôvodný vozidlový park autobusov, pričom boli zakúpené nové autobusy Škoda 706 RO v počte 10 kusov a v roku 1959 aj 3 nové autobusy Škoda 706 RTO. Dopravný podnik mesta Trnavy bol k 1. januáru 1960 (spolu s Dopravným podnikom mesta Piešťany) delimitovaný do národného podniku ČSAD - KNV Bratislava, čím sa skončila krátka éra dopravného podniku v Trnave. Všetky autobusy dopravného podniku boli prevedené do ČSAD, ktorý následne začal zabezpečovať mestskú dopravu v Trnave.

Použité pramene:

[1] Štátny archív v Bratislave, fond Krajský národný výbor v Bratislave 1949-1960, odbor miestneho hospodárstva a dopravy.

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.