Zatiaľ nie je jasné, či nová trať povedie po Pribinovej, alebo po Landererovej ulici.
Magistrát hlavného mesta považuje za nevyhnutné zabezpečiť vyhovujúce riešenie verejnej dopravy v oblasti nových rozvojových projektov v zónach Chalupkova, Pribinova, Klingerka, Nové Nivy a Cvernovka. Zamerať sa chce najmä na rozvoj električkovej dopravy.
Električková trať Miletičova - Košická - Pribinova/Landererova
Spoločnosť J&T Real Estate (JTRE) predstavila v roku 2017 zámer na vybudovanie novej električkovej trate zo Šafárikovho námestia cez Pribinovu, Košickú a Miletičovu s napojením na oboch koncoch na existujúce električkové trate, čím by vznikol mestský električkový okruh. O rok neskôr spoločnosť JTRE predstavila výsledky porovnávacej štúdie, v ktorej boli posudzované viaceré varianty vedenia novej električkovej trate. Štúdia ako najvýhodnejšiu určila práve trasu cez Pribinovu a Košickú ulicu.
Na podobnom návrhu pracuje v súčasnosti aj magistrát hlavného mesta, pričom zvažuje vedenie trate popred alebo poza budovu Slovenského národného divadla. "Mesto v súčasnosti posudzuje dve varianty trasy električky v zóne Chalupkova, a to popred budovu SND po Pribinovej ul. alebo poza budovu SND po Landererovej ul. Pokračujúca časť trasy vychádza optimálne po uliciach Košickej a Miletičovej s logickým napojením na ružinovskú električkovú radiálu a tiež električkový uzol Trnavské mýto. Zámerom mesta je rozčleniť električkové trasy cez centrum mesta vybudovaním okruhu, prepájajúceho radiály medzi Šafárikovým námestím a Trnavským mýtom a zároveň preveriť trasu novej električkovej radiály do Podunajských Biskupíc a Vrakune," uvádza sa v tlačovej správe magistrátu.
Pri hľadaní optimálnej trasy novej trate magistrát berie do úvahy najmä urbanistické a dopravné kritériá. "Z urbanistického hľadiska sú to najmä vhodné pôsobenie eletričkovej trasy vo verejnom priestore mestského bulváru, námestia a predpolia SND. Z dopravného hľadiska sa zaoberáme najmä dopravnokapacitným posúdením potrieb nového mestského centra po jeho dobudovaní," priblížil magistrát.
O tom, kedy by sa mohla nová električková trať začať realizovať, je ešte predčasné hovoriť. "Po vyhodnotení optimálnej trasy podľa názoru odborného tímu na meste budeme riadne pokračovať v procesoch environmentálneho a územnoplánovacieho posúdenia navrhovaného riešenia. Rýchlosť procesu závisí od priebehu prerokovania potrebných stupňov posudzovania a projektovej dokumentácie; keďže ide o prioritnú investíciu vo verejnom záujme, mesto má záujem hľadať spoločenskú podporu pre najlepšie odborné riešenie," uviedol magistrát.
Ďalšie plánované električkové a trolejbusové trate
Mestské zastupiteľstvo na svojom júnovom zasadnutí vzalo na vedomie správu o preverení možností rozvoja električkových a trolejbusových tratí dopravným modelom. Posudzované boli trate navrhované podľa Koncepcie rozvoja mestskej hromadnej dopravy v Bratislave na roky 2013 – 2025 (aktualizácia z roku 2016). Vyhodnocovanie bolo realizované na základe Územného generelu dopravy a na základe výsledkov sa odporúča realizovať štúdie realizovateľnosti pre nasledujúce električkové a trolejbusové trate:
- ET Kamenné nám. – Dunajská – Mlynské nivy – Prievoz – Slovnaft (predĺženie do Podunajských Biskupíc sa odporúča ponechať len ako územnú rezervu)
- ET Riazanská – Tomášikova – Prievoz (tangenciálne prepojenie Račianskej, Vajnorskej a Ružinovskej radiály s napojením na trať do Slovnaftu)
- Predĺženie ET z obratiska Astronomická k plánovanej železničnej zastávke TIOP Ružinov
- TT Karadžičova – Eurovea (zatrolejovanie úseku linky 210, kde jazdí na pomocný pohon)
Pre električkovú trať do Janíkovho dvora a trolejbusovú trať v Mlynskej doline je riešenie štúdie realizovateľnosti bezpredmetné, keďže tieto projekty sú už v príprave a budú sa realizovať.
Pre zvyšné projekty odporúča Územný generel dopravy ponechanie len územnej rezervy, takže v súčasnosti nie je potrebné ani spracovať štúdie realizovateľnosti pre trate:
- ET Dúbravka – Bory – Devínska Nová Ves
- TT Trnávka – Zlaté piesky
- TT Trnávka – Avion Shopping Park (– Letisko)
- TT Košická – Most Apollo – Bosákova
- TT Patrónka – Tesco Lamač
Grafické znázornenie navrhovaných tratí tak, ako ich navrhuje územný plán mesta a územný generel dopravy, je možné násť v sekcii Mapy – Plánovaný rozvoj električkových tratí a Plánovaný rozvoj trolejbusových tratí.
lostrail
Dalej je to ale brnkacka, ved su tam BUS pruhy, ktore moze elektricka zdielat, pripadne sa cely ansambel moze posunut do stredu a pre auta zostanu krajne pruhy.
Elektricka cez Patronku moze prejst priamo spolu s busmi na signal volno pre priamy smer (+preferencia).
Zastavka Patronka by sa cela prebudovala tak, aby vznikol integrovany uzol, pricom idealne by bolo posunut ju blizsie ku krizovatke, kde je megalomansky vela miesta na to, aby elektricky aj autobusy mali vlastne nastupiska a bolo mozne zrealizovat urovnove aj mimourovnove pesie trasy k dalsim zastavkam. Zaroven by sa zlepsil prestup na linky cez Mlynsku Dolinu a Kramare.
Aj ked to nie je nevyhnutne a ide skor o lakocinku, uplne najlepsie by bolo smer Kramare - Mlynska Dolina zapustit pod zem, lave odbocenie do mesta od Limbovej zrusit (da sa to obist okolo vojenskej nemocnice, alternativne by sa mohla zobojsmernit ulica Pri suchom mlyne a vybudovat z nej nadzemnu odbocovaciu rampu na Prazsku. Pre lave odbocenie smer Lamac by sa vybudovala podzemna vetva, ktora by vyustovala priblizne v mieste, kde je dnes rychlonabijacka pre elektrobusy.
Dalej celkove preriesenie krizovatky Limbova x Pri suhom mlyne je potrebne uz strasne dlho, lebo je extremne nebezpecna). Je to slusny kandidat na CSS v synchro z Patronkou. Osobne by som vsak bol vdacny aj za to, keby tam konecne vyriesili to chuda zrkadlo, ktore trpi tazkymi depresivnymi stavmi a pozera cele roky do zeme, co je urcite preto, lebo nema kamarata, ktory by ukazoval smer od Patronky, ktory jednoducho nevidno.
Miesto pre elektricku je aj dalej. Pri Westende by stacilo zobrat autam jeden odbocovaci pruh vlavo, aj tak je tam zbytocny. V opacnom smere by boli pruhy len dva, namiesto troch. Vyvazene by to bolo pojazdovanim elektrickoveho zvrsku autobusmi.
Zapustenim by sa docielilo, ze samotna zastavka Patronka by mohla byt priamo nad krizovatkou, co by prave cestujucim este viac ulahcilo situaciu. Na druhej strane ani riesenie na niektorej strane krizovatky by nebolo zle.
Dalej na Lamacskej ceste uz nie je problem nikde, miesta je tam na rozdavanie. Harmincova je o nieco malo tvrdsi oriesok, pretoze miesto pre elektricku moze byt len na severnej strane alebo v strede ulice po jej rozsireni (ak sa bude pocitat s rezervou).
Problem je prave na nadjazde ponad dialnicu, ktory by sa musel prebudovat tak, aby po nom mohla jazdit aj elektricka.
Napojenie na trat v Dubravke je uz jednoducha zalezitost.
Tiez by malo zmysel pokracovat elektrickou aj do Lamaca, minimalne k vlakovej stanici.
Dovod pre takuto trat je jednoduchy - Stvrt Bory pritiahne mnozstvo novych obyvatelov, pricom nie kazdy bude chciet jazdit vyhliadkovou trasou cez Karlovku. Navyse sa moze ukazat, ze busy na to v buducnosti stacit nebudu. K tomu je potrebne pridat aj zalohu trate v pripade mimoriadnej udalosti, t.j. ked sa nieco stane v Karlovke, bude mozne elektricky viest z opacnej strany a zakoncit ich napr. na obratisku v KV, ci Dubravke.