Jednoduche riesenie, vramci "verejneho zaujmu" pripojime Teplicku k Ziline. ?
Re #170 tr3mp: Holt, ja som len posuval dalej informacie, co som zahliadol. V geografii Polska nie som natolko vzdelany, aby som si to vsimol.
Technicka otazka pre laminatku, Papyra a ostatnych cestovatelov: Ako prakticky prebieha cestovanie s Kilometrickou bankou CD, povedzme na trase Bratislava - Praha? V jednom smere si to viem predstavit: V Bratislave si kupim listok Bratislava - Kuty st. hr. (podla aktualneho cennika deregulovaneho cestovneho za 141 + 45 Sk) a po prechode hranicou otrcim ceskemu sprievodcovi KB. Ako je to vsak pri cestovani Praha - Bratislava? Kupujem listok Kuty st. hr. - Bratislava v Prahe alebo si ho kupim az priamo vo vlaku od sprievodcu? Pokial v Prahe, je cena rozdielna od tej "slovenskej"? Pokial az vo vlaku od slovenskeho sprievodcu, platim aj EC doplatok? Vopred vdaka za objasnenie.
Hehe, inak v Tepličke nad Váhom (resp. pri nej na nejakej samote), býva môj bývalý veliteľ roty z čias, keď som bol v Žiline na vojne. Som zvedavý, či mu tú jeho haciendu zrovnajú so zemou
Ejha! V Tepličke nad Váhom? Som zvedavý, či tam ten trolejbus pôjde, pretože DPMŽ je známy svojím postojom, že nič čo nesie skratku MHD nesmie za hranicu mesta.
Ale to s tými trolejbusmi som mu ochotný veriť. Preto by ma zaujímalo, KDE PRESNE v Žiline, resp. pri Žiline sa ten nový závod bude nachádzať. Kam vlastne tá trať povedie?
Re #167 Papyr: Heh... "Obyvatelé: konečně trolejbusy" Kábulčania majú viac rozumu jak Pražáci
Slota prave trepe na Twiste, ze to ON pritiahol Hyundai a ked sa ho pytali preco, tak odpovedal okrem ineho, ze za tri mesiace dotiahne k zavodu trolejbusy!!! ? Nehovorim ze to nie je zvladnutelne, ale to by bola ina pecka!
Podla mna sa tieto terminy mozu pouzivat do znacnej miery promiscue, teda su zamenitelne. Be- znamena dovnutra, ki- znamena von, fel- znamena hore a le- znamena dole, takze kym beszalni/kiszalni znamena vstupit, nastupit/vystupit, felszalni znamena vyliezt na (nasadnut) a leszalni zliezt z (vysadnut, zosadnut). Plati to, co napisal Sarko.
a) beszál - nastúpiť, vstúpiť, nasadnúť b) kiszál - 1. vyletieť; 2. (z vozidla) vystúpiť
c) felszál - 1. vzletieť, vzletnúť, vzniesť sa; (na dopr. prostriedok) nastúpiť d) leszál - 1. zosadnúť; 2. (z vlaku) zostúpiť; 3. (o lietadle) pristáť; 4. (o slnku) zapadnúť; 5. (o cene, teplote) klesnúť, znížiť sa
...a povedal by som, že to má asi také významy, a/b nastúpiť/vystúpiť a c/d nasadnúť/zosadnúť. Ale skôr to a/b mi dáva výstižnejší význam na prekonávanie výškového rozdielu - nastúpiť schodmi/vystúpiť po schodoch (stúpiť na niečo, zostúpiť po niečom...). Veď v podstate aj v slovenčine sa používa "nasadni do auta" a "nastúp do autobusu". Ale "nasadni do autobusu" mi skôr pripadá ako slengový štýl.
Vidím, že tu debata nejako stojí, takže nasledovná otázka. V maďarčine sa používajú dva druhy spojení v súvislosti s nastupovaním a vystupovaním:
1. beszáll az autóba, a taxiba, a metróba; kiszáll az autóba, a taxiba, a metróba
2. felszáll a buszra, a trolira, a villámosra, a vonatra; leszáll a buszra, a trolira, a villámosra, a vonatra
Bolo mi vysvetlované, že 1. možnosť sa používa, keď nastupujem do niečoho, kde neprekonávam výškový rozdiel (auto, metro), 2. naopak keď idem hore do busu a dole z neho. A tak ma napadlo, v súvislosti s NP vozidlami, že keď nastupuje Budapešťan do Ikarusu 412, použije výraz felszáll, alebo beszáll? Podľa vyššie spomenutej logiky by sedelo slovíčko beszáll, ale je to naozaj tak? ?
100% jistý.
Jinak opravdu pěkné povídání. Docela rád bych se do těch míst taky podíval. A poku jde o Vítejte v Sarajevu, je jeden z nejlepších filmů, které jsem viděl.
Si si 100% istý? Ja som si myslel, že čeština používa 5. pád len v prípade životných rodov. Bosniančina/chorvátčina/srbčina ho síce má aj v prípade neživotného rodu a slovenčina 5. pád nepozná vôbec.
Zaujímavé. Práve robím popisy k svojim minuloročným fotkám z Katovíc (eliny Konstal 105N, 111N, 116Nd. 102Na som bohužiaľ nezastihol) a práve dnes sa tu objaví aktualizácia s týmito elinami z Krakova
Ešte mi napadlo, že lepší príklad bude s českou tramvajou a bosnianskym/chorvátskym/srbským tramvajom :o)
1. p. taj tramvaj (tá tramvaj)/ti tramvaji (ty tramvaje)
2. p. iz tramvaja (z tramvaje)/iz tramvaja (z tramvají)
3. p. dajem tramvaju (dám tramvaji)/dajem tramvajima (dám tramvajím)
4. p. vidim tramvaja (vidím tramvaj)/vidim tramvaje (vidím tramvaje)
5. p. tramvaju! (tramvaj!)/tramvaji! (tramvaje!)
6. p. o tramvaju (o tramvaji)/o tramvajima (o tramvajích)
7. p. sa tramvajem (s tramvají)/sa tramvajima (s tramvajemi)
Počas pobytu v Sarajeve som si všimol, že takmer každý človek, ktorého som stretol, prešiel najakým poranením. Od najbežnejších malých okrúhlych jaziev po projektiloch, až po rôzne znetvorenia. Keďže boli strašné horúčavy (okolo 45°), na ľuďoch oblečených do tielok alebo vyzlečených do pol pása, sa to nedalo prehliadnuť. Vtedy som si ešte poriadne neuvedomil, čím každý z týchto ľudí prešiel.
No ale poďme na veselšiu nôtu. Viete, že po bosniansky, chorvátsky a srbsky sa ELEKTRIČKA povie TRAMVAJ, čo je však mužského rodu?
1. p. ovaj tramvaj (tá električka)/ovi tramvaji (tie električky)
2. p. tramvaja (električky)/tramvaja (električiek)
3. p. tramvaju (električke)/tramvajima (električkám)
4. p. tramvaja (električku)/tramvaje (električky)
5. p. tramvaju! (električka!)/tramvaji! (električky!)
6. p. tramvaju (električke)/tramvajima (električkách)
7. p. tramvajem (električkou)/tramvajima (električkami)
Veru, ja som ten príspevok ledva dopísal. Teraz pozerám, že mám v ňom aj pravopisné chyby a preklepy, ale voči obsahu je to to posledné smietko na svete. Inak toto alebo budúce leto pôjdem do Sarajeva asi znova, zmapovať, aká je situácia v doprave po 6. rokoch od krutej vojny.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
galiyosha
Re #170 tr3mp: Holt, ja som len posuval dalej informacie, co som zahliadol. V geografii Polska nie som natolko vzdelany, aby som si to vsimol.
Technicka otazka pre laminatku, Papyra a ostatnych cestovatelov: Ako prakticky prebieha cestovanie s Kilometrickou bankou CD, povedzme na trase Bratislava - Praha? V jednom smere si to viem predstavit: V Bratislave si kupim listok Bratislava - Kuty st. hr. (podla aktualneho cennika deregulovaneho cestovneho za 141 + 45 Sk) a po prechode hranicou otrcim ceskemu sprievodcovi KB. Ako je to vsak pri cestovani Praha - Bratislava? Kupujem listok Kuty st. hr. - Bratislava v Prahe alebo si ho kupim az priamo vo vlaku od sprievodcu? Pokial v Prahe, je cena rozdielna od tej "slovenskej"? Pokial az vo vlaku od slovenskeho sprievodcu, platim aj EC doplatok? Vopred vdaka za objasnenie.