Moja švagriná zhodou okolností tiež študovala na Sorbonne, myslím, že od roku 1997 alebo 1998. Vysvedčenie jej síce bez problémov uznali ale inak to bola papierová vojna non plus ultra (pobyt, brigáda, zdravotné poistenie), kde jej dávali na každom kroku vyžrať, že čo im tam lezie.
Na druhej strane musím uznať, že sa tam všade boli ochotní so mnou baviť po nemecky/po anglicky po tom, čo som predložil pas, že nie som Nemec/Brit.
Pridávam príspevky, ktoré podľa subjektívneho názoru môžu zaujať (pozitívne či negatívne), ale nakoľko som laik, nebudem hodnotiť ich relevanciu.
Zároveň si však rád prečítam nadväzujúcu výmenu názorov.
Mna by na tomto celom zaujimala len jedna vec - ak by ZSSK mala podobny problem, dovolili by im jazdit v Rakusku trebars aj docasne kym to vyriesia, ci by ich rovnako "zaklakli"?
Riešil som pred cca dekádou nostrifikáciu belgického SŠ vysvedčenia, a stačilo mi zaniesť na ministerstvo originál + vlastný preklad. Oni v nejakej lehote vydali prevod na naše známky, ktorý sa predkladal slovenskej SŠ. Tie cavyky ste mali kvôli tomu že maturita? Alebo si len univerzity vymysleli dodatočné pravidlá?
Pracujeme teraz na dohode, ktorá by mala výrazne odľahčiť medzinárodnú dopravu do pohraničia susedných štátov tak, aby princípe fungovala v režime vnútroštátnej a neboli do toho zapájané ministerstvá, ktorých zapojenie v princípe nedáva zmysel.
Maďari sa potešili. Česi uviedli meh odpoveď typu, že "aj tak je to len jedna linka"*. Poliaci napísali niečo, z čoho ťažko identifikovať, či áno, alebo nie. A Rakúšania dali nie, lebo im to takto vyhovuje.
*ftip:
- Jean, prečo preboha vyhadzuješ z okna tie ananásy.
- Aby sme nemali v záhrade krokodíly, pane.
- Jean, však ale my nemáme v záhrade žiadne krokodíly.
- Áno, pane, to preto lebo vyhadzujem z okna ananásy.
Čo si tým chcel povedať? Konanie o povolení sa vždy začína na návrh, to znamená podaním žiadosti. Ak si žiadosť nepodali, pretože sa tak rozhodli, že ju podať nechcú, tak žiadne rozhodnutie nemohlo byť vydané.
Bohužiaľ na Slovensku je správne konanie prakticky zo zásady vecou chcenia. Veľmi často je to vecou svojskej interpretácie, prípadne dezinterpretácie pravidiel.
Z hľadiska európskej integrácie sú železnice dosť pozadu. Zaujíma ma, ako sú na tom iné štáty, musím si to nájsť. Ale v podstate verím autorovi, že Slovensko aplikuje EÚ legislatívu spôsobom, ktorý je pápežskejší než pápež.
V minulosti som sa stretol s tým na vlastnej koži. Moje deti postupne zmaturovali na francúzskych školách (vzhľadom na moju prácu v zahraničí), ale vysokú školu si vybrali na Slovensku. Po podaní prihlášky od nich na Slovensku požadovali nostrifikáciu, čo je komplikovaný proces zahŕňajúci ping-pong medzi krajskou školskou správou a ministerstvom školstva a vyžaduje superlegalizované (t.j. s apostilou od súdu) vysvedčenia - diplomy o francúzskej maturite (baccalaureát français). V tom istom čase ten kto mal slovenské maturitné vysvedčenie z gymnázia mal priamy prístup na francúzske univerzity bez ďalších formalít.
Ale aby som neospevoval Francúzsko a vrátil sa späť k doprave, tak prímestské vlaky v Parížskom regióne - RER prechádzali v meste traťami spravovanými RATP a mimo mesta spravovanými SNCF. A preto sa na súpravách na "pohraničných" staniciach vymieňali rušňovodiči. Bez ohľadu na to, kto vlastnil súpravu (RATP alebo SNCF), musel ju v meste viesť rušňovodič RATP a vonku zas SNCF. Trvalo dosť dlho, kým to tie dve štátne firmy dostali príkazom od nového úradu organizujúceho dopravu na Isle de France, že povolia súvislú jazdu bez výmeny rušňovodičov, v tom čase som tam už nebýval.
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
