Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

A pozri si také 31TR. To sú priam jazdiace vzorkovnice červenej. Hlavne po stránke vzhľadu laku. Od hlbokého matu, cez mat, polomat, pololesk, lesk a vysoký lesk, ktorý mali možno týždeň po tom čo opustil farbriku. To všetko vidíš aj na jednom voze.

Keby boli plenty z oceľových plechov, tak by hrdzaveli, t.j. museli by sa natrieť. Sú však plastové alebo laminátové, takže lak má minimálnu ochrannú funkciu.

Spomenul som si na zašlé časy dvojnápravových vozov. To, že je jar sme spoznali aj podľa doho, že dostali v dielňach nový náter, hlavne vždy vynikla novonatretá sivá strecha.

Skodovky jazdia v lete, v zime, praží na ne slnko, mrznú, tak sa to podpíše na laku. Ale naozaj nemajú v dieľňach autolakýrnika, ktorý by vevel opraviť takéto závady? Netreba so všetkým čakať na eurofondy a súťaže o veľké a drahé zákazky.

Pritom by sa cez to za lacny peniaz mohli dat foliu s nejakym peknym sloganom ako "Uz je nas 100" alebo "Castejsie ako metro" alebo "Nevadi, ze ste sa nevosli, o chvilu pride dalsia "

Katastrofa. Aj takto vedia dopadnúť 10 ročné vozidlá na konci roka 2026 jazdiace v hlavnom meste štátu EÚ, ktoré sú tu navyše považované, hoci len na papieri, za nosný systém.

Celkom trefné, tie vozy fakt vyzerajú, ako keby ich postihla psoriáza. Vyzerá to otrasne.

Asi šetria tými škrtmi na farbu. No stále je to málo. Lebo takéto psoriatické kysne nám tu jazdia.

Ujo, facebook je vedľa. Tu na to nikto nie je zvedavý.

Lebo na 49 metrové už prebehla súťaž a stačí podpísať zmluvu, aby sa mohli dodať. Stometrové, alebo ešte dlhšie, by sa nezmestili do zastávok a vyžadovali by si veľké úpravy v riadení križovatiek. Navyše stometrové nie sú potrebné.

V Pezinku už je západné číslovanie podľa koľají.

Ahoj,
Na Slovensku sa nezmenilo nič. V CZ sa po rekonštrukciách staníc mení číslovanie na "západné". Ide to ale pomaly. Teraz s tým začínajú Poliaci.

Neviem, čo všetko sa zmenilo za tých 30 rokov, ktoré som strávil v zahraničí. Po návrate som cestoval na Slovensku vlakom len z Petržalky do Viedne a tatranskými električkami. Ale tento spôsob referovania k nástupišťu si pamätám - vždy sa referovalo v prvom rade k číslu nástupišťa. Mne skôr vyhovovalo to, čo som zažil vo Švajčiarsku a Francúzsku, teda referovalo sa len k číslu koľaje, tým bolo presne dané, kde mám na vlak nastúpiť. Bolo to jednoznačné. Samotné nástupištia ("perony") neboli ani číslované. A čísla koľajú zodpovedali logickému sledu od staničnej budovy smerom na vzdialený koniec stanice, neboli ovplyvnené interným číslovaním pre železničiarov zahŕňajúcim aj odstavné koľaje a prípadne priebežné koľaje bez nástupišťa. Funguje to tam tak dodnes. Jediným problémom sú časté štrajky francúzskych železničiarov v časoch zvýšeného dopytu, ale to s číslovaním koľají už nesúvisí.

Pridružený fakt je ten, že v CH a F vlaky zastavujú na presne určenom mieste, nie je to voľbou rušňovodiča. Preto môžu byť čísla vozňov priradené sektorom na nástupišti, prípadne (na TGV staniciach) sú priamo čísla vozňov vyznačené na nástupišti.

Už aj Poliaci to pochopili, len banánik nie:
https://kolejowyportal.pl/rewolucja-w-oznaczaniu-peronow-pkp-plk-rozpoczna-pilotaz/

Áno, 400 km v dvojke, 600 km v jednotke.

Mňa by celkom zaujímalo, koľko € vedenie DPB ušetrilo tým zoškrtaním veľkého množstva ľudí v dielňach na električkách. Lebo už je to nejaký ten rok. A na čo sa tie peniaze využili. Nerýpam, fakt sa pýtam, či sa zvýšili platy inde, alebo sa to minulo na dodávateľské opravy (takže sa reálne moc neušetrilo, len to ide z inej položky), alebo na niečo úplne iné?

To sa riešilo pred štvrť storočím. Vtedy by to bolo reálnejšie než dnes (po technickej stránke). Nič z toho nebolo, iba úvahy.

K2 spojena s jednym vozom T3 je asi nerealna vec ze