Reakcia na: Viko #257059:
Dnes sa do domova dôchodcov dostaneš len po známosti a čaká sa na to roky. Riešili sme to pred asi 12 rokmi pre nebohého dedka. Mesačný poplatok bol okolo 700€ vtedy. A že teda sú ochotný ho dať na čakačku, pred ním boli už 13 ľudia. Dedko po skoro 6 rokoch umrel a nedočkal sa miesta. Na Slovensku ti chýbajú aj také "domovy" dôchodcov, kde si ešte samostatný dôchodca, ale už potrebuješ trocha dozor, zväčša to je riešené ako dve samostatné izby, čo majú spoločnú kuchynku, občas aj obývačku a sociálne zariadenia, dole na vrátnici je služba 24/7, je k dispozícii aj sestrička a človek, čo im poradí, ak im prídu nejaké papiere, že čo to pre nich znamená a podobne. Dôvod, prečo sú to väčšinou na jednu bytovú jednotku 2 izby je extrémne jednoduchý, ak sa niekomu z tých 2 izieb niečo stane, vie zavolať o pomoc a sused ho bude počuť, alebo si sused všimne, že sa sused už dlho neukázal, tak ho vies skontrolovať a majú si s kým pokecať. Toto napríklad na Slovensku sa skoro vôbec nevyskytuje.
Čiže jedine z úspor sa dám zavrieť niekam do domova a nemusím riešiť, či mi má kto navariť, obstarať mňa aj byt.
Táto debata je teda prudko hypotetická....
MatejBA
Pre mna je lahsie mat kupeny byt (coskoro dom) a auto, a presuvat sa za pracou, ako sa stahovat kazdu chvilu kvoli praci. Autom som za hodinu v CR, vo Viedni, v Piestanoch, v Nitre, v Gyori.
Ked som byval na DD a pracoval na ZP, tak mi to 10 minut trvalo kym som prisiel na elektricku, isiel 40 minut na ZP, ked som stihol prestup tak 5-10 minut autobusom, ked nie tak 20 minut peso. Opacne pridaj par minut ked som prestupil na trolejbus. Auto chtiac-nechtiac mi dava vacsiu flexibilitu a viac pracovnych prilezitosti - a nie, uz nemam 20 rokov aby som sa len tak stahoval z pleziru - uz nemam len za 1 kufor veci a 1 pocitac v zivote.