Discussion Forum › General Discussion

Vdaka. Tie moje nazory su pekne futuristicke...

Totiz suprava, je jedno na akej technologii zalozena, nezmeni svoju rychlost, iba pred stanicou odpoji a za stanicou naberie co potrebuje... S tym, ze odpajane jednotky by disponovali zariadenim na dobrzdenie, pripadne na posun po stanici.
S tym, ze v stanici by bola domovska lokomtiva sluziaca na dohnanie prechadzajuceho vlaku a pripojeni za jazdy...

No a vlastne, že bude vytvoreny spolocny system trati - sukromne trate az domov a spolocne trate - nieco ako dnesne dialnice, len na kolajniciach - kazdy bude ovladat svoju jednotku sam (len zada riadiacemu systemu trasu, mojim odhadom bezna premavkova rychlost okolo 300 km/h). V pripade ciest na dlhsie vzdialenosti je vyhodnejsie zapojit sa do rychlovlaku - na stanici - v pozadovanej ta odpoja. Najvacsi technologicky oriesok spociva v tom, ako dostat za tejto rychlosti jednotku (jednotky) zo stredu supravy.

A vychadzam z toho, ze vlaky raz budu jazdit 1000 km/h a viac... A to kazde zabrzdenie, stanie a rozjazd bude konzumovat vela casu.

A poznamka na zaver... Nemusis pokracovat v diskusii... Je to pohlad niekde do stoviek rokov dopredu a technologiou sa bude jednat pravdepodobne o nieco este nevyvinute - pravdepodobne zalozene ale na elektrickej energii.

Ten vlak Praha - Přelouč vedený jednotkou 471 ČD ide v režime AVV plne automaticky. Vodič tam výhradne zatvára dvere a dáva súhlas k odchodu. Žiadny sledovač rýchlostí a návestidiel.

Asi bude potrebné doporučiť Google a štúdium označovania vozidiel (ako hnacích, tak vlečných, sú ľudia, čo majú okolo toho rozsiahle weby, len teraz po pamäti link nedáma čas nemám).
Inak vozidlám sa nemenila brzda kvôli tomu, že by obrusovala koleso.

"Ozaj, kde je ten celoeuropsky CP ? Chystal som sa do Stockholmu a nikde som nevedel najst spojenie."

Je v dolnom sufliku v mojom stole. Inak sa da kupit na Nemeckych drahach v informacnom centre, myslim ze sa to vola DB Reisecentrum abo tak dajak. Vydava ho Thomas Cook v spolupraci so zeleznicnymi prepravcami a da sa objednat za 11,50 GBP plus postovne a balne na adrese Thomas Cook Publishing, P.O.Box 227, Coningsby Road, Peterborough PE3 8SB, United Kingdom.

Ked potrebujes najst spojenie online, cestovny poriadok celej Europy je opat na serveri Nemeckych drah, www.bahn.de . Tam si dokonca svoju oblubenu relaciu (spojenie z A do mozes nechat poslat ako Javovsku aplikaciu do mobilu, takze nemusis lozit na net, ked chces zistit, kedy najblizsie to ide z A do B.

"Preco si nemyslis, ze by mala jednotka nemohla byt schopna po odpojeni do stanice dobrzdit ?"

Neviem si predstavit, ze by niekde bolo nutne rozpajat alebo spajat vlak za jazdy. Skutocne neviem, ake podmienky by museli nastat, aby sa to nemohlo urobit v stanici. Automaticke spriahadla, pokial ich suprava ma, sa v stanici vedia odpojit a spojit za 10-20 sekund, to ti nie je dost? Naco chces rozpajat supravy za jazdy? To BTW znamena, ze aj v tej druhej suprave by pocas manevru musel byt strojvodca a zapnuta lokomotiva, dalej by sa zmiatol pocitac naprav na trati, ktory by registroval ubytok vagonov na vlaku, samotny proces by sa mohol na X miestach posrat a co potom? A kvoli comu riskovat a prenastavovat to vsetko? Napis mi JEDNO JEDINE spojenie, kde by sa podla teba OPLATILO odpojit cast supravy za jazdy a poslat ju inam. Penazna uspora nebude z toho ziadna, lebo lokomotivy dve, rusnovodici dvaja, naopak, boli by obrovske naklady na vyvoj a implementaciu takychto suprav a plus este zabezpecovacieho zariadenia.

"Jo a to este nevies, ze som uvazoval nad moznostou zapojenia vlaku za jazdy..."
No to fakt som rad, ze to este neviem. Radim ti co najrychlejsie si taketo hovadiny vypudit z hlavy.

"Na vagon sa ukladaju 4 + 4 ?"
Na nakladanie auta na vlak sa mozes ist podivat KAZDY DEN na poslednu kolaj prazskeho Hlavaku, pristup je zo Zizkova od krizovatky pri VSE. Nakladka na Laborec do Popradu prebieha od 19.45 do 20.15, odchod 21.34. Nakladka na Cassoviu do Kosic prebieha od 22.00 do 22.30, odchod 23.29. Zda sa mi, ze 5+5, ale nikdy som nevidel plne nalozeny voz.

" Ako teoretik to vidim tak, ze este stale trva pomerne dlhy cas, kym tie auta nalozia."

No ved prave, same teorie, same teorie, priam kypis napadmi, ktore vyzaduju obrovske naklady, ale komu to v praxi prospeje, to nenapises. Riesis problemy tam, kde nie su ziadne.

Ked ides sam autom z Prahy na vychod, a mas si vybrat celu noc namahavej jazdy nielen po dialniciach, pricom spalis 50 litrov benzinu (pri spotrebe 7/100), alebo si zaplatit 31 EUR, nespalit ziadny benzin a nechat sa odviezt aj s autom vo vlaku, tak ti nejaka hodinova nakladacia doba VOBEC nevadi. Zvlast ked vonku napriklad husto snezi. Nehovoriac uz o tom, ze vlak ta vezie z centra do centra a nemusis sa vyplietat z mesta.

"Vizia je postavena aj na useky 200 - 500 km, kedy by sa to malo oplatit."

Jaka zase vizia, ty vizionar? Autovlaky su aj na tisickilometrove trasy (napriklad k moru v lete), ale aj na 20-50-kilometrove trasy (obce v Svajciarsku, kam v zime nevedie zjazdna cesta, si auta dovazaju a vyvazaju vyhradne vlakmi, pripadne ostrov Sylt v Nemecku, kam z pevniny vedie iba zeleznica, ale nie cesta, pripadne najznamejsi autovlak cez Eurotunnel do Anglicka.) Komercne je najzaujimavejsia vzdialenost cca 500-1000 km.

"Mam na mysli jednotku, ktoru budu schopni nalozit a vylozit v priebehu niekolkych minut. A hlavne zapojit do supravy..."

Ako kde. V tom Svajciarsku maju len jednopodlazny plosinovy vagon a nakladka netrva dlho. Vascinou sa vsak pouzivaju dvojpodlazne vozy typu MDDlm (v europe ich maju napr. DB, HZ a SNCF, na trati Praha-Kosice a Praha-Poprad byvaju nasadene chorvatske autovozy vid http://www.railfaneurope.net/pix/hr/car/MDDlm/pix.html), tam nakladka trva pol hodiny a nasledne pripojenie na supravu moze trvat asi 10-15 minut. (To, ze v Prahe to trva dlhsie, neznamena, ze sa to neda stihnut rychlejsie.) Este upozornujem, ze je rozdiel medzi autovoznom MDDlm, ktory moze byt zaradeny do rychlika, a autovoznom Laekks, ktory nemoze byt zaradeny do rychlika, lebo je to nakladny vozen a pouziva sa napr. na odvoz aut z automobilky (aj Skoda v Boleslavi ma svoju flotilu vozov Laekks).

"A zrovna dnes som videl reportaz o primestskom vlaku Praha - Prelouc riadeneho pocitacom - so zasahmi strojvodcu. Nenazval by som to tak ako slecna redaktorka, skor to bol sledovac rychlosti a navestidiel."

Nemusis to nazyvat nijako, ten system svoje meno uz davno ma a vola sa AVV (automaticke vedeni vlaku). Na trati Praha-Pardubice funguje uz peknych par rokov, aj ked pani redaktorka si to vsimla az teraz.

mno, vdaka.

Ozaj, kde je ten celoeuropsky CP ? Chystal som sa do Stockholmu a nikde som nevedel najst spojenie.

Mno. K tym autovlakom... Je pochopitelne, ze existuju. Ako teoretik to vidim tak, ze este stale trva pomerne dlhy cas, kym tie auta nalozia.
Vizia je postavena aj na useky 200 - 500 km, kedy by sa to malo oplatit. Auta totiz svoj rychlostny standard potencialne neprekonaju ako vlaky, uz len z technickeho a bezpecnostneho hladiska.
Na vagon sa ukladaju 4 + 4 ?
Mam na mysli jednotku, ktoru budu schopni nalozit a vylozit v priebehu niekolkych minut. A hlavne zapojit do supravy...

No a s tym odpajanim to nemusi byt tragicke... casom. Samozrejme, ze hakovym systemom to nepojde, rovnako ani s tlakovymi brzdami.
Preco si nemyslis, ze by mala jednotka nemohla byt schopna po odpojeni do stanice dobrzdit ?

A zrovna dnes som videl reportaz o primestskom vlaku Praha - Prelouc riadeneho pocitacom - so zasahmi strojvodcu. Nenazval by som to tak ako slecna redaktorka, skor to bol sledovac rychlosti a navestidiel.

Jo a to este nevies, ze som uvazoval nad moznostou zapojenia vlaku za jazdy...

Beriem v uvahu nahle zabrzdenie materskej supravy, ale to by sa snad dalo synchronizaciou lokomotiv a jednotiek vyriesit...

aktualne: SAD Trencin nakupi autobusy C 954E, B 952E, B 961 a Citelis za 450 milionov Sk. Dodavatel Tempu - Trans, Kosice.

Vacsina ich jazdi nie kazdodenne. Vynimkou je napr. ta prazsko-vychodna vetva. A s tou zvlastnou cenou suhlasim, ved aj PP-Pha mas na Sonderpreis 25 EUR za vodica+auto

Rozvoj MHD počas ôsmych rokov

Vlani začala Slovenská autobusová doprava Prievidza uskutočňovať podstatné zmeny v mestskej hromadnej doprave, ktorej je prevádzkovateľom. Od 1. decembra 2005 platia nové cestovné poriadky. Vytvorené boli na základe požiadaviek občanov s dodatočným optimalizovaním odborníkmi z Vysokej škole dopravnej. Vďaka tomu, že sa ukončila mimoúrovňová križovatka SAD mohla vytvoriť aj ďalšie zastávky. Všetky tieto zmeny sa odzrkadlili na viac ako päť percentnom zvýšení počtu cestujúcich mestskou hromadnou dopravou. Kvalita v MHD by sa podľa slov generálneho riaditeľa spoločnosti Michal Danko v budúcnosti ešte zvyšovať. Zaručiť by to mala Koncepcia rozvoja MHD na ďalších osem rokov, ktorú navrhol prevádzkovateľ. Schváleniu koncepcie prievidzským zastupiteľstvom na jeho poslednom rokovaní, predchádzali niekoľkomesačné rokovania medzi SAD a mestom ako obstarávateľom MHD. „Od koncepcie sa bude odvíjať ako často budú autobusy premávať, a na akých linkách a koľko bude stáť lístok. Ide o dlhodobý odhad, ktorý umožní, aby obe strany dospeli k vzájomnej dohode, ktorá bude prijateľná ako pre cestujúcich, tak i pre prevádzkovateľa a obstarávateľa MHD,“ hovorí M. Danko. Pretože mestská hromadná doprava bola navrhnutá na podmienky spred niekoľkých desaťročí. V súčasnosti je realizovaná približne tridsiatimi autobusmi a niektoré z nich majú vek aj dvadsaťtri rokov. „Rozvoj v rámci koncepcie je navrhnutý tak, aby sa vozový park začal obnovoval pravidelne. Obnovu plánujeme počas ôsmich rokov. V tomto čase plánujeme zakúpiť dvadsať autobusov. Tento rok by malo pribudnúť prvých osem. Tieto autobusy budú spĺňať kritériá modernosti a bezpečnosti. Nové vozidlá budú menej nákladové na spotrebu a údržbu,“ dodal generálny riaditeľ. Prijatie koncepcie zo strany mesta poskytlo spoločnosti SAD Prievidza záruku, pre v prípade, ak by chcel obstarávateľ predčasne ukončiť túto zmluvu, musel by spoločnosti vykryť zostatkovú hodnotu zakúpených autobusov.

Prieboj [7. 5. 2006]
http://www.regionalnenoviny.sk/clanok.asp?cl=2706781

V tomto případě jen doplním, že to, co se píše v Kursbuchu Europa neznamená, že by se jednalo o ucelený systém autovlaků- tyto vlaky obvykle nejsou uvedeny v normálním CP (snad s částečnou výjimkou Itálie) a nejsem si jistý, jestli tam platí běžné železniční jízdné- obávám se, že na každý vlak platí speciální Globalpreis (minimálně u DB Autozug mi to tak přišlo).
Ovšem s ohledem na charakter vlaků je otázka, jestli o nějakou "síť" vůbec usilovat- klientela přece do nástupního místa dojede po svých a v cíli už taky o vlak nemusí zavadit, tak k čemu síť ne? Ostatně typicky příklad autovlaku evropského typu jsme měli donedávna i doma- oba Jadran expresy plně odpovídaly tomu, co provozuje třeba právě DBAutozug...

Já bych osobně spíš preferoval koupit mezinárodní jízdenku BA- Hegyeshalom a operaci s přestupem realizoval tam. Je to sice o něco dražší, ale v Hegyeshalomu toho jezdí podstatně víc než v Rajce a několik ušetřených hodiny někdy může za těch cca. 100 Sk stát...

Dňa 3. 6. 2006 sa v rámci akcie Brno - město uprostred Evropy uskutoční deň otvorených dverí v areáli DPMB Medlánky (ústredné dielne, garáže autobusov a električiek). Mimo iných atrakcií si bude možné vyskúšať riadiť električku. Historického konvoja vozidiel sa tento rok zúčasní aj parná lokomotíva Caroline. Bližšie info budú uverejnené na www.dpmb.cz

Pozor, DPMB je v Brne, nie v Bratislave. ?

webnoviny.sk :: MDPT už vyhlásilo súťaž na štúdiu dopravnej obslužnosti KSK
http://www.webnoviny.sk/article.php?aid=27151
- ta kde boli doteraz? Pokiaľ viem tak integrovanú dopravu mali v programe na toto obdobie. Navyše je trošku divnô že to robí ministerstvo a nie kraje. ?

"Vytvorený systém autovlakov sa veľmi vo svete nevidí. Videli ste niekto niekde niečo také, že Vaše auto Vám niekde pomerne rýchlo naložia a vy sa prípadne poveziete v tom istom vlaku ? Ak by to bolo celkove rýchlejšie ako vlastná cesta autom, mohlo by to byť úspešné."

Takze "vytvoreny system autovlakov sa vo svete nevidi"?

Vnutrostatne autovlaky idu v tychto statoch:
AT, HR, FI, FR, DE, CH, GB, GR, IT, PT, YU, ES.

Medzinarodne autovlaky maju terminaly v tychto europskych mestach:
Ancona, Avignon, Bari, Berlin, Bologna, Bolzano, Brive, Calais, Denderleeuw, Dortmund, Dusseldorf, Edirne, Firenze, Frankfurt-Neu Isenberg, Frejus-St.Raphael, Geneve, Hamburg, s'Hertogenbosch, Hildesheim, Innsbruck, Koper, Kosice, Lamezia, Livorno, Munchen, Napoli, Narbonne, Nice, Poprad-Tatry, Praha, Rijeka, Rimini, Roma, St. Raphael, Salzburg, Split, Stuttgart-Kornwestheim, Thessaloniki, Toulouse, Venezia, Verona, Villach, Villa San Giovanni, Wien, Zurich.

V celoeuropskom cestovnom poriadku zaberaju autovlaky 5 stran popisanych fontom velkosti 7. Vsetky funguju tak, ze vodic sa vezie v tom istom vlaku ako jeho auto. Dokonca aj tie na trase Praha-Poprad a Praha-Kosice. Takze o com ty to uvazujes? Autovlakov je v Europe habadej, a asi vyznam maju, ked ich tolko jazdi.

Odpajanie vagonov za jazdy je neskonala blbost, ktora hranici so vseobecnym ohrozenim. Okrem toho, europske vlaky su konstruovane tak, ze pri rozpojeni supravy za jazdy sa rozpoji aj vysokotlake brzdove vzduchove potrubie, z ktoreho unikne vzduch a tym sa celuste brzd pritlacia o koleso a oba fragmenty vlaku zastavia.

Kak skazal Lenin, ucitsja, ucitsja, ucitsja!

2) je jedno, ci v Rajke nastupi do vlaku iduceho vnutrostatnu madarsku relaciu, alebo do medzistatneho vlaku prichadzajuceho zo Slovenska. Cesta musi byt zapocata a ukoncena v Madarsku.

Postup je takyto:
1) cestujuci nad 60 rokov si zakupi listok pre maly pohranicny styk Rusovce-Rajka a nastupi v Bratislave do vlaku. V Rajke MUSI VYSTUPIT, nechat vlak odist a pockat si na iny vlak. Totiz MAV to maju takto debilne vyriesene. Pokial ti plati listok len do pohranicnej stanice, dalej musis ist inym vlakom. Pri hustote dopravy na trati Rajka-Hegyeshalom to fakt nie je nic prijemne.

To bolo "rýchlo vlak", v tej reportáži bolo takých viet s podivným slovosledom niekoľko... "Pravdepodobne uvoľnenie skál spôsobila tuhá tohtoročná zima...". ? ? ?

Otázka na železničiarov - cestovanie do Maďarska:
1. Do Budapešti z BA je ráno najrýchlejšie spojenie R 337 BÁTHORY a EN 269 KALMAN IMRE s prestupom v Hegyeshalome. Ak si kúpim spiatočný lístok do BA - Budapešť, môže bezproblémovo presadnúť na druhý spomínaný vlak? Nie sú na vlak kategórie Euronight nejaké extra príplatky alebo povinné rezervácie?

2. Na webe ZSSK je uvedené "Občania Európskej únie vo veku nad 65 rokov môžu cestovať na MÁV (Maďarské štátne železnice) bezplatne. Bezplatná preprava sa poskytuje len vo vnútroštátnej preprave MÁV, nie v medzinárodnej preprave. V tejto súvislosti upozorňujeme, že pri prekročení štátnej hranice je potrebné preukázať sa platným cestovným lístkom.

V praxi to znamená, že pri ceste v priamych medzinárodných vlakoch musí byť cestujúci vypravený klasicky (napr. spiatočný zľavnený medzinárodný cestovný lístok v susedskej preprave, alebo malý pohraničný styk). Ak by cestujúci chcel využívať ponuku MÁV, musí z priameho medzinárodného vlaku po prekročení hranice vystúpiť v najbližšej vhodnej stanici na území MÁV a v ceste pokračovať iným vlakom. Až z tejto stanice má potom občan Európskej únie nad 65 rokov možnosť v rámci vnútroštátnej prepravy MÁV cestovať bezplatne na základe predloženia úradného preukazu totožnosti. Uvedené platí obdobne aj pre cestu späť."

Ako je to v prípade, že by občan SR chcel nastúpiť na medzinárodný rýchlik až v Rajke? Môže takýto vlak použiť? Čo presne sa rozumie pojmom "vnútroštátna preprava MÁV"? Sú to len vnútroštátne vlaky? Alebo všetky vlaky idúce územím Maďarska, do ktorých nastúpi cestujúci až na ich území?

Ďakujem za odpoveď.

Minule som uvažoval nad dvomi systémami:
Je viac ako jasné, že železnice budú musieť prijať veľký objem dopravy - len v súvislosti s nedostatkom - a vysokou cenou ropy.
Vozne na prepravu áut sú využívané okrem pár autovlakov Praha - Tatry pre verejnosť len sporadicky.
Predpokladám, že naloženie jedného vozňa je časovo náročná operácia. Vytvorený systém autovlakov sa veľmi vo svete nevidí. Videli ste niekto niekde niečo také, že Vaše auto Vám niekde pomerne rýchlo naložia a vy sa prípadne poveziete v tom istom vlaku ? Ak by to bolo celkove rýchlejšie ako vlastná cesta autom, mohlo by to byť úspešné.
V súvislosti s rýchlosťou – počuli ste niekedy o nejakom systéme možného odpájania vagónov za jazdy a následnom dobrzdení odpojeného vagóna ?

sorry soske, ale vážne nemám ani potuchy o železničnom prepravnom slovníku, tak sa musím učiť... ?
Viem, že 499 vychádza z ešte starých prepočtov.
Máš k dispozícii nejaký solídny web, kde sú loko na našich tratiach lepšie popísané ?
No a k tým vagónom - to že sa im menily podvozky aj preto, lebo dochadza k obrusovaniu kolesa brzdou ? A ako sa zmenila ich možná rýchlosť ?
No a v prípade asi najstarších členov vlaku - jedálenských, ležadlových, lozkových - v ČR som sa stretol s názorom, že práve koli nim vlak svistat tých 140 nemoze, ale len 120... Neviem...