Discussion Forum › General Discussion

all: Vcera som sa prvy krat odviezol 201kou po SAV. Je to celkom sranda pocuvat tie reakcie cestujucich ked neodboci na stanicu Skoro toho vodica zbili.
vcera: ZV 2011 na 34/?

Turbo: 2 rozchody na jednej trati by som bral iba ako vec docasnu, na usekoch kde sa neda spravit okamzity prechod na 1435. Tvoj plan totiz predpoklada zas len 2 oddelene systemy, ktore budu akurat zdielat ten isty priestor a budu mat rovnake napajacie napatie... a sirka voznovej skrine 2.8 metra by bola urcite pekna, ale nepovazujem ju za nevyhnutnost... Kapacitu mozes zvysit aj predlzenim supravy (a k tomu potrebujes len papierovu zmenu + predlzit nastupne ostrovceky na rozdiel od technickych zmient v pripade zmeny sirky skrine (co by sice tiez nemuselo byt az tak od veci, ale zda sa mi to takmer nerealizovatelne)

Ad.:d3k0
Ďakujem za opravu

Koho zaujima, ako to v tom Karlsruhe naozaj vyzera, skuste http://www.bahnuk.150m.com/340/germany/karlsruhe/kvv97.zip - ale potrebujete mat simulator bahn, co by vsak mal mat kazdy Druha vec je http://www.karlsruhe.de/KVV/download/lnp/lnpnetz.pdf schema v pdf, ale k tomu je zase mat dobre mapu Nemecka.

Videl som prave na ceste do prace novu dlhu naprdenu (plynovu ) Karosu.Pekna

Martyk:
V Blawe mame kola profilove, teda kuzelove. Kolajnice su kadejake (by si sa divil...), mame po meste dost vela typov a urcite najdes zvisle aj sklonene. Ale myslim ze viacej je sklonenych. Ak sa teraz nieco rekonstruuje, tak vacsinou na kolajnice S49, alebo na zliabkove NT4. Kedze som teraz v robote, tak si nemozem v literature overit presny rozdiel medzi pojmom zvisle a sklonene. Ale su tam aj preirezy jednotlivych typov a tam to je popisane.

K prechodu elin na vlaky. Vime co je v Karlsruhe a je to suepr vec. Nasi pracovnici v DP konecne presvedcili nasich radnych papalasov aby sa tam bol pozriet. Videli to. Potom isty pan zo spolocnosti Metro. a. s. toto zobral ako model a zacal s tym robit. Boli sme na prezentacii projektu "Metro a region". Tam nam najprv pol hodinu vysvetlovali ako to funguje v Karlssruhe, ake je to genialne, ze by to bolo to vhodne pre Bratislavu atd atd... Potom zacali ukazovat mapky a odbobne blobost, uz akoze BA. Nuz, pani z Metra a. s. si to cele prekrutili a to co prezentovali vobec nebol system Karlsruhe, aj ked to tak nazyvali. Oni totiz tlacili vlaky do mesta a nie elektricku do regionu. Este na to aj upozornili, ze sucasna elektricka ma na seba prebrat iba doplnkovu dopravu. (?????) Pri diskusii nikto, opakujem nikto z pritomnych nepovedal ze je to dobry napad, ze s tym suhlasi a pod. Vsetci co tam boli to kritizovali, poukazovali na nezmysly, zbytocnost a v neposlednom rade na nerealizovatelnost toho ich napadu. Potom aj vysiel clanok v novinach s nazvom "Plany na metro nepresvedcili"... No a viete co sa stalo potom? Nic, aj tak to chcu stavat.... To o niecom svedci.... Oni velmi dobre vedia co su, takze to nebudem pisat.

Inac, ak sa chcu dostat eliny do regionu, tak sa zmene rozchodu nevyhneme. Ja osobne podporujem to, ze vozidla su nove, typu hybryd tramvaj / vlak. So sirkou skrine aspon 2,8 metra. Behal by po zeleznici v regione, ale vyzbroj by mu zhltla aj 600 V js. Ak by taketo kockopsi checli ist po tramvajovyhc tratiach, tak nevidim problem. Stacilo by prestavat niektore trate, vsak taketo hybrydne vlaky by nemuseli chodit az do uplneho centra, na Hviezdoslavovo nam. Myslim si ze prestavba napriklad Ruzinovskej radialy, az po Trnavske myto na trat s dvoma rozchodmi o vacsej osovej vzdialenosti (aby vyhovovala aj sirke skrine 2,8 metra) by stacila. Pred Trnavskym mytom by sa normalnorozchodna cast trate oddelila a zisla by pod zem. Potom by mohla ist ako metro na hlavnu staicu alebo aj krizom cez mesto, co nam prezentoval aj pan Kovalcik. Uzkorozchoden eliny so sirkou 2,5 metra by som nechal v meste a na povrchu nie pod zem. Tam by som tlacil nieco kapacitnejsie (vylucne pod zem), aby to mohlo ist jednak rychlejsie a druhak aby to nebrzdili zbytocne huste zastavky. Cize nieco na systeme: Po regione na tratiach ZSR, na radialach spolocne s elinami a v meste samostatne pod zemou. Inac sponemuty priklad Ruzinovsekj radialy nie je zrovna najlpesi, skor by sa holidla radiala Racianska. Niekde pri Mladej Garde by sa Normalnorozchodna cast odclenila, napojila by sa na vlecku do Filialky a sme o5 na Trnavskom myte. A podobne. Nemusime mat celu siet na 1435 mm, podla mna stcia useky, po ktorych budu behat spominane vozidla "kockopes". Trate sa vopred urcia, nemusi ich byt vela, stacia dve - tri po meste a mozu byt aj pod zemou. Uzkorozchodnu elektricku prebudovavat na rozchod 1435 mm je prilis drahe a aj tak sa mi zda byt lepsie, ak bude po regione behat nieco kapacitnejsie, so sirkou aspon 2,8 metra. Lebo 2,5 metra je malo, malo na vlak, ale dost pre elinu. Elektricka by ale nestracala svoj vyznam ako nosny system na niektorych usekoch a zarovej by sa aj opravili trate. Chcem naznacit, ze elektricka a vlak, aj napriek tomu ze su na rozdielnych rozchodch sa stale nevylucuju. Aspon pre mna nie.

Martyk:
V Blawe mame kola profilove, teda kuzelove. Kolajnice su kadejake (by si sa divil...), mame po meste dost vela typov a urcite najdes zvisle aj sklonene. Ale myslim ze viacej je sklonenych. Ak sa teraz nieco rekonstruuje, tak vacsinou na kolajnice S49, alebo na zliabkove NT4. Kedze som teraz v robote, tak si nemozem v literature overit presny rozdiel medzi pojmom zvisle a sklonene. Ale su tam aj preirezy jednotlivych typov a tam to je popisane.

K prechodu elin na vlaky. Vime co je v Karlsruhe a je to suepr vec. Nasi pracovnici v DP konecne presvedcili nasich radnych papalasov aby sa tam bol pozriet. Videli to. Potom isty pan zo spolocnosti Metro. a. s. toto zobral ako model a zacal s tym robit. Boli sme na prezentacii projektu "Metro a region". Tam nam najprv pol hodinu vysvetlovali ako to funguje v Karlssruhe, ake je to genialne, ze by to bolo to vhodne pre Bratislavu atd atd... Potom zacali ukazovat mapky a odbobne blobost, uz akoze BA. Nuz, pani z Metra a. s. si to cele prekrutili a to co prezentovali vobec nebol system Karlsruhe, aj ked to tak nazyvali. Oni totiz tlacili vlaky do mesta a nie elektricku do regionu. Este na to aj upozornili, ze sucasna elektricka ma na seba prebrat iba doplnkovu dopravu. (?????) Pri diskusii nikto, opakujem nikto z pritomnych nepovedal ze je to dobry napad, ze s tym suhlasi a pod. Vsetci co tam boli to kritizovali, poukazovali na nezmysly, zbytocnost a v neposlednom rade na nerealizovatelnost toho ich napadu. Potom aj vysiel clanok v novinach s nazvom "Plany na metro nepresvedcili"... No a viete co sa stalo potom? Nic, aj tak to chcu stavat.... To o niecom svedci.... Oni velmi dobre vedia co su, takze to nebudem pisat.

Inac, ak sa chcu dostat eliny do regionu, tak sa zmene rozchodu nevyhneme. Ja osobne podporujem to, ze vozidla su nove, typu hybryd tramvaj / vlak. So sirkou skrine aspon 2,8 metra. Behal by po zeleznici v regione, ale vyzbroj by mu zhltla aj 600 V js. Ak by taketo kockopsi checli ist po tramvajovyhc tratiach, tak nevidim problem. Stacilo by prestavat niektore trate, vsak taketo hybrydne vlaky by nemuseli chodit az do uplneho centra, na Hviezdoslavovo nam. Myslim si ze prestavba napriklad Ruzinovskej radialy, az po Trnavske myto na trat s dvoma rozchodmi o vacsej osovej vzdialenosti (aby vyhovovala aj sirke skrine 2,8 metra) by stacila. Pred Trnavskym mytom by sa normalnorozchodna cast trate oddelila a zisla by pod zem. Potom by mohla ist ako metro na hlavnu staicu alebo aj krizom cez mesto, co nam prezentoval aj pan Kovalcik. Uzkorozchoden eliny so sirkou 2,5 metra by som nechal v meste a na povrchu nie pod zem. Tam by som tlacil nieco kapacitnejsie (vylucne pod zem), aby to mohlo ist jednak rychlejsie a druhak aby to nebrzdili zbytocne huste zastavky. Cize nieco na systeme: Po regione na tratiach ZSR, na radialach spolocne s elinami a v meste samostatne pod zemou. Inac sponemuty priklad Ruzinovsekj radialy nie je zrovna najlpesi, skor by sa holidla radiala Racianska. Niekde pri Mladej Garde by sa Normalnorozchodna cast odclenila, napojila by sa na vlecku do Filialky a sme o5 na Trnavskom myte. A podobne. Nemusime mat celu siet na 1435 mm, podla mna stcia useky, po ktorych budu behat spominane vozidla "kockopes". Trate sa vopred urcia, nemusi ich byt vela, stacia dve - tri po meste a mozu byt aj pod zemou. Uzkorozchodnu elektricku prebudovavat na rozchod 1435 mm je prilis drahe a aj tak sa mi zda byt lepsie, ak bude po regione behat nieco kapacitnejsie, so sirkou aspon 2,8 metra. Lebo 2,5 metra je malo, malo na vlak, ale dost pre elinu. Elektricka by ale nestracala svoj vyznam ako nosny system na niektorych usekoch a zarovej by sa aj opravili trate. Chcem naznacit, ze elektricka a vlak, aj napriek tomu ze su na rozdielnych rozchodch sa stale nevylucuju. Aspon pre mna nie.

piotrus: Neda sa to presne urcit, kazdy den je ( bude ) vypravovany iny pocet Ik. 280. Samozrejme, ze cez prazdnniny to bude o nieco menej ako pocas skolskeho roku. Ale ak sa chystas nieco nafotit, myslim, ze najdes este slusny pocet.

Martin z Ph-y: jasné, sme kamoši a teším sa na vás niekedy opäť v Blave, resp. ja idem v lete do Prahy, tak sa Ti snáď ozvem.

J> nie, nedalo by sa to...viac riadkov to nema...kde by potom vypisovali tie blbosti co doteraz? jo, minule som tam videl casovy udaj...po 12.00 tam svietilo ze Dobre rano...

Martyk: ULF je pekná ale mne sa viac lúbia tie starinky čo im tam jazdia E, E-1, E-2. Ja by som bol rád keby v BA jazdili T3, a K2. Ešte aj T6 by mohli, ale žiadne nové. Troxu spiatočnícke čo?

Keď hovorite otom programovaní. Nedala by sa infotabula pod mostom naprogramovať aj s časom. Bolo by to ohodne lepšie. Aj teraz je to perfektne ale s časom - dokonalé.

#8153 Martyk, ak som si dobre všimol, tak kolesá sú valcové bez profilu, a kolajnice sú I-čko, a smerom dole sa rozširujú, takže asi sú sklonené. Ak sa mýlim, tak ma opravte.

Turbo nebo kdokoli,
Jaký maj v Blavě tramvaje kola? Válcový nebo profilový ? A kolejnice sou svislý sebo skloněný?

Kolik Ik280 jsou vipravovany v odobi 1.07-31.08 a kolik v odobi 1.09-30.06?

Si,
ŽSR maj v Bratislave 25 kV, 50 Hz. To by ve městě bylo fakt drsně nebezpečný. Viděl sem, jednou nákladní auto, krý si kovovym něčim, co vezlo, štrejchlo vo trolej s 25 kV. Měl z toho díry v pneumatikách.

Martyk: ten moj napad s menenim trakcneho napatie nevyplyva z toho ze by to bolo treba upravit z dovodov aby to mohlo ist na zeleznicu (v takom priapde by som urcite volil napajacie napatie identicke ako pouziva ZSR a pre pripad prechodu na rakuske drahy by som mal proste dvojnapatovu sustavu (co by nebola ziadna novinka) (z bezpecnostnych dovodov ale tak vysoke napatie na trakciu do mesta nepatri), ale 3 systemy, to uz zaberie aj neake miesto tie zariadenicka na to (hmm a pan Kovalcik chcel taketo masinky narvat do tunela:-)). Moj ciel pri takychto spekulaciach bol skor ten aby som mohol bez potreby davat hrubsie trolejove vodice dostat na trat viacej a pripadne aj silnejsich suprav, moje uvahy sa tykali 40 metrovych voznov, pripadne 2 40 metrovych spriahnutych do 80 metroveho vlaku...

Muhehe. Sem si představil, jak po Obchodní jede třísystémovej ULF.
Změna napájecího napětí tramvají je docela divnej nápad, hlavně proto, že souběh neni možnej. Je taky zbytečná, protože voba systémy na železnici sou strídavý a tim pádem se to dá transformovat. Frekvence je irelevantní a když chceš rekuperovat, tak se to elektronicky konvertuje (v novejch lokomotivách lokomotivách je to běžný). Měniče pro trakční motory vždycky dostávaj stejnosměrnej proud, kerej měněj na střídavej, protože pro napájení trakčního asynchronního motoru musíš měnit při rozjezdu frekvenci. Elektrický vozidlo schopný dojet z Obchodní k prátru se postavit dá a je v podstatě vyřešený.

Martyk: cena za zmenu rozchodu: ano, vymenit rozchod je velmi drahe, ale v BA je situacia asi taka, ze je len malo trati ktore by nepytali udrzbu (chvalabohu toto leto sa jeden havarijnu usek uz podarilo opravit a druhy je planovany na mesiace jul a august), takze zisk z toho by bol zaroven ten zeby sa spravila rekonstrukcia trati.
Ja by som tiez celkom rad vidiet v BA hybrid medzi elektrickou a zeleznicou, urcite by to slo dosiahnut, aj ked asi stalo by to vela namahy vtesnat prislusne mestske vlaky (elektricky) do premavky na zeleznici, pretoze tratove useky ktore by boli pre takuto dopravu najzaujimavejsie su zarovan aj navacsmi dopravne zatazene (jeden je smer na Brno, druhy na Zilinu), o nieco menej zatazena trat je smerom na Galantu a asi najmenej zatazene su trate na wieden (tato by mohla byt dost zaujimava, ale znamenalo by to vyuzivat az 3 rozne napajacie sustavy), na Hegyeshalom (Madarsko) a na Komarno (tato nie je ani elektrifikovana). Posledne 3 su jednokajky.
Jednoznacne velky prinos by mali trate smerom na Malacky (Brno), Trnavu (Zilina) a Galantu, z tychto smerov dochadza denne dost velke mnozstvo ludi prevazne spojmi SAD
PS: ja osobne som uz napriklad spekuloval aj o zmene trakcneho napajania na 1.5 alebo 3 kV, co by sice po technickej stranke bolo este narocnejsie na realizaciu ako zmena rozchodu, ale malo by to vyhodu moznosti prenasat vyssie vykony cez tie iste prierezy vodicov (TEZ ma trakcne napatie 1.5 kV)