Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Záleží zrejme od nastavenia obmedzenia. Batériám vyslovene nerobí dobre vysoký prúd ...

Parciálmi som už cestoval kade-tade, v Zlíne do brutálneho svahu na konečnú "Za kapličkou" šla 26 Tr-ka na baterky úplne štandardne, ako aj pod vedením.

Ešte som nedoplnil kľúčovú vec, medzi zastávkami Lingov - Miestny úrad KVP to bolo rovných 11km.

V Košiciach bol parciálny krátky SOR odskúšaný na linke 71, na linke kde nafťáky dosahujú najvyššiu spotrebu, členitým terénom a bez vedenia sme prešli z Lingova na zastávku Miestny úrad KVP, čo je temer polkolo (bez troch zastávok). S vodičom sme stav batérie každú zastávku zapisovali... Zápisy mám pred sebou tak sa s vami podelím o poznatky, z 89 % sa vybil na 32%. Vybíjanie ale prudko závisí od toho, v akom teréne vozidlo ide, napíklad len medzi zastávkami Krajský súd a Ružová, čo je do kopca a medzi zastávkami je 800 metrov sa vybil z 59 na 49%. Potom bol na úsek Miestny úrad KVP - Kláštor - Miestny úrad KVP zase na vedení, a za ten krátky úsek (cca 2km) sa dobil z 32 na 44 %. Vozidlo šlo bez prestávky, teda nemalo sa kedy dobiť. Pri jazde po rovine a z kopca potom zo sídliska KVP ku Steel Aréne sa vybilo z 44 na 38% (trasa bez vedenia 3 km). Inak sa cca v rozmedzí tých 30-70% dobíjal rýchlo ak bol na vedení, medzi zastávkami v priemere 2% (niekde 1 a niekde aj 5), avšak od 70 % vyššie to bolo v priemere už len 1%. Ťažko teda vypočítať dojazd, treba brať do úvahy, že jazdil na linke pre kĺbové autobusy, a bol natrieskaný do posledného miesta, vyslovená sardinkáreň, takže za nie takých katastrofálnych podmienok tipujem, že z plného nabitia by to tých 20km na 30% dať mohlo.

Otázkou zostáva efektivita. Na vedení to ide ako raketa, ako tuctový trolejbus. Mimo vedenia pri jazde na baterku to má prúdové obmedzenie, aby batériu nevydžabal hneď. To sa prejaví potom tak, že zatiaľčo najlenivejšie vozidlo galaxie, plynový Citelis, ide v predmetnom kopci 30 km/h, parciál na baterky prekročil 10km/h iba prázdny. Na baterku je to mimo roviny nepoužiteľné, aj tam cítiť, že nemá výkon. Dúfam, že to vaši dobre zvážia...

Na FB stránke, na ktorú tu odkazovali predo mnou píšu aj o testovaní jazdy bez vedenia pri pomere 50/50. Problém by možno bol, keby sa trolej dostal do kolóny a taktiež, koľko rokov si taký trolej udrží kapacitu batérie.

Tiež ale považujem za hlavný problém rýchlosť dobíjania. Na druhú stranu podľa mňa dosť záleží i na tom, či má konečná zastávka trolejové vedenie, aby sa tam mohol cez prestávku dobíjať trolej. To spĺňajú všetky spoje okrem 22, ktorá by sa zrejme posunula na Rusínsku, kde by mala väčší podiel jazdy pod vedením. Taktiež taká 39 nepôjde mimo trolejov stále a zaujímavý by bol údaj, či do Škáry stihne dobiť to, čo stratila na Mukačevskej.

Nejde len o absolútny dojazd, ale aj o čas na opätovné dobitie. Ak si dobre spomínam, skúsenosti dopravcov hovoria, že pomer nezatrolejovanej a zatrolejovanej časti trasy pre parciál by mal byť 1:2.

Ja som (tiež na tej istej stránke) čítal, že 15 km, ale veď to je jedno, či 12 či 15 (čo sa týka diskusie).

Môjho názor je, že pokiaľ nebude zatrolejovaný úsek Košická - Švábska - Solivarská, tak je zbytočné "parciálne hračky" kupovať.

Pokiaľ ide o linky, tak 10, 19, 29, 32, 32A, 39 kľudne a samozrejme aj 36 (tú ani nedali).

Pamätám si, že ešte keď 32 chodila cez Pod Táborom, tak Ikarusy v podjazde škrtali anténu o betón, keďže tam je výška podjazdu 3,2 m a Ikarus mal lehce cez tri metre výšku

Myslím, že dojazd je 10-12 km. Čítal som to niekde na fb plzeňské trolejbusy.

Ak je značenie dobre urobené, tak 3,3 neznamená, že sa niečo o desať centimetrov väčšie nutne ošúcha (aj keď neprekvapilo by ma, že pri takejto malej výške si autor v mene menšieho obmedzenia veľkú rezervu nenechal).
Na druhej strane, fascinuje ma, že sa za tie roky rokúce správca neunúval dané podjazdy aspoň mierne prehĺbiť, keďže aj bežná technika typu smetiarske auto presahuje 3,3 metra.

Po prvej jazde bude z parciálu kabriolet a my budeme opäť svetoví

To isté platí aj o podjazde Pod táborom, takže jedine s reorganizáciou linkového vedenia

Chcú prevádzkovať parciálne trolejbusy na linke 34, ktorá ide podjazdom na Jilemnického ulici, ktorý má výšku 3,3 metra, pričom trolejbus so stiahnutými zberačmi má výšku 3,4 metra? Celé mi to príde ako zlý vtip. Šváby by sa určite mali zatrolejovať. Aj výber liniek je dosť podivný.

Tá, čo je v smere do centra mesta ide už tiež obojsmerne?

Informačná tabuľa na stanici ide už obojsmerne. Teda aj smerom na Košice ide tabuľa, aj smerom do centra mesta.

Myslím si, že samotným trestom bude už len to, keď sa z opcie kúpia trolejbusy s kasňou v rade NB

Áno, sú to naozaj masívne investície, ktoré v Prešove snáď nemajú obdobu. Rozhodovať by o schválení týchto investícii mal riadiaci výbor pri operačnom programe integrovaná infraštruktúra v najbližších týždňoch. Ak budem mať info o výsledku, tak to tu hneď dám. Zatiaľ sa nestalo, aby výbor nejakú žiadosť neschválil, tak uvidíme.

Žiadosti, ktoré sa týkajú projektových dokumentácii majú šance aj na skorú realizáciu z ďalšieho eurofondového obdobia v rokoch 2021-2027, čo znamená, že ak uspejeme s týmito žiadosťami, tak po ich vypracovaní môžeme hneď žiadať aj o eurofondy na samotnú realizáciu.

Hlavným "motorom" týchto žiadosti bol určite masterplan, čo sa píše aj v priložených dokumentoch, keďže bez neho nám nechcela EU preplatiť takmer nič. Aj nákup trolejov bol len s podmienkou dopracovania masterplanu. Takže aj keď sa po internetových diskusiách nadávalo, načo sa míňa viac ako 700 tisíc na "zdrap papiera" tak sa ukazuje, že to bola viac ako múdra investícia(ktorú mimochodom tiež preplatila EU).

Číta sa to naozaj krásne, som rád, že mesto sa konečne rozhýbalo a verím, že o realizácii jednotlivých projektov budem už čoskoro písať aj na webe.