Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Mamenší monitor ?

Zákaz nástupu prednými dverami vznikol z dôvodu zdržiavania sa cestujúcich v priestore predných dverí. Spočiatku sa objavovali upozorňovacie nápisy, potom aj biele pásy na podlahe, ale nemalo to úspech. I keď na druhej strane je pravda, že v preplnenom autobuse nedokážeš dodržať odstup od predných dverí.

Čo sa týka priestoru medzi 2. a 3. dvermi, mne sa súčasné riešenie pozdáva ako najlepšie. Je rozdiel "šplhať sa" na schod, keď si chceš sadnúť, než "preliezať", keď chceš týmto priestorom len prejsť, čo podľa mňa zdržiava viac.

Ved ste nevideli tu poznamku, ze to bol len sprosty rypanec? Kazdopadne, hoci som to nemyslel vazne, dakujem za vysvetlenie.

Re #581 Sarko: Zakaz nastupu prednymi dverami ma aky zmysel? Usporiadanie 2+2 je IMHO velky problem vsetkych NP autobusov, no pravdepodobne neriesitelny. Kedysi som sa pytal, ci by nebolo vhodnejsie mat za druhymi dverami schod (na taku uroven, ako su umiestnene sedacky) a nemat radsej usporiadanie 2+1. Sice by tak autobus nebol 100% NP, ale ked si chce nejaky dochodca na tie sedacky mezdi druhymi a tretimi dverami sadnut, musi sa splhat tak ci tak...

No ale zanedbávaš fakt, že do VP autobusov máš ešte schody. Jeden chromý človek dokáže poriadne zdržať výmenu ľudí a samotné vozidlo aj keby si mal dverí desatoro. V KE navyše s výnimkou práve Solarisov nie je dovolený nástup prednými dvermi, takže pri nástupe máš de facto v SU15 k dispozícii 5 krídel dverí a v kĺbaku iba o jedno krídlo dverí viac. Svetelnosť dverí pri SU je pritom väčšia, nehovoriac o absencii schodov a možného použitia pokľaknutia. Problém SU15 je v umiestnení sedadiel 2+2 medzi 2. a 3. dverami, tu je prechod naozaj sťažený. Podobný problémový priestor je napr. aj medzi 1. a 2., resp. 4. a 5. dvermi v KT8.

Tak ako vraví Diggi, predaj električiek nemá s autobusmi nič spoločné. Za prvých 10 predaných KT8 do Miškolca sa investovalo do centrálneho ovládania električkových a trolejbusových meniarní, ktoré dnes namiesto personálu v každej meniarni ovládajú dvaja ľudia na elektrodispečingu.

Okrem toho faktor predaja práve typu KT8 ovplyvnil vysoký dopyt po veľkokapacitných článkových električkách (Miškolc, Sarajevo), resp. potrebe výlučne obojsmerných vozidiel (Brno, Straussberg, Miškolc). Za ušetrené peniaze z predaja KT8 do Brna sa dnes robia napr. GO KT8 s vloženým NP článkom.

Ďalším faktorom predaja bolo obmedzovanie výkonov v ED a dvojnásobný počet vozidiel k dispozícii oproti výprave a vysoké percento odstavených vozidiel. Dnes už nájdeš odstavené len vozidlá, ktoré majú najazdené km.

Opravujem sa : nákup za predané KT. Také blbosti ma dokážu poriadne nasrať. Každý sa vždy stará to druhého, ale na seba nepozrie. ?

Aky predaj autobusov za predané KT? ?
Jediné, čo sa za KT-čko v minulosti kúpilo boli T6A5. Keď odišli do Brna KT 518 a 519, tak v DP rátali s tým, že za tieto peniaze dajú dokopy 523-ku. Stalo sa, ale peniaze si vraj museli vyžobraý z magistrátu. Peniaze idú do mestskej kasy, keďže električky sú majetkom mesta. DP je len správca.

Busy sa nakupujú každý rok za dotácie na to vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Aspoň doteraz tomu tak bolo. Tieto dotácie tu raz už podrobne rozoberal Papyr. ?

Vždy lepšie ako sa trepať do Ikarusu, alebo byť poskladaný niekde na zadnom sedadle "nízkopodlažného" 18m citybusu, ktorý ma samozrejme aj schody. ?

A rypnem si: chvalit sa nakupom autobusov za predane KT8D5, no neviem, neviem... Ale nie, vazne, to ze v Bratislave premavaju "az" 4 nizkopodlazne vozidla (z toho jedno je prakticky z premavky s beznou cestujucou verejnostou vylucene), je neskutocna hanba...

Re #569 Vladimír: Hm, no tak to som zvedavy na v buducnosti kupovane dratolezy.

Esteze si to ratal bez ohladu na ine podmienky, lebo inak by som si myslel, ze Kosicania su celi stastni z toho, ze sa mozu vozit 30-timi natrieskanymi 15-metrovymi NP jazvecikmi, kde vymena ludi trva dlhsie ako pri klbaku...

Myslím, že v prípade Žiliny môžeme tých pár týždňov do dodávky zanedbať. To už akoby boli tu.
SN MHD má a má aj NP mestský bus. To je skrátka fakt.

Aha, no vlastne áno, Nitru som prehladol, v 96-tom mala len o tisícku duší viac ako ZA. A na SN som úplne zabudol. I keď, neviem, či sa dá MHD v SN nazývať MHD... No a ešte k tej Žiline, kým niečo nie je fyzicky, tak to nepočítam.

Kĺbové NP busy na Slovensku sú, konkrétne jeden kus. Je to Karosa City bus 18M v Spišskej Novej Vsi.

Mimochodom, Žilina je až piate najväčšie mesto. Po Nitre. A najnovšie má už už Žilina NP busy objednané - viď za.imhd.sk.

No to vieš, že mi bude potechou, hlavne tie 18m. Už aby prvé kĺbové NP busy na Slovensku boli tu!

No a zobral som do úvahy len prvé 3 najväčšie mestá, pričom štvrtá v poradí je Žilina, ktorá NP autobusy nemá.

Dejiny nás presviedčajú, že prešovské vlky musia byť zvyknuté na všeličo. Napríklad aj na to, že nastúpia L21, ktorá sa bez ich vedomia uprostred trasy prečísluje na L36 a z pôvodnej trasy zíde

Hmm... 11.6. už bolo, ale z DPMP som sa žiadnu novšiu novinku nedozvedel. Ale zase ani oficiálne info by som zatiaľ nemal dávať. Aby sa vlk nasýtil i ovca zostala celá, napíšem len toľko, že zatiaľ to s vysokou pravdepodobnosťou vyzerá tak, že v jeseni prídu nízkopodlažáky typu, ktorého je už dnes väčšina ?

Re #566 Sarko: Nech Ti je potechou na srdci to, že Prešov bude mať koncom roka 5 NP sólo a 3 NP klbáky.

A mimochodom, prečo si nepočítal Nitru a Banskú Bystricu?

Ha, ha a skús spraviť prepočet pre NP električky a vyhrajú Košice. ?

Skús spraviť prepočet pre nízkopodlažné trolejbusy a vyhrá Bratislava.

?
Ešte som si dovolil, čisto len pre zaujímavosť, prepočet NP autobusov verzus počet obyvateľov. Budem brať do úvahy len tento vzťah, bez ohľadu na garantovanie spojov a iné podmienky.

Presný počet obyvateľov k určitému dátumu sa ťažko zháňa, preto si pomôžem starším štatistickým údajom z 1.1.1996. Budem teda predpokladať, že všetky mestá s NP autobusmi majú vyrovnaný úbytok/nárast obyvateľstva.

Približná obsaditeľnosť NP autobusov:
12m verzie -
- na sedenie cca 28 miest
- na státie cca 62 miest
- celková normálna obsaditeľnosť podľa K5 (5 osôb/m2) cca 90 miest

15m verzie -
- na sedenie cca 40 miest
- na státie cca 60 miest
- celková normálna obsaditeľnosť podľa K5 (5 osôb/m2) cca 100 miest


Počet NP autobusov:
Bratislava - 3 ks 12m; spolu 270 miest
Košice - 1 ks 12m, 31 ks 15m; spolu 3190 miest
Prešov - 3 ks 12m; spolu 270 miest

Počet obyvateľov ku 1.1.1996:
Bratislava - 452053
Košice - 240915
Prešov - 92687

Koľko ľudí pripadá na jedno miesto v NP autobusoch:
Bratislava - 0,0006 človeka
Košice - 0,0132 človeka
Prešov - 0,0029 človeka

Koľko miest a koľko NP autobusov by museli mať mestá po vzore Košíc:
Bratislava - 5986 miest, 67 ks 12m alebo 60 ks 15m busov
Prešov - 1227 miest, 14 ks 12m alebo 12 ks 15m busov

Také v KE asi nenájdeš. Viem, že niektoré C734 boli po vyradení odpredané, takisto si Vladimír spomenie, že naša B731 č. 6374 bola predaná na Ukrajinu spolu s prešovskými B731.

Jediné vraky o ktorých teraz viem sú električky na nádvorí vozovne. Vyradené autobusy sú zatiaľ celé. Mám taký pocit, že sa ich pokúšajú odpredať.

Neviem prečo hneď tu niektorí uviedli, že choď do Košíc. Dovolím si tvrdiť, že DPMK má jeden z najmodernejších vozových parkov autobusov na Slovensku.
Tzv. vraky sú v premávke zastúpene len
1ks B741
1ks C744 (ak už nie je v Zlíne)
20 ks B732 (z celkového počtu 115 dodaných), pričom väčšina z nich premáva v Šaci a je možné ich stretnúť len na delených službách.
Ostatné B732 sú GO-čky, alebo vymenené za B832.
Takže mi tu vychádza 22 autobusov z celkového počtu cca 210. ?
Ik280 priebežne prechádzajú veľkými opravami v dieľňach DPMK