Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Ja v podstate súhlasím so všetkými linkami, len pod Táborom je ten podjazd, to budú musieť nejak ešte vymyslieť, a napríklad na L19 by sa zase veľa krát museli dávať palice hore-dole, aspoň ja si myslím. Ale tá 28 by tiež nebol zlý nápad.

Cawte ľudia, ja si tiež myslim že treba zatrolejovať Šváby.
Teraz sice taký odveci príspevok ale čo je s 389?

Podľa mňa by bolo najjednoduchšie zatrolejovať úsek Solivarská – Švábska, pričom za zastávkou Švábska by bol kruhový objazd, kde by sa trolejbusy mohli otočiť. Po zmene linkového vedenia v tejto oblasti by mohla premávať linka 28 (Švábska – mesto – Ľubotice a späť) takmer 80% pod vedením, v preklade s linkou 39 (Švábska – mesto – Čapajevova – Sídlisko III) tiež dosť veľký podiel pod vedením.

S linkami 22, 29 a 34 súhlasím, s linkami 10 a 19 nie. Linky 32 a 36 by mali byť podľa môjho názoru klasické trolejbusy s obojsmernou premávkou cez Hlavnú s otočením buď v meste alebo na plánovanej slučke Levočská/Clementisova

Obávama sa, že Tvoj pôvodný príspevok vyznel presne tak, ako si to nemyslel: "Parciál je nepoužiteľný džad."

To tak samozrejme nie je, veď technológia je rovnaká ako u elektrobusov a tie idú bez problémov. Zlínske pomery nepoznám, neviem ako dlhý je úsek bez vedenia, kde to jazdí, ale povedzme ak máš rozdelenú linku vzdialenosťou pod vedením 80% a mimo vedenia 20%, myslím si že prúdové obmedzenia riešiť nemusíš a môžeš z tých bateriek ťahať koľko len chceš. Len keď to niekto chce použiť tak, že iba časť z linky ide pod napätím, tak holt za súčasných technológií iné východisko ako obmedzenie nevidím. Nijako nehaním parciály, iba vysvetľujem.

Však to je jasné. Ja len aby sa nepaušalizovalo že parciálny trolejbus = vražda do kopca.

Závisí to iba od nastavenia toho-ktorého vozidla a jeho výzbroje. Banskobystrické TNB bolo nastavené veľmi úsporne (pravdepodobne s cieľom získať čo najväčší dojazd), zlínska 26 Tr zase tak, aby rozdiel vo výkone nebol veľmi citeľný (čo však znamená kratší dojazd).

Záleží zrejme od nastavenia obmedzenia. Batériám vyslovene nerobí dobre vysoký prúd ...

Parciálmi som už cestoval kade-tade, v Zlíne do brutálneho svahu na konečnú "Za kapličkou" šla 26 Tr-ka na baterky úplne štandardne, ako aj pod vedením.

Ešte som nedoplnil kľúčovú vec, medzi zastávkami Lingov - Miestny úrad KVP to bolo rovných 11km.

V Košiciach bol parciálny krátky SOR odskúšaný na linke 71, na linke kde nafťáky dosahujú najvyššiu spotrebu, členitým terénom a bez vedenia sme prešli z Lingova na zastávku Miestny úrad KVP, čo je temer polkolo (bez troch zastávok). S vodičom sme stav batérie každú zastávku zapisovali... Zápisy mám pred sebou tak sa s vami podelím o poznatky, z 89 % sa vybil na 32%. Vybíjanie ale prudko závisí od toho, v akom teréne vozidlo ide, napíklad len medzi zastávkami Krajský súd a Ružová, čo je do kopca a medzi zastávkami je 800 metrov sa vybil z 59 na 49%. Potom bol na úsek Miestny úrad KVP - Kláštor - Miestny úrad KVP zase na vedení, a za ten krátky úsek (cca 2km) sa dobil z 32 na 44 %. Vozidlo šlo bez prestávky, teda nemalo sa kedy dobiť. Pri jazde po rovine a z kopca potom zo sídliska KVP ku Steel Aréne sa vybilo z 44 na 38% (trasa bez vedenia 3 km). Inak sa cca v rozmedzí tých 30-70% dobíjal rýchlo ak bol na vedení, medzi zastávkami v priemere 2% (niekde 1 a niekde aj 5), avšak od 70 % vyššie to bolo v priemere už len 1%. Ťažko teda vypočítať dojazd, treba brať do úvahy, že jazdil na linke pre kĺbové autobusy, a bol natrieskaný do posledného miesta, vyslovená sardinkáreň, takže za nie takých katastrofálnych podmienok tipujem, že z plného nabitia by to tých 20km na 30% dať mohlo.

Otázkou zostáva efektivita. Na vedení to ide ako raketa, ako tuctový trolejbus. Mimo vedenia pri jazde na baterku to má prúdové obmedzenie, aby batériu nevydžabal hneď. To sa prejaví potom tak, že zatiaľčo najlenivejšie vozidlo galaxie, plynový Citelis, ide v predmetnom kopci 30 km/h, parciál na baterky prekročil 10km/h iba prázdny. Na baterku je to mimo roviny nepoužiteľné, aj tam cítiť, že nemá výkon. Dúfam, že to vaši dobre zvážia...

Nejde len o absolútny dojazd, ale aj o čas na opätovné dobitie. Ak si dobre spomínam, skúsenosti dopravcov hovoria, že pomer nezatrolejovanej a zatrolejovanej časti trasy pre parciál by mal byť 1:2.

Ja som (tiež na tej istej stránke) čítal, že 15 km, ale veď to je jedno, či 12 či 15 (čo sa týka diskusie).

Môjho názor je, že pokiaľ nebude zatrolejovaný úsek Košická - Švábska - Solivarská, tak je zbytočné "parciálne hračky" kupovať.

Pokiaľ ide o linky, tak 10, 19, 29, 32, 32A, 39 kľudne a samozrejme aj 36 (tú ani nedali).

Pamätám si, že ešte keď 32 chodila cez Pod Táborom, tak Ikarusy v podjazde škrtali anténu o betón, keďže tam je výška podjazdu 3,2 m a Ikarus mal lehce cez tri metre výšku

Myslím, že dojazd je 10-12 km. Čítal som to niekde na fb plzeňské trolejbusy.

34 sa pošle na Nábrežnú komunikáciu, tam problém nevidím. Skôr vidím problém v predpokladaných trasách, kde sa predpokladá aj viac ako 50% času jazdy mimo TR vedenie. Zatiaľ sa mi nepodarilo nikde nájsť, aké majú parciálne trolejbusy dojazd + ako rýchlo sa nabíjajú. Technické špecifikácie na stránkach Škody, SOR či Solarisu tieto údaje neobsahujú.

Taktiež je otázne, s akými dátami pracoval Masterplan a aj DP pri vypisovaní žiadosti. Ak tieto hodnoty prepískol, tak je možnosť dať firme Masterplan prepracovať. On bol vlastne vypracovaný s tým, aby sa cca každých 5 rokov aktualizoval podľa situácie.

Ak je značenie dobre urobené, tak 3,3 neznamená, že sa niečo o desať centimetrov väčšie nutne ošúcha (aj keď neprekvapilo by ma, že pri takejto malej výške si autor v mene menšieho obmedzenia veľkú rezervu nenechal).
Na druhej strane, fascinuje ma, že sa za tie roky rokúce správca neunúval dané podjazdy aspoň mierne prehĺbiť, keďže aj bežná technika typu smetiarske auto presahuje 3,3 metra.

Po prvej jazde bude z parciálu kabriolet a my budeme opäť svetoví