, ponúkanou službou pracuje s ľuďmi a nie každý sa na to hodí. Ale zas, asi je môj prístup naivný a zas to bude len o tom, že "Daj, tu máš peniaze a po..b sa". 2. Dosť taktne mi bolo povedané, že tak trošku otravujem a vraj mám poslať nejaký email. Čo bolo inak v tom čase dosť netaktné, pretože som sa už sám ponúkol, že vec vyriešime osobne. Ekvivalentom tohto správania v normálnom živote by asi bolo to, že sedíte na bare s krásnou ženou, ktorú chcete spoznať a ona vám odmietne. Proste, mal som z toho zlý, veľmi zlý pocit. A tak a to bolo v čase už začínajúcej krízy a vtedajších tvrdení v médiách o takz. nezáujme. 
). Ono to je tým, že tak asi zamestnávatelia zabúdajú, že mladý pracovník dokáže byť dosť lojálny a oddaný k svojej prvej alma mater, kde sa vytvárajú následne dlhodobé väzby tak povediac na "celý život". ) skoro žiadny. Ako hej, ja napr. na to mám, ako som spomínal v dlhodobom pláne, človek nemá problém si peniaze zarobiť, avšak zhodnocuje investíciu, prístup, pracovné prostredie (áno to mňa ako mladého človeka zaujíma veľmi napr. ) a následne po takých dlhých útrapách ho čaká čo vlastne? Večný boj už pri vybavovaní... A to som napr. zmierený s platom a vôbec sa naň nepýtam a zatiaľ ho neriešim. Aj keď, tu stále zastávam názor, že plat nie je problém. Problémom sú jeho pracovné podmienky. Na K-Reporte bola taká fajn diskusia pred pár mesiacmi (pokým sa to teda nezliezlo do toho, že aká je Arriva Praha odpad 
), kde jeden z užívateľov dobre poukázal na všeobecný fenomén, že ak už niekto pracuje, tak je nadmieru preťažovaný. Lebo prevláda názor, že čiastočne zamestnaní ľudia na pol. úväzok a tak ďalej sú stratoví. Ale práve tí niekedy zachraňujú prdel pri takýchto neobvyklých udalostiach. 
Mike