Reakcia na: peter551 #17350:
Keďže ÚPLNE VŠETKO v tomto svete má všetko svoje unikátne výrobné číslo napísané rovno na sebe, resp. svoje unikátne číslo v systéme, fyzicky sa karty odlíšiť dajú. Modelovo sú samozrejme také isté (karty sa sériou líšili znakom dopravcu a menom dopravcu, samozrejme, od roku 2008, a spôsobom akým bolo číslo napísané, prvé série mali čierne písmená, ďalšie zlaté, ja som mal čiernu aj zlatú, proste každá je trošku iná). A keďže tento svet je byrokratická mašinéria, revízorovi ak chceš môžeš povedať číslo svojej karty ako meno svojej karty ako sa volá. Predpokladám, že prístroje na kontrolu, ktoré majú revízori ukazujú všetky dostupné informácie dostupné zo sýstemu, resp. nahraté na karte, takže zistiť si to môže ak chce. Resp. história dostupných kontrol prístroja nasníma čítačky eviduje dané číslo. A spojiť si číslo potom nebude cez systém problém. Spôsob sa nájde. Či je pracný alebo nie záleží na R&G systéme. Predpokladám však, že to ide, je to pomerne normálne. Čudovali by sme čo všetko sú teraz rôzne metadáta v systémoch schopné zachovať. Na druhej strane, v prímestskej doprave je pomerne typické, že mamičky kupujú deťom lístky (i keď je majiteľom kmeňovej karty), prípadne sa naskytne iná situácia. Pokiaľ viem, tak najprv to bolo podmienené pravidlom že majiteľ EZČV mohol kúpiť fyzicky iba jeden lístok za cestu, teraz môže xy (citácia treba ak si to chce niekto potvrdiť). Na mestskej je samozrejme problém, že tarifa a systém je vyriešený iným spôsobom, a na čipe je "nainštalovaný aktuálny tarifný program", takže keď to tak berieme, tak karta sa stáva naozaj neprenostná.
Ale inak kľudne, ono sa to nezdá, ale keď prídu zdravotné čipové karty či niečo ostatné, tak to jednoducho bude ako výbava na kľúčenku, takže kľudne si ich môžete doma i farebne lístočkami odlíšiť.
Takže, karta totožnosť zaručenú má, teda nie fyzicky menom. Ak by sme sa na to mohli pozerať z iného hľadiska, tak máš zaručené i to, že v prípade straty by si prišiel o akési svoje "osobné" údaje, ale v prípade čistého mena bez žiadnych markérov to nemá asi význam.
Realita je samozrejme iná vec. Časová náročnosť kontroly či samotnej očnej identifikácie niečo stojí času. Z príkladov čo som zažil kontroly na prímestskej pri vystupovaní raz, práve keď som sa najviac ponáhľal ale tak to je proste karma
, tak som samozrejme dal revízorovi lístok, aj čipovku nech sa teda pozrie ak bude chcieť na číslo a skontroluje a on sa mňa pozeral pohľadom "Akože WTF čo mám s tou kartou robiť?". Teda doslova povedané mi ju ani nekontroloval a evidentne ani nechcel. Neviem či sa robia hĺbkové kontroly, predpokladám že nie, tak sa veru kontroluje a je. I tak, náročnosť vymáhania dlhu je tak či tak patália, tak končím tým svojím starým dobrým, a tým čo svet zaujíma najviac: Je to vôbec rentabilné robiť? Ani nie.
Puro