Reply on: URBINO #4490:
dovolím si liezť do kapusty a odpovedať: pri nákupe nových busov si to môžeš dať namontovať výrobcom, ale častokrát býva táto montáž zaúčtovaná v cene vybavovacieho systému spolu s prirážkou výrobcu autobusov. Veľa dopravcov tento fakt rieši tak, že si vybavovací systém kúpi priamo od výrobcu, samostatne autobus a spolu to dá dokopy u seba na dvore. Samozrejme autobus si kúpi aj s príslušnými držiakmi (to nie je taká obrovská položka)....
Vladimír
Re #4472 Dušan: A prečo by sa súčasný systém mal rušiť? Predpredaj jednorazových CL, elektronická peňaženka i časové predplatné lístky môžu ísť spolu. Príkladov v okolitých mestách je dosť.
Za vystavenie karty platíš manipulačný poplatok len 20 Sk, zvyšok je reálna cena karty. Neviem o meste, kde by rozdávali karty cestujúcim zadarmo. Samozrejme možné to je, len sa musí prihlásiť niekto, kto to zaplatí zo svojho.
Manipulačný poplatok za dobitie kreditu mal za účel motivovať ľudí, aby dobíjali menej často a po väčších sumách (menší nápor na obchodné miesta). Naše pokladníčky by vedeli veľa hovoriť o zákazníkoch, ktorí robia na Tržnici "vietor" za to, že aký dlhý rad vystáli a pritom sami sú tam stálymi hosťami nezriedka aj dvakrát do týždňa s dobíjaním za 100 Sk.
Ale v tomto s Tebou súhlasím, že dnes sú v móde skôr pozitívne motivačné prvky ako negatívne. To jest napr. tým čo si dobíjú za menej ako 500 Sk neúčtovať nič a tým, čo dobijú viac, pridať na kredite čosi navyše.
Príklad s chlebom podľa mňa nie je dobrý. Ak si ho kúpiš za 30 kurún, tak Ti neúčtujú nič viac. Veď aj keď si zaplatíš lístok za 16 Sk, tak Ti neúčtujú nič viac. Na obchodnom mieste platíš päť korún za to, že pri každej ďalšej jazde budeš mať cestu o štyri koruny lacnejšiu. To znamená, že už pri druhej jazde máš ten manipulačný poplatok splatený a začínaš šetriť.
Správny príklad by bol napr. taký, že v potravinách zaplatíš 5 Sk navyše a najbližších 50-krát Ti ho predajú nie za 30 Sk, ale za 25 Sk.