Reply on: veteran #60174:
Výletné využitie Lajosforrás bolo oblúbené aj za Maďarov, viem od rodičov a starých rodičov , Jazdili tam vtedy vybrané spoje L2, v so odp. a ne častejšie.
Ku koncepcii kolajovej dopravy po vojne:
Spočiatku sa vychádzalo vlastne z maďarských projektov, Košice riadili po vojne rozni prišelci ,ktorí nemali skúsenosti s fungovaním pre nich tak velkého mesta a neboli schopní rozumného vlastného riešenia.
Mali sa postaviť trate k Solovjevovej (B.Něm.) - realizované
do Ťahanoviec -realizované
do Barce -realizované, ale v inej trase (povodne jednokol. po Barčianskej -v trase ppozdejšieho autobusu L12/odb. z Južnej pri ul. Milosrdenstva - postavil sa len úsek do nemocnice pre nd/)
Do Vyš.Opátskeho -nereal (potom bus)
K malej stanici -nereal.
Nový územný plán počítal len zo zachovaním ed v hlavnej trase Barca Čermel a dvomi vetvami rýchlodráhy -cez Moldavskú na stanicu a cez Terasu na NMM. Ostatné trate mali byť zrušené (divím sa, že zostala trať od VSS do Barce) Trať na B.Němcovej bola "trpená" len ako obratisko pre R4, prevádzka len v špičkách
V r.1969 bola zrušená prevádzka na týchto úsekoch .
POKRAČOVÁNÍ PŘÍŠTĚ
V pondelok
pravda, treba to opraviť. O fotke viem (inak vďaka Ti za stránku fotokošice!), ale som kreslil spamäti ?
veteran
Re #60166 Tatranka: Tá mapa z roku 1965 je ešte pomerne kvalitné dielo (aspoň mapové podklady) - ďalšia mapa z roku 1971 je hotová katastrofa.
Existuje podrobná mapa z roku 1941 (niečo také ako tá z roku 1912), videl som ju len tak zbežne. Nemám ju, neviem sa k nej dostať. Viem však o človeku, ktorý ju má. Aj mi sľúbiľ, že mi ju nejak zdigitalizuje, ale je obrovských rozmerovm takže je to problém.
Je mi jasné, že premávka na Kostolianskej musela byť malá, no mohlo dôjsť k jej zvýšeniu po spojení obcí Kostoľany, Tepličany a Vieska do Družstevnej. Prebiehala tam nová výstavba. To isté bolo na Májovej ulici a Chrastí, tam stavali RD pre robotníkov z VSS. Ale aj tak to križovanie vozovky tesne pred zákrutou sa mi vidí fest nebezpečné.
Premávka za Maďarov (za vojny) tam musela byť však sakra mizivá. Prvým dôvodom bol úpadok kúpeľov. Vraj už za vojny začali bazény zarastať burinou. Dôvodom bolo, že za I. ČSR sa o to starali vojaci. Tí 10.11.38 odpochodovali a Maďari sa na kúpele vykašľali. Fungovalo to tam potom len chvíľu, neskôr už len ako výletné miesto, promenáda, hostinec. Volalo sa to Lajos forrás (Ľudovítov prameň). Druhým dôvodom bola bezprostredná blízkosť slovensko-maďarskej štátnej hranice. Tieto dve krajiny sa nemali moc v láske, pochybujem, žeby niekto z Kostolian (na Slovensku) by chodil autom/kočom do Ťahanoviec/Košíc (v Maďarsku). Colníci tam vraj robili cirkusy. Problematické bolo i cestovanie vlakom z Kysaku smer Slanec (peáž cez maď. územie v okolí KE).
Je to zapeklitá téma...
Rušenie tratí je veľmi kritizované, ani sa nečudujem. Ale pri trati MMM-ŽST sa jej zrušeniu ani nedivím. Jednak to bolo problematické zahýbanie téčiek pri Stromovej. Ale to sa dalo vyriešiť. Bol tu však druhý problém. Celá štvrť v okolí Svätoplukovej sa mala búrať a nová uličná sieť mala byť úplne odlišná. Preto sa tá trať ocitla v plánoch DPMK i ÚP. Búranie a prestavba štvrte sa stále odďaľovala na stále nasledujúci 5RP a výsledok toho vidíme dodnes... Žiaľ takýchto príkladov je po meste neskutočne veľa.