Reply on: Sarko #4263:
No, to je pravda, ze na juznej krizovatke NO je v tom smere len semafor pre elektricky. Ale ak presne takyto isty semafor povoluje autobusom vyjazd zo zastavky Tatrasvit=Modus=OC Branisko (diky za Zdiar)cez prechod pre chodcov, pricom maju auta cervenu, tak preco by sa takto nemohli riadit aj na NO? A na prechode pre chodcov maju automaticky prednost chodci.Takze priklad. Bus odbocujuci vlavo by pred Slovanom musel dat prednost elektrickam, na krizovatke pri lekarni by znova musel dat prednost elektrickam a po odboceni vlavo by daval prednost chodcom. Mozno komplikovane v takejto podobe, ale v reali to moze byt jednoduchsie.
Cestujuci vo svojom prvom prispevku doslovne napisal"...cez víkend cestujem namiesto práce zo Slovenskej do Krásnej ku starkým...". Kedze Krasnu napisal ako cast Kosic (Krasna je sidlisko, Krasna nad Hornadom je primestska cast Kosic-co si vybrat?), nie ako vystupnu zastavku, tak som predpokladal, ze Slovenska je ulica, pripadne skrateny nazov Slovenskej Jednoty. Tak som pozrel do mapy a bola tam aj ulica Slovenskeho a teraz ma napadla aj Trieda Slovenskeho narodneho povstania. Bral som to len ako potulky po Kosiciach - po "slovenskych" uliciach.
Rozumej, na to, že je to komunikácia v centre mesta, je pre MHD dostatočne široká.
Sarko
Možno Balky chcel tými ulicami naznačiť, že s prívlastkom "slovenská" je ich viac a na rôznych miestach. Každopádne ZASTÁVKA "Slovenská" je len jedna.
K tomu SCI-FI:
To, čo spomínaš, bolo schválené ešte za čias komunistov. Malo ísť o zapustenie individuálnej dopravy pod zem od križovatky Štúrova-Moyzesova-Rastislavova až na Palackého, s tým, že prúdy na Štefánikovu mali ďalej pokračovať pod zemou a v danej úrovni sa ńa ňu plynule pripájať. Vysušenie Mlynského náhona a výstavba križovatky Štefánikova-Staničné nám.-Protifašistických bojovníkov bola de facto 1. etapa tohto plánu. Osobne som videl aj perfektne spracovanú maketu. Na povrchu mala od Domu umenia po Palackého a Štefánikovu premávať len MHD.
Iný návrh hovoril o zapustení električky pod zem v trase Nám. osloboditeľov-Hlavná-Nám. MMM. Autorom bol myslím bývalý dopr. námestník DPMK, Ing. Schwarz.
Prvý prípad sa dá finančne lacnejšie realizovať, nakoľko stačí celý terén zahĺbiť len do minimálne potrebnej hĺbky a zastavať na pôvodnú úroveň a s výrazným výsledným efektom. Naopak na Hlavnej je podzemné múzeum, popod ktoré by sa musel tunel raziť a pri prípadnom realizovaní podzemného cestného tunela aj vo väčšej hĺbke. Naviac je potreba vybudovať stanice ako v metre. Kvôli jednej linke, ktorá aj keby tadiaľ jazdila každých 10 min., sa to neoplatí.