Discussion Forum › General Discussion

A to bolo specialne zamerane na meranie rychlosti alebo len nahodou namerane?I.

Netuším. Jedným z návrhov bolo zrušiť prvý a posledný spoj na každej linke. Ale zatiaľ sa nevie nič, len to, že treba obmedzovať. Mám pocit, že tentokrát už ani samotní pracovníci DPMK nemajú fantáziu na to, ČO EŠTE sa dá v Košiciach redukovať...

Re #2065 eMareq: Zrušenie L5 je navrhnuté, nie schválené. Či sa obnoví W, netuším, ale možno hej.

V prvom prípade som pritom nebol, ale opýtam sa dotyčného vodiča. Momentálne jazdí na autobusoch. V druhom prípade to bolo bez cestujúcich s úplne novým vozidlom a len rok od úplnej rekonštrukcie rýchlodráhy.

Tak porovnajme...

Bratislava:
-dĺžka električkových liniek obojsmerne- 243,8 km
-počet zastávok elektr. liniek obojsmerne- 508
-priemerná vzdialenosť zastávok- 479,9 m

Košice:
-dĺžka mestských el. liniek obojsmerne- 109,2 km
-počet zastávok mestských el. liniek obojsmerne- 218
-priemerná vzdialenosť týchto zastávok- 500,9 m

-dĺžka R-liniek s označením "Z" obojsmerne- 159,4 km
-počet zastávok R-liniek s ozn. "Z" obojsmerne- 147
-priemerná vzdialenosť týchto zastávok- 1084,4 m

-dĺžka R-liniek bez označenia "Z" obojsmerne- 243,8 km
-počet zastávok R-liniek bez ozn. "Z" obojsmerne- 170
-priemerná vzdialenosť týchto zastávok- 1434,1 m

Ake konkretne dalsie obmedzenia uz obmedzeneho budu?

Ejha, tak 5 sa nam rusi. A ja som sa nou nebol este povozikat, kade -- tade . Co bude namiesto nej? Opat W (premavat len cez nedele samozrejme) alebo uz len R1? Som zvedavy ci DP na tejto linke nieco zarobil alebo stratil.

Ad rýchlosti: Človek aby sa už pomaly začal báť vyjadriť svoj postreh, lebo hrozí, že sa tu pol fóra povadí...

Od soboty sa zavádza ten nový Optima bus. Zdesenie pre Optimu však bolo, že DPMK do ďalšieho obmedzenia dopravy, ktoré ako som spomínal má košického cestujúceho postihnúť v priebehu februára, započítal zrušenie L5. Reálne tak hrozí, že najnovšia košická linka sa nedožije ani prvého mesačného výročia svojho vzniku a Optima bude vrážať prachy do Busu, ktorý sa bude kľukatiť kade-tade po sídliskách a pritom z centra pôjde raz za hodinu R-ka!

Lenže ak máte podstatne dlhšie medzizastávkové vzdialenosti (čo tvrdíš Ty, ja to neviem) a zhruba rovnaké cestovné rýchlosti, tak z toho jasne vyplýva, že v BA sa jazdí rýchlejšie.
I.

A to je so substrátom alebo bez, len tak skúšali, koľko to pôjde?
I.

O dĺžke L6 sa hádať nebudem, všade sú uvedené iné údaje. Jazdná doba na L6 je 22'/24'/28'. Je mi jasné, že Ti vyhovuje uvádzať schválne práve 28' min...

Takže ešte raz, po sčítaní všetkých jazdných dôb v oboch smeroch a dĺžky všetkých liniek v oboch smeroch, je priemerná cestovná rýchlosť bratislavskej električky 20,57 km/h a priemerná cestovná rýchlosť košickej električky 26,7 km/h.

Aby som bol objektívny, v príspevku #2019 som rozdelil aj mestské (cestovná rýchlosť 20,49 km/h) a rýchlodrážne linky (cestovná rýchlosť 31,02 km/h), z čoho jasne vyplýva, že električky v meste sú porovnateľne rýchle a na rýchlodráhe podstatne viac.

A nezda sa ti SARKO, uz len z jednoduchej anologie
vypliva ze ked trasa je 8,4km a jazdna doba je 21 minut a pocet zastavok je 15.

A kosicka 6 tka ma trasu 7,2km a jazdna doba je 28 min a pocet zastavok je 16.

Tak ktorra elektricka jazdi rychlejsie, ta Kosicka alebo Bratislavska

V Bratislavskom tuneli sa tahali rychlosti 77km/h aj z cestujucimi.

Bratislavsk 8 ma staly interval. a stele jazdne casi ako v spicke a sedle. To iste aj kosice. takze mas jedno ci to pocitas spicku alebo sedlo

A keď sme už pri tých rýchlostiach, tak si dovolím uviesť maximálne dosiahnuté rýchlosti v histórii elekričkovej dopravy v KE:

-rok: 1992, miesto: Červený rak (R-dráha v smere od mesta), vozidlo: KT8D5 #528, nameraná rýchlosť radarom RaMer 7F: 115 km/h

-rok: 1993, miesto: Červený rak (R-dráha v smere od mesta), vozidlo: T6A5 #629, nameraná rýchlosť radarom RaMer 7F: 120 km/h

Áno, opravujem sa, v príspevku #2049 som pre L6 uviedol jazdnú dobu 22'. Správne som to prepočítal v príspevku #2017 s 24'.

Ale aj tak pre košickú L6 vychádza cestovná rýchlosť 18,5 km/h (7,4/0,4=18,5 km/h) a teda nie ako uvádzaš Ty, čo počítaš podľa času v špičke. Ber priemer jazdnej doby, nie čas v špičke! Alebo chceš košickú L6 počítať schválne v špičke a bratislavskú L8 v sedle?

Okrem toho, aj keď obe porovnávané linky majú rovnaký počet zastávok, linka v BA je o celý kilometer dlhšia, a teda má väčšiu priemernú vzdialenosť zastávok (t.j. o niečo rýchlejšia).

A ešte jeden detail, nerozprávame o prevádzkovej rýchlosti, ako uvádzaš, ale o cestovnej rýchlosti. To len aby bolo jasné, o čom sa bavíme.

Vypocital som to tvojim sposobom a ukazal na fore som zverejnil vysledky prepoctov

ts - cas stania na semaforoch

Nebudem sa tu s nikym vadit, zaujal ma vsak vzorec

v = s/(t - tz)

osobne si myslim, ze ak by sa to pocitalo podla toho, tak pre kazdu zastavku by sa musel odmerat cas zastavenia (20s je podla mna hruby odhad a nebude platit vzdy - ludia potrebuju vystupit aj nastupit a urcite to nebude len 20 sekund (menej aj viac) , niekedy by sucin pz * tzas bol rovny nule /ak by vodic na zastavke nestal, tym padom tzas je rovny nule, kvoli tomu, ze by nikto nenastupil ani nevystupil/) + odratat stanie na semaforoch. Tym by sa menovatel zmensil a cely podiel zvacsil.

Potom by to mohlo vyzerat takto: v = s/(t - tz - ts)

Tolko moja uvaha.

Tak zverejni konkrétne výpočty, pretože mne to podľa Tebou uvedenej rovnice akosi nevychádza...

Ja som si pozrel v knihe "Mestská hromadná doprava" stať "rýchlostné termíny", kde sa uvádza toto:

"Kvalitu prepravy cestujúcich... ...určujeme cestovnou rýchosťou. Táto rýchlosť je stanovená podľa:

Vc=L/(tj+trz+tpob)x60,

kde,
L - dráha v km
tj - jazdný čas v min.
trz - čas rozjazdu a brzdenia (nie je započítaný do tj) v min.
tpob - čas pobytu v stanici v min."


Takže ešte raz, podľa tých noriem, ako hovoríš, teda nevypočítame nič, pretože pri takomto detailnom výpočte sú iné podmienky nielen v každom meste, ale aj iný čas staničenia, počet svetelných križovatiek a pod.

Preto ešte raz zdôrazňujem, že som vynechal všetky vyššie uvedené podmienky a venoval sa čisto len jazdnej dobe v jednom smere, jazdnej dobe v opačnom smere, dĺžke trate oboma smermi a ich podielu. Pritom beriem do úvahy, že už v jazdnej dobe v jednom smere je započítaný tak čas strávený na zastávkach, ako aj ostatné časové faktory (svetelná signalizácia, obmedzená rýchlosť a pod.).