Reakcia na: Mike #53152:
Samozrejme, že by nebolo účelné, aby pomaly každý spoj mal rôzny čas jazdy. Ale rovnako tak nie je normálne, aby napr. L 25 mala čas jazdy rovnaký v rannej špičke a zhodne taký po celý deň a aj cez víkend alebo L 26 zhodne o pol piatej ráno, ako po celý deň bez ohľadu na počet prepravovaných ľudí, či áut na ceste atď.CP musí ponúkať podľa možnosti atraktívnu alternatívu k IAD, preto napr. v okrajových režimoch by mal umožňovať rýchlejšiu prepravu cestujúcich a naopak dostatočný čas v častiach dňa, kedy sa objektívne nedá ísť tak rýchlo.
Vôbec nejde o nič prevratné (akurát možno pre dopravcu, ktorý to za roky neobjavil a nikomu zodpovednému to nevadilo a hlavne mu je jedno, aká je kvalita dopravy a počet cestujúcich, stačí len, nech príde dotácia), ale o úplne základnú vec - zásady ustanovuje § 7 ods. 5 vyhlášky MDVaRR SR č. 124/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave: „Cestovný čas medzi odchodom z jednej zastávky a príchodom na druhú zastávku sa v cestovnom poriadku uvádza podľa skutočne zisteného času potrebného na presun autobusu medzi zastávkami s prihliadnutím na prevádzkové podmienky a prepravnú situáciu. Cestovný čas sa určí tak, aby ho bolo možné dodržať bez prekročenia povolenej rýchlosti aj pri zhoršených prevádzkových podmienkach a aby autobus nemusel neprimerane dlho stáť na nácestných zastávkach. Pri určovaní času príchodu a odchodu treba dbať o dodržiavanie povinných prestávok vodičov autobusov a pracovného času osádok autobusov, rešpektovať reguláciu cestnej premávky, zohľadňovať primeraný čas na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich a nakladanie a vykladanie cestovnej batožiny a autobusových zásielok a umožňovať prestup na inú autobusovú linku alebo na iný druh dopravy.“. Už letmý pohľad na CP autobusových liniek dá každému predstavu, že to nespĺňajú.
CP príslušnej linky je preto vhodné pre jednotlivé smery rozdeliť do blokov s rovnakými, resp. podobnými požiadavkami a stanoviť pre ne primeraný cestovný čas rozdielne pre jednotlivé bloky, ale so zhodnými linkovými intervalmi v rámci príslušného bloku. Určite by bolo katastrofou, keby každý spoj jazdil "po svojom" (ako sa čsto dokáže vyrobiť napr. na prímestských linkách) a samozrejme s požiadavkou zachovať intervaly relevantných liniek idúcich v súbehu, ale to by malo byť každému odborníkovi úplne jasné.
Keď je to možné hocikde inde a rovnako tak napr. aj na trolejbusových linkách v BB, klde sú tri režimy – špička (v "X" cca od 6:30 do 17:00 – 18:00), nižšia dopravno-prepravnou intenzita (v "X" od cca 18:00 do 20:00 a "(6)+" cca od 7:00 do 20:00) a okrajový režim skoro ráno/neskoro večer (+ cca do 7:00 cez voľné dni a od 20:00 denne), s prípadným ďalším zohľadnením odlišností vyplývajúcich zo špecifík príslušných liniek, či smerov a pod., nemôže to byť problém ani pri autobusoch. Len treba chcieť a niečo robiť.
PIT
Čiže celá diskusia umožnila jedinú vec - aby všetci voliči mali možnosť vidieť kandidátov aspoň rozprávať súvislú vetu a urobiť si o nich aspoň nejakú predstavu, čo pri niektorých bolo viac ako dostatočné a k nim patrí nepochybne aj pán Sásik. Ten kandiduje hádam vždy a všade a evidentne vždy ukáže, že je minimálne polopsychopat (niekto sa počas diskusie aspoň odpratal z kandidatúry).
Tým nie je dotknuté, že má pravdu o tom, že cesty nižších kategórií nespĺňajú žiadne normy, avšak konštatotovanie, že stav je neriešiteľný a nedá sa s tým nič robiť, dokazuje, že nemá ani prečo kandidovať.
Takýmito ľuďmi sa zaberal akurát čas pre diskusiu tých relevantnejších. Pán Juhaniak zase na druhú stranu by chcel mať vodorovné dopravné značenie na tých cestách (s jeho argumentmi sa dá len plne stotožniť), avšak pre zmenu ignoruje fakty pána Sásika, že VDZ nikto nenamaľuje na cestu, ktorá nespĺňa normu na šírku jazdného pruhu a pod., čo je drvivá väčšina dedinských ciest.
Reálne sa okrem blábolov v moderovanej diskusii stihli dotknúť len oblasti nezamestnannosti a pri doprave sa stratili a o ničom ďalšom (školstvo, kultúra, zdravotníctvo, soliálne veci atď. vlastne vôbec nerozoberali, takže sa netreba ani čudovať, že o doprave stihli v podstate tiež nič. Jediný, čo bližšie spomenul IDS, bol Urbáni, ale všetci veľmi dobre vedia, že túto tému reálne za dlhé roky vytiahol a dostal sa aj do nejakých podrobností, akurát tak Lunter, ktorý však v diskusii k tomu nestihol povedať nič i keď sa prezentuje z jeho strany veľký záujem o túto tému. Tiež by som však polemizoval o tých fázach, pretože prioritne by sa mal radšej riešiť priestor ZV - BB a BR v tesnom závese, nakoľko sa jedná o prirodzenú spádovú oblasť BB oboma smermi a navyše s výrazne rozbujnenou súbežnou autobusovou dopravou so železnicou (napr. len medzi BB a ZV ide v bežný pracovný deň 92 spojov PAL a vyše 30 DAL/MAL, a to popri 31 vlakoch, v tom 21 kategórie Os; medzi BB a BR zase 38 PAL popri 16 vlakoch, v tom 2 kategórie REX). Tu by sa dalo hneď ušetriť výkony, ktoré by sa následne mohli pridávať do ostatných častí kraja, kde zatiaľ môžu snívať nielen o železnici, ktorú štát necháva skapať (alebo tam jednoducho neexistuje), ale aj o hustejšej autobusovej doprave. Lenže on bežne spomenie ako príklad, žesa večer nedá dostať z BB do Revúcej, ale tak zase by to nerealizoval on osobne.
V konečnom dôsledku by sa IDS i tak nezavádzal podľa tých fáz. Druhá vec je, že dostať k rozumu SAD ZV, mestá, ZSSK a ministerstvo, to bude ťažká úloha i pre oblasť BR - BB - ZV, nieto ešte pre ďalšie časti kraja. Takže ako úspech by som videl už zavedenie IDS pre oblsť ZV - BB - BR a posilnenie a reorganizovanie existujúcej dopravy v ostatných častiach kraja, kde mi je stále otázkou, prečo sa nejazdí smerom na Krupinu a ďalej vlakom, ale súbežne autobusom i keď zákon pri súbežnej doprave ukladá prednosť železnici. Takisto je otázne, či by nemohli vlaky jazdiť v relácii Muráň - Revúca - Lubeník - Jelšava - Plešivec - Rožňava s prestupmi na južné rýchliky v Plešivci umožňujúce prepravu tak do západnej časti kraj, ako aj do jeho sídla, či do hlavného mesta, ako aj v smere na východ, kedy možno v tejto časti kraja majú niektorí obyvatelia možno viac väzieb a možností, ako vo formálne svojom kraji. Samozrejme ide aj využiteľnosť a potrebu údajov o realite pri posudzovaní. Existuje však strašne veľa otázok, akurát drvivá väčšina odpoveď nedostatne žiadnu len kvôli absolútnemu nezáujmu o snahu niečo skutočne zlepšiť.