Bavíte sa tu o údržbe aj nákupe nových autobusov.
Keďže však všetko na Slovensku a v Košiciach funguje len pozlátkovo, navonok, inak to nebude. Stále bude podstatné sa prezentovať pred novými pár kusmi ako riešiť dopravu systémovo. Je to v peniazoch aj systéme. Podniku DPMK sa roky dávalo tak málo peňazí, až si svojimi hospodáskymi výsledkami prežral celé imanie spoločnosti. Najlepšie vedenie mesta to vyriešili elegantne, mesto vložilo pozemky ako imanie do DPMK. To síce neprinieslo žiadne cash peniaze, ktoré by reálne pomohlo DPMK, ale na papieri do vyzeralo super.
Čo sa týka údržby, tá sa z môjho pozorovania určite nerobí rozsahom, ako v mnohých dopravných podnikoch na západ od nás. Asi je to aj o peniazoch a systéme, ktorými disponujú tieto podniky. Preto 10 ročné autobusy z Viedne vyzerajú častokrát lepšie ako tie dvojročné z DPMK. Preto tie ojazdené zo západu častokrát končia v Rumunsku, Bulharsku a na Ukrajine.
A napokon, je to o systéme a riadení mesta ako celku. U nás aj nové busy na "kvalitných košických cestách" dostávajú tak zabrať, že 5 rokov prevádzky u nás je akokeby minimálne 10 rokov v Brno, Viedni a ďalších západných mestách. Veď akú úroveň otrasov absolvuje autobus v KE sa skoro rovná otrasom na polygóne TATRY na Morave
Keďže však všetko na Slovensku a v Košiciach funguje len pozlátkovo, navonok, inak to nebude. Stále bude podstatné sa prezentovať pred novými pár kusmi ako riešiť dopravu systémovo. Je to v peniazoch aj systéme. Podniku DPMK sa roky dávalo tak málo peňazí, až si svojimi hospodáskymi výsledkami prežral celé imanie spoločnosti. Najlepšie vedenie mesta to vyriešili elegantne, mesto vložilo pozemky ako imanie do DPMK. To síce neprinieslo žiadne cash peniaze, ktoré by reálne pomohlo DPMK, ale na papieri do vyzeralo super.
Čo sa týka údržby, tá sa z môjho pozorovania určite nerobí rozsahom, ako v mnohých dopravných podnikoch na západ od nás. Asi je to aj o peniazoch a systéme, ktorými disponujú tieto podniky. Preto 10 ročné autobusy z Viedne vyzerajú častokrát lepšie ako tie dvojročné z DPMK. Preto tie ojazdené zo západu častokrát končia v Rumunsku, Bulharsku a na Ukrajine.
A napokon, je to o systéme a riadení mesta ako celku. U nás aj nové busy na "kvalitných košických cestách" dostávajú tak zabrať, že 5 rokov prevádzky u nás je akokeby minimálne 10 rokov v Brno, Viedni a ďalších západných mestách. Veď akú úroveň otrasov absolvuje autobus v KE sa skoro rovná otrasom na polygóne TATRY na Morave
. Jedného krásneho dňa ju zošrotujú na mieste, kde momentálne stojí.
Dispecer
DPMK sám o sebe nemá dostatočné množstvo peňazí na investičné zámery ako nákup vozidiel. Tieto peniaze musí získať od mesta, respektíve z eurofondov a úverov. Získavanie peňazí od mesta ako aj z úverov je vec náchylná na veľa frontoch a eurofondy sú zase dlhá a náročná cesta. Ak teda jeden rok sa ti nepodarí získať peniaze akoukoľvek z týchto ciest, automaticky sa to preklápa do ďalších rokov.
Keď tých 30 sú pojazdné vraky a 70 sú pojazdné menšie vraky, tak vzhľadom na ich poruchovosť, do doby kým nedostaneš do vozidlového parku dostatočný počet nových vozidiel - pričom však potrebuješ zabezpečiť ich financovanie (čo tiež nejaký čas trvá), tak secondhand je rozumné riešenie na vykrytie "krízy".
Aktuálny stav:
- Ak rátame, že životnosť autobusu je 10 rokov, tak už teraz máme 53 autobusov (nerátajúc požičané Solarisy z Ostravy a Karosy z Michaloviec - ktoré však už sú naspäť v DZS - ako aj historičáky a autoškoly), čo je necelá štvrtina (cca 23%) z vozidlového parku autobusov.
- Najbližších 5 rokov (z toho väčšina už o 2 - 3 roky) túto životnosť dosiahne ďalších 135 autobusov, čo je takmer 59% vozidlového parku autobusov.
Keď to sčítame dokopy, ak by si čisto pozeral na životnosť, do roku 2026 potrebuješ vymeniť skoro 82% vozidlového parku (188 autobusov). Ak chceš zároveň systémovo nastaviť každoročný nákup 23 - 25 autobusov (t. j. každý rok 10% vozidlového parku), tak pri tomto tempe by to trvalo 8 - 9 rokov (t. j. do roku 2030 - 2031) - avšak v tom období už budú po životnosti pomaly i najnovšie Solarisy.
Ponechávať autobusy nad rámec ich životnosti je rizikové, a najmä pri úrovni údržby aká sa im dostáva dnes by som sa skôr bál o to, že sa vyradia "samé" ešte pred koncom životnosti - či už požiarom ako napr. 3326, 4701 alebo pri väčšej nehode ako napr. 4719.
Preto si dovoľujem tvrdiť, že bude potrebné zaobstarať niekoľko second-hand autobusov a to na preklenutie obdobia prechodu na systémové riešenie. Samozrejme, riešením by bolo aj nakupovať viac ako 25 autobusov ročne, ale bolo by to len predlžovaním agónie.