Uzavrime tento prípad. Podľa môjho názoru má sčasti pravdu každý. Chodkyňa tam nemala čo robiť, keď tam už bola a vodič ju videl, mal včas preventívne znížiť rýchlosť aby chodkyňa, ktorá sa tam už vyskytla nebola v ohrození. Ale zároveň súhlasím aj s tým, že by sa to nemalo riešiť znížením rýchlosti ale skôr
pre chodcov vybudovaním ostrovčeka, keď tam už ten ostrovček nie je tak aspoň výstražnými znakmi/značkami pre nevšímavých chodcov (napríklad blikajúcimi pásmi pred priechodom, keď sa blíži električka) alebo lacnejším riešením (tabuľa - chodci, stojte pred križovatkou alebo také niečo) a pre električku v nepriehľadných miestach vypuklým zrkadlom, ktoré by zobrazovalo väčší uhol, aby si vodič mohol všimnúť nebezpečenstvo/potenciálnu prekážku a včas prispôsobiť podľa potreby rýchlosť jazdy.
pre chodcov vybudovaním ostrovčeka, keď tam už ten ostrovček nie je tak aspoň výstražnými znakmi/značkami pre nevšímavých chodcov (napríklad blikajúcimi pásmi pred priechodom, keď sa blíži električka) alebo lacnejším riešením (tabuľa - chodci, stojte pred križovatkou alebo také niečo) a pre električku v nepriehľadných miestach vypuklým zrkadlom, ktoré by zobrazovalo väčší uhol, aby si vodič mohol všimnúť nebezpečenstvo/potenciálnu prekážku a včas prispôsobiť podľa potreby rýchlosť jazdy.
?
mi.v
Môj názor je, že niektorí chodci sú aj pri cestách naďalej vo svojom svete (či je za tým momentálna indispozícia alebo nadobudnutá lenivosť sa akokoľvek namáhať) a iní chodci aj motoristi podceňujú 1. schopnosť zrýchlenia električky a 2. brzdnú dráhu električky. Niekedy sa ich správanie dá predvídať a niekedy nie. Ale vzhľadom na ich vyžadovanú dopravnú kvalifikáciu (u chodcov – nulová*, u vodičov individuálnej dopravy – nízka) väčšiny chýb sa dopúšťajú oni, čo vidieť aj v praxi. Ich možné dobré zrýchlenie vo vzťahu k dopravnej situácii im dáva aj priestor k impulzívnemu konaniu, kým vodič električky, autobusu alebo nákladného auta potrebuje dlhší čas na rozjazd a preto aj viac plánuje a vyhodnocuje situáciu – ani keby chcel, často sa nevie vrhnúť do kolíznej situácie tak bezhlavo ako chodec, cyklista, motorkár alebo automobilista, ktorý niekedy najprv ide, potom rozmýšľa.