Discussion Forum › General Discussion

Tu je aj pekne vidiet unikatnu kratku obojsmernu tramvaj z CKD, povodne bola urcena myslim pre nejake americke mesto, ale nakoniec skoncila v Straussbergu. Na kazdej bocnici ma dvoje dvere, predne a stredne. V mieste, kde by mali byt zadne, je kabina vodica pre opacny smer.

http://www.bahnbilder.de/name/einzelbild/number/125208/kategorie/Deutschland~Stra%DFenbahn~Strausberg.html

Vlastne poznatky pamatnika, ktory si to pamata na zaklade vlastnych spomienok maju v tejto oblasti hadam cenu zlata, preto som nesmierne rad, ze sa to dostava aj sem ?

Dovolim si niekolko doplnujucich otazok:
A) Do kedy trvala pravidelna osobna doprava ku cintorinu? Sedel by ten rok 1952? Ak ano, mozno by sme mohli v neskorsich mapach uvadzat za datumom vzniku a zaniku pravidelnej prevadzky v zatvorke datum s nepravidelnou prevadzkou, resp. definitivnym zrusenim trate. Alebo mozno najlepsie aj vsetky zistitelne udaje naraz. Ak teda bola prevadzka otvorena v r. 1915, pravidelna prevadzka ukoncena v r. 1952, nepravidelna v r. 1964 a trat zrusena v r. 1965, mozno by mohol udaj v mape vyzerat napr. nejako takto: * 1915 - 1952; x 1964; † 1965

Vozovna cinna uz od r. 1964 aj prevadzkou po Bardejovskej ul.? Ak nie, vyuzival sa docasne ako hlavny vstup zadny vyjazd vozovne?

C) V mape z roku 1912 je uz nakladna vlecka zakreslena, lenze nakladna elektrickova doprava bola spustena az v roku 1913, je teda predpoklad, ze trat bola postavena v roku 1912 (alebo ze by tu uz premavali konka a para?) a zacatie prevadzky v roku 1913? Zacatie osobnej pravidelnej prevadzky v roku 1942.

D) Tu asi opat spustenie prevadzky pre nakladnu dopravu v roku 1913. Vsade sa pise, ze nakladna mestska doprava zacala fungovat v roku 1913, ale ak je v mape z roku 1912 uz trat zakreslena, tak je to bud chyba, alebo este sa dovtedy pouzival konsky/parny pohon? V tom 42. po zahajeni L5 uz bola vybudovana priama odbocka z Bencurovej na Masarykovu alebo sa zachadzalo na Stromovu?

E) Cize do zaciatku 70. rokov sa premavalo este po Kirovovej a obchadzkou po slucke okolo vozovne a nezavisle bola vybudovana a spustena nova trat alebo bola na nejaky cas prerusena prevadzka na stanicu?

E1) Bije mi do oci nakres vozovne v juznej casti pod tratou, tam je to ale asi zle zakreslene, ma to byt severne od trate (* 1914 - † 1965), Ta stara vozovna bola podla mapy z roku 1912 v opacnom rohu, je tam vidiet este dve kolaje, ale uz ziadnu budovu, pricom nova vozovna na Kirovovej ul. sice stoji, ale vsetky kolaje este nie su pripojene na siet (povedal by som, ze len tie odstavne vedla haly, ak v tom case uz boli). Dokedy potom presne sluzila stara vozovna konky a pary?

F) Cize odbocka na Anicku bola v roku 1960 pripojena ku sieti a riadne funkcna ale bez pravidelnej osobnej prevadzky az do roku 1965? T.j. * 1924 - 1960; x 1965; † 1965? Na Anicke nebola slucka, ale vyhybna tam predsa bola, ci po spusteni prevadzky do Tahanoviec bola zrusena a ostala iba jedna kusa kolaj?

Na co sa da odpovedat, tomu sa potesim, na co nie, nebranim sa dalsej diskusii.

Hm, no tak konecne to vidime aj s podrobnejsimi informaciami, ako presne vedenie telesa trate s kilometrovnikmi a polomermi oblukov. Cele to dost kazi to hrozne esicko nad severnou vetvou mimourovnovej krizovatky Hlinkova - Severne nabrezie. Vsade je krasnych maximalne R100 a tu bum 2x za sebou R80. Sice chapem, ze islo o to vyhnut sa krizeniu Severneho nabrezia, ale zase take frekventovane to tam nie je alebo ked uz, tak tam dat 2x R100, mozno aj viac by slo, ved ta trat nemusi kopirovat sucasnu komunikaciu Magnezitarskej ul., kedze je tam medzi nou a subeznou Dopravnou ul. iba travnaty pas.

Aj ked tu uz bolo podane od viacerych vysvetlenie, tak aj ja nieco doplnim.

Skutocna rychlodraha bola v ke nie po jej samotnej vystavbe, pretoze zmontovane pasy zliabkovych kolajnic neumoznovali taku rychlu jazdu ako trat po rekonstrukcii v roku 1992 a termitovymi zvarmi. Po dodavke poslednych novych T6 v tom case sa tu vyskusala udajne aj rychlostna skuska v udoli Cerveneho raka cez 100 km/h, udajne merane policajnym radarom. Ja osobne som zazil jazdu s 92 km/h, ale je otazka, ci tachometer ukazoval naozaj presne, ked sa priemer obruce kolesa opotrebovanim alebo opatovnym navarovanim stale meni.

Co som sa inak dozvedel, tak do vyzbroje vozidiel T3 sa robili aj nejake neschvalene upravy, takze ako to tu spominal Isidor vypinanie reverzu (prepinac jazdy vpred / 0 / vzad) do neutralnej polohy. Lenze za normalnych okolnosti pri tomto ukone sa kladka zrychlovaca vrati do povodnej startovacej polohy a ked ju vodic za jazdy prepne naspat, tak sa prudko rozbehne spat do pripravy (t.j. pripravenosti brzdit v tom stadiu, v akej rychlosti elektricka prave premava) a to sa prejavi prudkym trhnutim a strelenim v hlavnom stykaci. V KE sa vsak tato kladka po vypnuti reverzu v danej polohe zastavi s po vrateni spat a naslapnuti na jazdu sa to prejavi plynulou jazdou (ak mam nejake nepresnosti, nech ma odbornici opravia). Toto by mohlo naznacovat, ze upravou vo vyzbroji sa s vypinanim reverzu priamo pocitalo i ked vodicom sa to oficialne neodporucalo (s vypnutym reverzom sa neda brzdit a elektricka je takmer neovladatelna).

Inak vsak zeleziari T3-ky miluju, pretoze aj vdaka nahrievaniu tych odporov a odpadovemu teplu to na rychlodrahe priam idealne vykuruje. Niekedy su mriezky, kde prudi teply vzduch take horuce, ze sa da na nich aj popalit. Cize cim viac vodic dupal a pustal pedal, tym lepsie obfrazne povedane "zatopil do piecky". T6 a KT8 toto nemaju, iba konstantne rovnake prudenie zohriateho vzduchu nelogicky z podstropnych otvorov, takze tie vozidla su v zime nedostatocne vyhriate, resp. vacsina KT8 vobec, lebo tam je to velmi poruchove, takze "chodiace chladnicky" maju zeleziari najmenej radi. A je to aj moja osobna skusenost, do KT8 navyse aj dost prefukuje a v kombinacii s prestupom do ladoveho Ikarusu vo vnutri USS to bola dokonala bezplatna seansa kryoterapie. ?

Hm, zaujimalo by ma, koho to bol vymysel ta "kamenna stena" z ktorej vytrhlo ten trakcny stlp. Doteraz som si myslel, ze odporne vyzerajuca zelezobetonova stena z cias hlbokeho komunizmu sa s kamenom ani nahodou pomylit neda. ?

Ano, to je ex 505, dnes 23, svoju strastiplnu put v Kosiciach skoncila v roku 1995. Okrem toho, ze pri posune vo vozovni sa vidlicovo vykolajila a urobila dokonaly "rozok" s poskodenim rohov jednotlivych dielov stlacenim do seba, tak si aj dost dlhu dobu postala len tak ladom.

aha... Kosicka KT8 v nemeckom Strausbergu ?
http://www.bahnbilder.de/name/einzelbild/number/74985/kategorie/Deutschland~Stra%DFenbahn~Strausberg.html

zaslane ?

treba mi ich zaslat na mail , neako nevenujem pozornost diskusii , vela prace okolo webu .dik za pochopenie

OK, to len aby som bol v obraze a dufam, že sa časom da do kopy aj prehľad katalóg vozidiel atď ?

takze mozes uploadnut aj starsie mapy, spominane na predchadzajucich stranach? ?

Som prvý v poradovníku ?

A pomocnici

Rovnako ani ja nesuhlasim s presmerovanim dvojky na B. Nemcovej bez zabezpecenia adekvatneho prestupu pri sportovej hale.

Gratulujem. ? Mysli na mňa, keď budeš povyšovať... ?

Ale ja to viem.
K prvému návrhu : V podstate bol dobrý, len som nechápal niektoré nelogičnosti ad. Tak napríklad sa zbytočne hnalo niekolko liniek cez Moldavskú a perešská „30“ sa ukončila aj na mňa tak trochu divoko – u Optimy. Pritom od spalovne bus až na stanicu. S ED sa nepočítalo okrem „8“ nič a možno sa malo, ale v inom duchu než je posledný trend.
Tebe sa páči L9 ako nosná linka sever-juh cez celú terasu? Majú zmysel R5,R8?
Po „odbornom pripomienkovaní“ starostov sa celý projekt začal rútiť. Ako záchrana sa zvolilo predlženie vybraných spojov mestských liniek do okrajových obcí. To je dobré riešenie pokial sa dá aplikovať. Ale požiadavky vidieckych starostov sa gradovali, diktovali si kam všade chcú viesť priamy spoj zo svojej viesky. Naviac „ožili“ aj mestskí starostovia, ktorí chcú svoje priame spoje. Naviac tie rošády s linkami do Krásnej ...“priamy spoj Krásna-Vyš.Opátske...atd .Takže pri pohlade na posledný návrh to velmi začína pripomínať dnešný stav. (Kavečany-cintorín...)
A nakoniec zásah do ed tým najnevhodnejším sposobom. Súčasný stav je potom menšie zlo, je vyváženejší. Lebo presmerovaním dvojky bez náhrady dojde k ochromeniu tradičného spojenia Komenského – N.O. a zbytočnému predimenzovaniu spojov na terasu.
Rozoberme si to: Navrhovatel počíta v danom smere okrem slabej L4 s prestupom pri st.radnici . Ale NEVERÍM, že dp dojde k rozumu a umožnil by tam prestup v zastávke na tr.čsa. Tomu sa urputne bráni a tak cestujúci by musel buď potupne čakať na L4 alebo pri st.radnici konať „zastávkovú turistiku“ cez dva semafory až za športovú halu. (neexistujúce prestupné uzly)
Dnešný stav je preto lepší, lebo okrem L9 je možné použiť k ceste na terasu prestup na L6 na NMM a to bez onej zastávkovej turistiky, tam kde vystúpim, odtial mi pojde aj šestka.

cele imhd.sk/ke je uz pod mojim velenim

KVKV: Ked mozem, tak pridavam svoj pohlad. Na jednej strane je snaha tvorcov noveho linkoveho vedenia ho prisposobit tak, aby sa vo vacsej miere vyuzvala elektrickova a trolejbusova doprava, tym padom kratsie antabusove linky a minimalizacia ich subehu s ED a s TD, na druhej strane su starostovia mestskych casti, ktori zastupuju, resp. by mali zastupovat, nazory a volu obcanov - svojich volicov. Ked tito ludia boli desatrocia odchovani na systeme odvsadial vsade, samozrejme, ze zadebnene trvaju na tomto systeme nadalej. Keby aj autori LV "nezapracovali" ich nezymselne poziadavky a predlozili by na schvalenie LV podla svojho povodneho navrhu, stale je tu viceprimator Filipko. Ktory, samozrejme, nema sajnu o tom, co je to MHD, na natlak starostov nove LV nepodpise. A sme tam, kde sme nechceli byt.

Príprava nabieha od rýchlosti cca. 3 km/h ? . Akurát, že nad tých cca. 60 km/h u vozidiel typu T3 SU/CS vzrastá z obvyklých 50-70 A až na 200 A.